Marek Buchman – slovenský supertalent, ktorý si to z Oxfordu namieril do Texasu, kde pracuje na inováciach v oblasti liečby rakoviny

Ahoj Marek,  robíš Ph. D. na Rice University v Texase. Bolo vždy tvojim snom študovať chémiu?

o úspešnom ukončení magisterského štúdia na Oxforde som momentálne v Houstone, kde pracujem na svojom Ph. D. v oblasti organickej chémie s Prof. K. C. Nicolaou-om. Od detstva ma bavilo učiť sa, a myslím, že zo začiatku sa mi páčila matematika, ale keď som sa počas strednej školy zoznámil s chémiou, tá ma chytila ešte viac.

Chémia je veľmi široký pojem. Ktorej oblasti sa konkrétne venuješ ty? Čo ťa na tom fascinuje?

Ja sa venujem organickej chémii, konkrétne organickej syntéze, ktorá sa zaoberá výrobou molekúl so zaujímavými vlastnosťami. Myslím si, že je úplne úžasné, byť schopný aplikovať teoretické vedomosti v praxi, a tým pádom byť pri zrode nových molekúl, ktoré ešte nikto nikdy nevyrobil.

Zdroj fotiek: archív M. Buchmana

Chodil si do školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, ktorá má naozaj jedinečný prístup k vzdelávaniu. Do akej miery ťa práve toto prostredie viedlo a motivovalo?

Škola pre mimoriadne nadané deti pod vedením pani riaditeľky Laznibatovej mi umožnila naplno sa chémii venovať, nakoľko stíhať všetky národné aj medzinárodné súťaže, prednášky a samoštúdium bolo pomerne časovo náročné. Za toto všetko som jej dodnes veľmi vďačný.

Keď si mal 18 rokov, odišiel si sám študovať do Británie. Čo bolo pre teba v začiatkoch najťažšie?

Nakoľko som sa už počas strednej školy venoval viacerým medzinárodným súťažiam z oblasti chémie, očakával som, že aspoň prvý ročník bude pre mňa relatívne jednoduchý. To bol ale veľký omyl a od nultého týždňa prvého semestra bolo roboty až až. Pamätám si moju prvú esej z fyzikálnej chémie, ktorú mi veľmi podrobne opravil môj tútor a bolo to červené more. To sa, ale časom zlepšilo a po pár týždňoch to už boli len fajky v pravom dolnom rohu na každej strane. Taktiež britský prízvuk bol niečo, na čo som si musel trošku zvyknúť, ale všetko sa to dalo zvládnuť bez väčších problémov.

Zdroj fotiek: archív M. Buchmana

Čo považuješ za najväčšiu lekciu, samozrejme okrem vedomostí z chémie, čo si sa na Oxforde naučil? 

Okrem enormného množstva vedomostí a kontaktov, ktoré som počas štúdia na Oxforde nadobudol, ma Oxford naučil nevzdávať sa. Aj keď niektoré veci/úlohy na prvý pohľad vyzerajú takmer neriešiteľné, vždy sa dá nájsť spôsob, akým je možné dopracovať sa ku požadovanému cieľu.

Je niečo, čo si teraz s odstupom času hovoríš, že by si urobil inak?

Čo sa týka vzdelávania určite nie. Počas gymnázia som uvažoval aj o bakalárskom štúdiu v USA, ale s odstupom času som na 100% presvedčený, že Oxford bola tá úplne najlepšia voľba, akú som si mohol zvoliť.

Od malička tancuješ spoločenské tance a stále sa im aktívne venuješ. Čo ťa tanec naučil, čo využívaš tiež v laboratóriu? 

Oxford má veľmi dobrý tím v spoločenských tancoch a bola to česť reprezentovať svoju univerzitu na majstrovstvách po celom Anglicku. V Houstone spoločenské tance to nie sú až tak populárne, takže je to trochu ťažšie z hľadiska hľadania trénerov a parketu. Čo sa ale týka tanca, tak ten ma určite naučil disciplíne a vytrvalosti, a taktiež to bol výborný relax počas náročného štúdia na Oxforde.

