Juraj Karpiš: Ako som napísal ekonomický bestseller a koľko zarobil

Boli dni, keď som Zlé peniaze preklínal. Stratil som sa v džungli slov a tápal ako ďalej. Pochyboval som o kvalite a nadával si, prečo som sa do toho vôbec púšťal. Bol to ťažký a dlhý pôrod, ale dieťa mi robí radosť. Rok od vydania knihy Zlé peniaze – sprievodca krízou je v domácnostiach už viac než 5 000 kusov. Počty predaných kníh podobného zamerania pritom na Slovensku nezvyknú prekročiť tisícku. Doterajší výkon knihy o neľahkých témach je pre mňa veľmi príjemným prekvapením.

Knihu sme si vydali sami v inštitúte INESS. V procese písania a vydávania som sa naučil niečo nielen o sebe, ale aj o knižnom biznise na Slovensku. Niektoré lekcie sa možno zídu aj budúcim autorom.

Foto: facebook.com/juraj.karpis

Nie je jedno o čom, prečo a ako

Podivné interpretácie príčin krízy a zakrývanie úlohy štátom privilegovaného a zle fungujúceho finančného systému „autoritami“ ma vytáčajú. Táto emócia mi poskytla energiu na to, aby som proces produkcie knihy dotiahol do konca. Nebola to žiadna spisovateľská romantika v tichej vile na ostrove s voňajúcou kávou na stole a výhľadom na more. Pozastaviť život a ísť na autorskú dovolenku sa mi nepodarilo.

Obetovať dostatočné množstvo aktivít, aby sa mi cez deň vytvoril niekoľkohodinový priestor na písanie, bol prekvapivo náročný výkon. A to som niekedy len civel na prázdnu stránku a nenapísal vo vyhradenom čase nič použiteľné. Písanie knihy je nevďačný proces. Chýba okamžitá spätná väzba. Či to človek totálne zbabral alebo stvoril nového Harryho Pottera, sa niekedy dozvie až po rokoch. No sadnúť za stôl si musí každý deň.

Chcel som úderný názov a viditeľnú obálku. Téma je dosť ponurá, seriózna a komplikovaná aj bez toho, aby som tomu pomáhal množstvom grafov či odmeraným jazykom.  Grafy som si zakázal a pre tých, čo bez nich nemôžu žiť, som ich niekoľko stoviek uložil na webstránke knihy. Namiesto nich som použil ilustrácie Andreja Kolenčíka. A farba obálky z poličky ekonomických kníh naozaj kričí.

Foto: z archívu Juraja Karpiša

Kostra, prúd a poznanie čitateľa

Prvé strany som napísal v októbri 2012. To som ešte veril, že za pol roka budem s 300-stranovou knižkou hotový. Nakoniec to trvalo tri roky, pričom zdroje na knihu som začal zbierať 5 rokov pred jej ukončením. Pôrodná hmotnosť 1000 normostrán. Ja sám som pribral v tehotenstve 7 kíl. Orezal som, čo som dokázal, a zostalo 777 normostrán.

Základné pravidlo, ktoré mi o hlavu búšili vydavateľstvá a kníhkupectvá znelo: nepísať dlhé knihy! Mnoho strán odrádza čitateľa a knihu predražuje. Ver mi, že 777-stranovú knihu nechceš prečítať ešte 7 krát pri jej editovaní a spracovávaní. Ani teraz by som ju však neskrátil. To, čo som do nej napísal, je celok, ktorý patrí na jedno miesto. Finty v podobe série sú možno lepšie z hľadiska optimalizácie tržieb, ale komfort pre čitateľa u mňa prevážil.

Aj pri tomto rozhodnutí mi pomohla existencia pevnej a prepracovanej štruktúry knihy od začiatku procesu. Presne som vedel, čo tam musí byť, a kostru som už len obaľoval mäsom. Mal som tiež na pamäti, pre koho konkrétne píšem. Imaginárny čitateľ mi pomáhal robiť rozhodnutia v procese písania ohľadom náročnosti, obsahu a atmosféry knihy.

Počas písania sa mi narodil syn. Návrat z pôrodnice do deja Zlých peňazí bol dlhý. Skočiť späť do prúdu som mal problém často už i po krátkych víkendoch. Najlepšie je neprerušovať a písať každý deň. A keď si môžeš vybrať, tak píš radšej beletriu. Alebo aj faktografiu, ale post-faktuálnu (vymyslenú). Overovanie a zdrojovanie faktov, ktorými sú strany Zlých peňazí posiate, zabralo veľa času.

Foto: z archívu Juraja Karpiša

Vydavateľ alebo samo-vydanie

Dnes si môže vydať knihu každý sám. Výhovorky na odmietnutie zo strany hlupáka vo vydavateľstve, ktorý nie je schopný zazrieť vo mne budúceho Hemingwaya, sa stratili. Aj samo-vydanie má svoje plusy a mínusy. Obídením vydavateľa nepotrebuješ od nikoho zvolenie, môžeš rovno vstúpiť na trh. Ak uspeješ, ostane ti viac z tržieb. Zároveň máš plnú kontrolu nad tým, čo v knihe je a ako bude nakoniec vyzerať. Ak má človek zlý odhad, podivný vkus a nedostatok sebakritiky, potom to môže byť zároveň prekliatie.

