50 psychologických faktov, o ktorých musíš vedieť

Tatiana Rumanovská

1. augusta 2020 o 19:30

Psychológia je nádherná veda, neustále prekvapuje svojimi zisteniami a prináša nám do života rozsiahle poznanie
Niekedy viac-menej očakávané, inokedy zase úplne prekvapí
Tu je zoznam 50 zistení, ktoré môžu tvoj život rozhodne obohatiť

pexels.com

Psychológia je nádherná veda, neustále prekvapuje svojimi zisteniami a prináša nám do života rozsiahle poznanie
Niekedy viac-menej očakávané, inokedy zase úplne prekvapí
Tu je zoznam 50 zistení, ktoré môžu tvoj život rozhodne obohatiť

Výsledky výskumov naznačujú, že na dĺžkú života má väčší vplyv kvalita vzťahov, než pravidelné cvičenie.
Náš mozog pracuje tvorivejšie paradoxne vtedy, keď sme unavení.
Zamilovanie sa má podobné neurologické účinky ako šňupanie kokaínu.
Optimistické presvedčenie o vlastnej budúcnosti nás dokáže ochrániť pred fyzickými aj psychickými ochoreniami.
Držanie sa za ruku s niekým, koho milujeme, dokáže zmierniť fyzickú bolesť, stres aj strach.
Dobrovoľníci sú významne spokojnejší so svojím životom.
Riziko prechladnutia či chrípky klesá v prípade, ak si aspoň občas zacvičíme.

zdroj: hype.sk

Sila placebo efektu neustále narastá. S narastajúcimi vylepšeniami liečebnej technológie naša viera v medicínu silnie.
Ľudia sledujúci krimi filmy/seriály majú pocit, že reálny svet je horší, než v skutočnosti je.
Jedinci s nízkym sebavedomím majú tendenciu ponižovať druhých.
To, že vidíme druhých v pozitívnom svetle hovorí o našich pozitívnych črtách. Ľudia s negatívnejším pohľadom na svet preto naopak disponujú tými zápornejšími charakterovými vlastnosťami.
Ešte stále si myslíš, že protiklady sa priťahujú? Omyl! Pravdepodobne ťa budú častejšie priťahovať ľudia s podobným výzorom a názormi, ako si ty sám.
Spomienky sa časom skresľujú. Človek má v priemere jeden skreslený fakt pri každej spomienke
Približne 80% konverzácie v skupinách tvorí sťažovanie sa.

zdroj: unsplash.com

Zdá sa, že akosi väčšmi ignorujeme tých, ktorí nás zbožňujú a venujeme svoju pozornosť tým, ktorí si to nezaslúžia a prehliadajú nás.
Depresia je následkom prílišného rozmýšľania. Naša myseľ vytvára aj také problémy, ktoré v skutočnosti neexistujú.
Byť v spoločnosti šťastných ľudí urobí šťastným aj teba.
Presviedčanie seba samých o dobrom spánku dokáže oklamať náš mozog natoľko, až si sám začne myslieť, že je to naozaj pravda.
Bystrí a inteligentní ľudia sa zvyknú podceňovať, zatiaľ čo ich protipóly sa nevedia vynachváliť svojou brilantnosťou.
Ak si presvedčený, že zvládneš aj viac úloh naraz, mýliš sa.

zdroj: startitup

Chceme viac možností a informácií, než dokážeme spracovať a zvládnuť.
To, či si dokážeš odoprieť pôžitok, závisí predovšetkým od tvojej výchovy.
Tvoje podvedomie vie vždy všetko ako prvé.
Všetci sme geneticky podmienení imitovať druhých a správať sa empaticky.
Ak si spomínaš na udalosť z minulosti, prehrávaš si v mysli vlastne okamih, kedy si si posledný krát na danú udalosť spomenul.
150 ľudí. To je maximálny počet, s ktorým dokážeme udržiavať ako tak stabilné priateľstvá.
Najlepšie informácie sú podobné jednohubkám. Malé, ale o to bohatšie. Sú najjednoduchšie na spracovanie aj na pochopenie.

To TY, nie situácia. Taký je názor väčšiny, ktorí sa dopúšťajú základnej atribučnej chyby. Znamená to teda, že akékoľvek správanie človeka si skôr vysvetlíme jeho vlastnosťami, než situáciou a prostredím okolo neho.
Už aj len vidina pokroku je motivujúca.
Tvoja myseľ sa 30% celkového času len tak „potuľuje“.
Najživšie a najjasnejšie spomienky sú obvykle nesprávne.
Čím viac si si sám sebou neistý, tým viac obhajuješ svoje myšlienky a názory.
Tvoja myseľ „pretvára“ monotónne prejavy nudných ľudí do takých, ktoré znejú zaujímavejšie.
Najobľúbenejšia pesnička je tvojou obľúbenou práve preto, že sa ti spája s nejakou významnou, emočne nabitou udalosťou, ktorú si v živote zažil.
Podobne aj typ hudby, ktorý preferuješ, ovplyvňuje spôsob, akým vnímaš veci okolo seba.
Romantická láska je z biochemického hľadiska nerozlíšiteľná od závažnejších obsesívno-kompulzívnych porúch.

zdroj: startitup

Podľa najnovších výskumných zistení, môžu byť fóbie akýmisi spomienkami, ktoré sa počas generácii odovzdávajú v DNA. Majú teda genetický základ.
Výskumníci seriózne vážne uvažujú nad klasifikáciou závislosti na internete ako mentálnou poruchou.
Náš mozog spracováva odmietnutie ako fyzickú bolesť.
68% ľudí trpí „syndrómom fantómových vibrácii“. Títo jedinci majú často pocit, že niekomu zvoní a vibruje telefón, aj keď tomu v skutočnosti tak nie je.
V dnešnej dobe trpí priemerné stredoškolské dieťa rovnakým množstvom pocitu úzkosti, aký v 50-tych rokoch dosahovali v priemere psychiatrickí pacienti, liečení na úzkosť.
Náboženské činnosti ako modlitba alebo navštevovanie kostola a bohoslužieb sú spájané s nižšou úrovňou psychologického distresu, čiže stresu s negatívnymi účinkami na psychiku človeka.
Žiaden človek narodený so slepotou netrpí schizofréniou.
Rozhodnutia, ktoré v hlave plánuješ, znejú racionálnejšie v prípade, ak si ich premyslíš v cudzom jazyku.
Štúdie zaoberajúce sa ľudským správaním zistili, že ľudia, ktorí stratili svoj mobilný telefón, zažívajú paniku podobnú tej, ktorá sa spája s momentmi blízko smrti.
Objatie trvajúce dlhšie než 20 sekúnd ti v tele uvoľní väčšie množstvo chemických látok , ktoré sú zodpovedné za to, že človeku, ktorého objímame, následne aj viac dôverujeme.
Čím sme fyzicky unavenejší, tým sme aj úprimnejší. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo svoje tajomstvá a pravdy odhaľujeme omnoho viac práve pri neskorých večerných konverzáciách. Aj pretvárka má predsa svoje hranice..
Čokoláda v tele spúšťa rovnaké mechanizmy, aké pociťujeme pri zaľúbení sa.
Šťastie, hnev, smútok, strach, prekvapenie a znechutenie. To je 6 univerzálnych emócii, ktoré prejavuje každý z nás.
Zvyčajne sme šťastnejší vtedy, keď sme zaneprázdnení. Vtedy totiž nemáme čas zamýšľať sa nad negatívami života.