Jozef Marko – mladý Slovák, ktorého chcú v Google aj vo Facebooku

Jozef, v pomerne mladom veku si už toho stihol veľmi veľa. Stáž v Googli a vo Facebooku, okrem toho si stál aj pri vývoji niekoľkých aplikácií. Kde začala tvoja cesta nahor? Alebo ešte lepšie, čo by si nám sám o sebe na úvod povedal?

Už dlhú dobu sa zaujímam o informatiku. Na strednej škole som sa aktívne zúčastnil niekoľkých IT súťaží a podarilo sa mi prebojovať na celosvetové kolo informatickej olympiády, kde som pre Slovensko získal striebornú medailu. Bol to ročník 2013, ktorý sa konal v Austrálii. Od tohto momentu som sa dostal do istého povedomia a začali ma oslovovať zaujímavé spoločnosti. Popri tom som sa venoval vývoju hernej aplikácie na Android, ktorá má vyše 200tisíc stiahnutí.

Z osobného hľadiska by som o sebe povedal, že som chalan, ktorý sa predovšetkým snaží na sebe neustále makať. Chcem pracovať na pozitívnych veciach, pretože verím, že ak každý z nás spraví niečo pozitívne, budeme sa na svete mať všetci o trošku lepšie.

Takže na stáž vo Facebooku si sa dostal vďaka spomínanej olympiáde?

Facebook prišiel až po Googli, kde mi otvorila dvere práve spomínaná IT olympiáda. Po nej mi napísali, či by som mal záujem uchádzať sa o stáž. Po nejakej dobe som sa rozhodol, že to skúsim, prešiel som všetkými kolami pohovorov a nastúpil na Google internship.

Na tejto stáži som spoznal chalana z Egyptu, ktorý pokračoval na internship do Facebooku. On ma práve inšpiroval, aby som to skúsil aj ja. Primárne som chcel isť do Palantiru, čo ale nevyšlo tak som sa nakoniec rozhodol pre Facebook.

Máš už teda slušné skúsenosti s pohovormi v top svetových firmách. S čím si sa na nich stretol?

Pohovory na pozície, o ktoré som sa uchádzal, pozostávali predovšetkým z algoritmických otázok. To mi celkom vyhovovalo, keďže som s týmto typom úloh mal veľa skúseností z olympiád. Hodnotila sa predovšetkým čistota kódu, spôsob analýzy daného problému, ale aj komunikácia.

Vo Facebooku trval pohovor zhruba 45 minút. Na začiatku sa mi zamestnanec, ktorý mal interview na starosti predstavil, následne sme sa vrhli na príklady. Ako si ale spomínam, algoritmické otázky mi nerobili problém. Je to celé o schopnosti efektívne spracovať informácie. Aj napriek tomu, že sú tieto pohovory relatívne krátke, dá sa vďaka nim podľa mňa spoľahlivo zistiť, aký je človek programátor. Potom nasledovalo druhé kolo, ktoré bolo vedené inými ľuďmi, ale obsahovo sa nieslo v podobnom duchu.

V Palantire bol výberový proces zložitejší. Jedná sa o menšiu firmu, má „iba“ okolo 1000 zamestnancov. Tí sú ale top vo svojom obore. Polovica ich zákaziek je od Americkej vlády na rôzne vojenské a protiteroristické programy, čo je veľmi zaujímavé. Tu bolo až 5 kôl pohovorov, z toho prvé dve boli online. Tie sa mi podarilo zvládnuť, na čo ma pozvali do Londýna. Tam som mal ďalšie tri kolá, po ktorých sa vo finále rozhodli pre niekoho iného.

Ako teda vyzerá život stážistu v centrále Facebooku? Čo sa dialo prvé dni po tvojom príchode?

Na stáž som nastúpil koncom júna. Prvý deň sme strávili úvodným zoznámením a niekoľkými prednáškami, kde sa dával veľký dôraz na firemnú misiu. Po nich sme dostali firemný SWAG – tričká, iphony, macbooky, bluetooth reproduktory a podobné chuťovky. Prvý týždeň sa stretnú všetci noví facebook stážisti z celého sveta na úvodnom boot campe, ktorý sa koná práve v Menlo Parku. Ten je vlastne taká úvodná lekcia o tom, ako to vo firme funguje pracovne. Predstavili nám tu architektúru, používajú vlastné nástroje a vlastné upgrady programovacích jazykov, s ktorými sme sa museli spriateliť. Celý camp sa nesie vo veľmi priateľskom duchu, rýchlo som tu spoznal veľa zaujímavých ľudí.