Ak neuspeješ, bude to drahšie. Okrem utopeného autorského času zaplatíš aj účet za produkciu a distribúciu knihy. Ďalšou nevýhodou je, že dopísaním knihy projekt nekončí, ale začína. Treba nájsť, vybrať a kontrolovať: redakciu a jazykovú korektúru textu, grafika, ilustrátora, tlač, distribúciu, marketing, vytvorenie web stránky, spracovanie e-booku. Si autorom, budeš aj projektovým manažérom, asistentom, možno poštárom. Budeš potrebovať miesto v garáži na knihy a  pomoc kamarátov. Niekoho, kto bude korigovať tvoje haluze a pomáhať s vecami, ktoré nezvládaš na vlastnú päsť.  A počítaj s tým, že všetko bude trvať minimálne dvakrát tak dlho, ako si čakal, a bude to dvakrát tak drahé.

Foto: printscreen/facebook.com/juraj.karpis

Samo Sato knihy nepredáva

Asi najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní, či sa vykašľať na štandardnú cestu cez vydavateľstvo, je otázka, či má autor kmeň potenciálnych čitateľov, ktorých vie osloviť. Predávanie knihy je hlavne jeho zodpovednosť, ktorej sa ale celkom nezbaví ani pri vydaní klasickou cestou. Ak sa nevie autor predávať sám, potom mu zostáva len dúfať, že ho budú vedieť predávať cudzí ľudia vo vydavateľstve.

Napriek tomu, že ma niektorí ľudia na Slovensku po 10 rokoch práce v INESSe už poznali, snažil som sa promo knihy neodfláknuť. Ku knihe som po jej vydaní spravil 10 rozhovorov, vyšli 4 recenzie a desiatky článkov, spomenutí, odporučení v slovenských printových a audiovizuálnych médiách. Za posledný rok som na témy knihy absolvoval 56 prednášok alebo diskusií. Tri percentá návštev webovej stránky knihy skončili nákupom.

Foto: z archívu Juraja Karpiša

Pomohli priaznivci

Sám by som zmohol málo. Pomohli mi moji ľudia, fanúšikovia, ktorým sa moja práca páči a ktorí mi veria. V úspechu Zlých peňazí bol kmeň mojich ľudí kľúčový. Komunikoval som s nimi najmä cez sociálne siete a knihu mnohí z nich prijali aj za svoj projekt. Bez nároku na odmenu mi pomáhali šíriť informácie o nej, prípadne sami prispeli na jej vytvorenie v crowdfundingovej kampani na portáli startovac.cz. Najmä vďaka nim sa tam Zlé peniaze s vyzbieranými viac než 9 000 eurami stali najúspešnejšou slovenskou kampaňou.

Crowdfunding je okrem poistenia proti veľkej strate pri vydaní knihy aj trhovým testom a výborným nástrojom marketingu. Odporučenie známeho je stále najlepšia forma reklamy. Kamarát, dobre platený a vyťažený manažér, bol (bez nároku na odmenu) lepším distribútorom než mnoho slovenských kníhkupectiev. Pomáha však, keď úspechu knihy veria aj kníhkupci. Potom môže obsadiť vzácne a dobre viditeľné miesta v predajni. Knihy predávajú aj Vianoce. Kníhkupectvá predali za december takmer desaťnásobok toho, čo predali v priemere za mesiac v roku 2016.

Foto: z archívu Juraja Karpiša

Show Me the Money

Zbohatnúť na knihách chce veľa nadania, práce a šťastia. Tobôž na Slovensku. Na Zlých peniazoch som nezbohatol, no projekt je trochu prekvapivo aj finančný úspech, ktorý pomohol financovať činnosť INESS.

Cenu tlače knihy ovplyvňuje počet farieb, kvalita papiera a hlavne počet strán. Ten bol u mňa vysoký, preto sa ponukové ceny tlačiarní pri náklade 2 000 kusov pohybovali v rozmedzí 3,45- 4,15 eur bez DPH. Dotlače v nižších nákladoch sú drahšie. K tomu tisícka na grafiku, odmena ilustrátorovi, korekcia 2 až 4 eurá na normostranu, pár stoviek za reklamu na Google Ads a Facebooku, odmena za vytvorenie stránky či e-booku. Ak si začal počítať potenciálne zisky, tak ešte počkaj.

Najväčším nákladom nie je tlač, ale odmena distribútorovi, ktorý zabezpečí, že sa tvoja kniha dostane do kníhkupectiev po Slovensku. Pohybuje sa podľa toho, ako silný partner si a či distribútorovi zaručíš exkluzivitu, asi okolo polovice konečnej ceny. Pri mojej konečnej cene 17,9 eura to znamená náklad približne 9 eur, čiže dvakrát viac než tlač. Preto niektorí autori, ktorí knihu samo-vydajú, riešia distribúciu vlastnými nástrojmi. Pre finančný úspech  projektu Zlých peňazí boli dôležití aj sponzori projektu a crowdfunding, ktorí spolu pokryli náklady tlače. Koľko je čistý zisk celého projektu závisí už len od ceny za hodinu mojej práce.

Pre peniaze by som sa však do Zlých peňazí nikdy nepustil. To by bol príliš rizikový projekt.

Foto: facebook.com/juraj.karpis

Ak chceš diskutovať na aktuálne (nielen) finančné témy, prihlás sa na odber môjho mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“ Pre odberateľov chystám vianočný darček v podobe e-book verzie Zlých peňazí zdarma.

zdroj titulnej fotografie: facebook.com/juraj.karpis