Zdroj fotiek: archív M. Buchmana

Z Oxfordu si odišiel ešte ďalej do USA. Akú ponuku by si musel dostať, ktorá by ťa motivovala vrátiť sa späť domov na Slovensko?

Lepšiu, ako tú čo mám teraz :D. Momentálne aspoň na najbližších pár rokov určite budem v USA pracovať na svojom doktoráte, ale nevylučujem, že ak sa nájde tá správna ponuka a okolnosti tomu budú priať, že by som sa vrátil späť na Slovensko.

V laboratóriu si určite majster remesla. No nemáš nejaký vtipný príbeh, kedy to fakt nevyšlo. Vieš myslím výbuchy, ohňostroje a podobne. 

Vo výskumných laboratóriách pri dodržaní všetkých bezpečnostných predpisov je relatívne ťažké vyrobiť ohňostroje, nakoľko s látkami, ktoré sa pri ich výrobe používajú sa stretnem v mojom laboratóriu len veľmi zriedka. Pri výskume sa, ale veľmi často stáva, že výsledok experimentu nie je vôbec podľa očakávania. Napríklad počas mojej diplomovky sa asi 6 mesiacov práce spísalo na zhruba pol strany, zatiaľ čo veľká časť zo 60 stranovej diplomovky pochádza z posledných pár týždňov pred jej odovzdaním, kedy sa mi konečne podarilo vyriešiť spôsob prípravy mojej cieľovej molekuly. Dokonca celá práca bola písaná na predpoklade, že sa mi moju molekulu podarilo vyrobiť a veľmi mi odľahlo, že to tak nakoniec aj dopadlo a že moja práca bola publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Journal of Organic Chemistry, kde sa môj článok, ktorého som prvý autor, dostal na obálku júnového čísla v roku 2016.

Zdroj fotiek: archív M. Buchmana

NASA po tebe pomenovala asteroid. Ako sa toto stalo?

Pomenovanie asteroidu mojim menom som dostal ako cenu od NASA za druhé miesto v kategórii chémia na súťaži Intel ISEF, čo je najväčšia a najprestížnejšia súťaž pre mladých vedcov na svete, v ktorej sa mi ako zatiaľ jedinému Slovákovi podarilo získať dve pódiové umiestnenia za sebou. Tu by som chcel poďakovať Dr. Jozefovi Ristvejovi a organizácii Amavet, ktorá mi umožnila sa tejto súťaže zúčastniť.

Tvojim snom je získať Nobelovu cenu, no nám nevedcom sú niekedy výsledky tejto ceny úplne vzdialené. Povedz nám teda, ako by si svojim výskumom ty chcel pomôcť ľuďom? 

Momentálne pracujem na výrobe látok s veľmi vysokou biologickou aktivitou, ktoré by mohli byť v prípade úspešnej syntézy použité ako chemoterapeutiká novej generácie. Zatiaľ je na tomto projekte ešte príliš veľa práce, ktorú treba dokončiť, aby som mohol robiť nejaké závery, ale už teraz sú na trhu úspešné chemoterapeutiká, fungujúce na podobnom princípe. Pevne verím, že sa mi tento projekt podarí dotiahnuť do úspešného konca a tým pádom pomôcť veľkému množstvu ľudí po celom svete.

Zdroj fotiek: archív M. Buchmana

Čo by si odporučil ty mladým ľuďom, ktorí by sa chceli vydať vedeckou cestou? 

Aby na sebe pracovali a aby sa nenechali odradiť od vecí, ktoré ich bavia. Najdôležitejší je entuziazmus a keď niekoho niečo veľmi baví, tak je len otázkou času, kedy v tom bude veľmi úspešný.

Nakoniec nám povedz, kto je tvojim najväčším vzorom?

Vo svete je veľa ľudí, čo toho veľa dosiahli a sú veľmi úspešní, takže ťažko sa vyberá jeden vzor, ale ak by som si predsa len mal vybrať iba jedného človeka, tak by to asi bol môj školiteľ prof. Nicolaou, ktorý je nielen že nesmierne chytrý, ale vie aj človeka motivovať, povzbudiť a dostať z neho len to najlepšie.

Zdroj fotiek: archív M. Buchmana