Samotná nová budova centrály je jeden obrovský open space, keďže Mark je milovníkom tohto štýlu. Je to ako keby ste prišli do klasického coworkingu, len je to tak 100x väčšie.

Šéfa Marka si stretol? :)

Áno, tiež pracuje s nami v open space. Raz som išiel po kancelárií a videl som ho ako sa opiera o stôl a niečo píše na mobile. Mal som okamžite ten „OMG to je on“ pocit, bolo to super.

Okrem samotnej práce, kvôli ktorej si tam prišiel, akú podporu a možnosti ti ako stážistovi Facebook ponúkal?

Naozaj sa o nás výborne starali. Veľmi rád som chodil na rôzne dobrovoľné prednášky. Prednášali nám ľudia ako napríklad spoluzakladateľ Instagramu Mike Krieger alebo zakladateľ Whatsapp Jan Koum. Z jeho talku ma zaujal prvotný zámer Whatsapp. Aplikácia mala pôvodne slúžiť len na to, aby si na nej používatelia mohli dať status, ako napríklad že sú v práci alebo na dôvolenke. Začalo to používať pár tisíc ľudí, no rast sa ale rýchlo zastavil. Skúšali pridať niekoľko vylepšení, nič ale nepomáhalo. Až po pridaní funkcie messenger začal počet používateľov rýchlo stúpať.

Facebook sa snaží, aby ich zamestnanci nemuseli okrem práce naozaj nič riešiť. Veci ako ubytovanie a strava sme mali okamžite ideálne vyriešené. Tiež je organizovaných veľa spoločných voľnočasových aktivít, ako futbalové alebo pingpongové turnaje. Tu je vidieť, že rozumejú dôležitosti dobrých medziľudských vzťahov. Taktiež máme preplatené zdravotné výdaje, čo zahŕňa obrovský okruh vecí, ako napríklad jóga alebo všetky možné masáže.

Aká komunita sa vo svetovej centrále Facebooku a aj celkovo v Silicon Valley pohybuje? Zvykne sa schádzať aj slovenská skupina?

Silná je tu predovšetkým ázijska komunita, ktorá zastupuje pozície od internov až po top miesta. Sú vždy veľmi priateľskí. A čo sa týka Slovákov, tak tu máme celkom silnú skupinu. Čo je prekvapujúce je, že tu nie je až tak veľa Čechov, aj napriek tomu, že sú dvakrát tak veľký národ. Celá „Československá partia“ v Silicon Valley sa organizuje na spoločné stretnutia a zvykne to byť tak, že sa nás dá dokopy zhruba 15 Slovákov a traja Česi.

Slovenských stážistov je vo Facebooku celkom dosť, minulé leto nás tam bolo 6. Traja študujú v Cambridgi a dvaja na Bratislavskej Univerzite Komenského.

Slovákom sa teda v IT sektore darí. Čím to podľa teba je?

Myslím si, že máme ako národ talent na informatické zručnosti. Keď sa pozriete na historický rebríček umiestnení na informatickej olympiáde, sme veľmi vysoko (bez zarátania medailí za ČSR). V tomto rebríčku stoja oveľa väčšie krajiny ako Slovensko hlboko pod nami.

Je niečo, čo by si rád odkázal čitateľom?

Určite áno. Posúvajte sa dopredu a snažte sa na sebe neustále makať. Stojí to za to. Pozdravujem aj redakciu startitup, rád vás čítam a držím vám palce do budúcna.

S Jozefom sa môžete spojiť a sledovať jeho ďalšie kroky na LinkedIne.

Osobne ma veľmi teší, že chalan z malého Slovenska to ešte počas bakalárskeho štúdia na lokálnej vysokej škole dotiahol do štádia, kedy si môže vyberať medzi top svetovými zamestnávateľmi. Je dôkazom toho, že svedomitá snaha a hlavne venovanie sa tomu, čo človeka zaujíma, prináša zaslúžené ovocie. Som si istý, že o Jozefovi budeme ešte počuť.

Zdroj fotografií: archív Jozef Marko