Na Fakulte podnikového manažmentu sa rozbieha výskum o startupoch

ŠTEFAN SLÁVIK

Pred niekoľkými mesiacmi ste spustili výskum slovenských startupov. Čo je jeho cieľom?
Cieľom výskumu je predovšetkým hlbšie a širšie poznať štruktúru, obsah a metamorfózy podnikateľských modelov startupov, ktorých nevyzretosť, slabosť či nedokonalosť je jednou z hlavných príčin ich zlyhania, pretože startupy nedokážu pretvoriť podnikateľský nápad do produktu alebo služby, ktorý je predajný a neskôr aj ziskový.

Objektom výskumu budú aj startupy, ktoré zdolali všetky externé aj interné zložitosti a prekážky podnikania a ich podnikateľské modely sú hodné principiálneho zovšeobecnenia a pozitívneho ponaučenia. Popritom výskum venuje časť kapacity na preskúmanie tímovej práce a vodcovstva vnútri startupu a na spoznávanie ekosystému a startupovej scény na Slovensku.

Akým spôsobom budete analyzovať startupy?
Výskumné analýzy sa budú realizovať v štyroch polrokoch a budú poznávané a skúmané časozbernou metódou. Každý startup bude osobne navštívený a priebežne sledovaný počas tohto obdobia jedným členom výskumného tímu. Účelom takéhoto výskumu je získať autentické poznatky o vývoji a premenách startupu a príčinách týchto premien a vývoja.

foto: Marián Smorada

Pomôžu výsledky vyučovaciemu procesu na univerzitách?
Výsledky výskumu budú v prvom rade sprístupnené účastníkom výskumu, teda startupom, a potom budú publikované vo vedeckých časopisoch a v zborníkoch z vedeckých konferencií. Menovité poznatky bez súhlasu startupu nebudú zverejňované. Ak bude na výsledky výskumu priaznivá odozva odbornej verejnosti a startupovej scény, začleníme poznatky do predmetov Katedry manažmentu FPM a uvažujeme aj so zavedením predmetu s predbežným názvom Podnikateľstvo. Výsledky výskumu by mali napomôcť zvýšiť kvalitu vyučovacieho obsahu a udržiavať súlad medzi podnikateľskou realitou a obsahom štúdia na FPM EUBA.

Aké sú prvé reakcie startupistov? Majú záujem spolupracovať?
Reakcie sú z celého spektra postojov od okamžitého súhlasu, až po mlčanie aj po niekoľkých výzvach. Startupy, ktoré reagovali rýchlo a pozitívne na žiadosť o prvé, informačné, stretnutie sa správajú ústretovo, aj počas ďalších stretnutí a rozhovorov. Niektoré startupy dokonca ocenili, že sa o nich zaujíma akademická inštitúcia. Výskumný tím dostal pozitívne odozvy približne od dvoch tretín oslovených startupov. Dĺžka štruktúrovaného rozhovoru za jeden polrok pritom nepresiahne dve hodiny. Samozrejme, nie je vylúčená kratšia občasná komunikácia mimo polročného intervalu, ak vznikne potreba a je záujem.

KENNETH RYAN

Kenneth Ryan, foto: as

Rozhodli ste sa zapojiť do univerzitného výskumu startupov. Prečo?

Zapojili sme sa z 3 dôvodov. Po prvé, slovenský startupový ekosystém sa každým dňom rozrastá a posilňuje. To isté platí aj pre slovenské startupy. Z dlhodobého hľadiska je najdôležitejšie dôsledne zbierať kvalitné údaje a informácie. Tento krok nám všetkým pomôže lepšie porozumieť súčasnému ekosystému a čosi sa z jeho aktuálneho vývoja naučiť. Veď kto by bol vhodnejší na dôsledné dlhodobé zbieranie a analýzu dát, než ľudia z akademickej oblasti?

Po druhé, veríme, že ak sa budú akademické inštitúcie zapájať do takýchto výskumných projektov, univerzitám to pomôže postupne preklenúť priepasť medzi podnikaním v praxi a teóriou, ktorá sa vyučuje na univerzitných kurzoch. Ak sa podarí túto priepasť prekonať, budeme schopní vychovať novú, silnejšiu generáciu (študentských) podnikateľov. Po tretie, KPMG na Slovensku aktuálne pripravuje tretí ročník prieskumu startupového ekosystému pod názvom Startup survey. Veríme, že spolupráca na tomto univerzitnom výskumnom projekte nám umožní podeliť sa o naše skúsenosti z posledných troch rokov a zároveň nám pomôže rozšíriť naše zvyčajné výskumné zameranie.

Ako môžu slovenské univerzity pomôcť startupovému ekosystému v našej krajine?
Výborným spôsobom sú, samozrejme, dlhodobé výskumné projekty ako je napríklad, aj tento. Startupovým tímom by mohlo ďalej výrazne pomôcť, ak by sa mladí podnikatelia cez na mieru šité výskumné projekty podporovali. Projekty by fungovali za dostupné ceny alebo na základe nejakého barterového systému.

Tímy majú totiž zvyčajne obmedzené zdroje (čas, peniaze atď.), a teda nie sú vždy schopné odpovedať na všetky otázky, dôležité pre rast ich podnikania. Okrem toho by sa, samozrejme, mladej generácii zakladateľov startupov a podnikateľov dalo pomôcť, ak by sa pomocou nejakých konštruktívnych iniciatív podporoval u študentov vývin podnikavého ducha a relevantných zručností.

foto: Marián Smorada

Univerzity sa často kritizujú za to, že sa príliš zameriavajú na teóriu. Myslíte si, že výsledky tohto výskumu by mohli budúcim mladým podnikateľom priniesť niečo praktické do budúcnosti?
Jednoznačne. Keď študenti dostanú príležitosť sledovať podnikateľské dráhy toľkých zakladateľov a tímov, budú mať možnosť vidieť, že aj tí, ktorí nakoniec úspešne vytvorili globálnu spoločnosť, museli v nejakom štádiu rastu čeliť prekážkam a vyrovnať sa so zlyhaním. Toto je pre mladú generáciu podnikateľov veľmi dôležitý odkaz. Zlyhanie je v určitých štádiách nielen neodvratné, ale v podstate je aj potrebné na to, aby mohli spoločnosti a ich zakladatelia rásť a zlepšovať sa. Každý, kto začína podnikať, musí túto myšlienku prijať a takmer každý deň byť pripravený zlyhať a následne sa opäť postaviť na nohy.

IVAN ŠTEFUNKO

Ivan Štefunko, foto: as

Rozhodli ste sa stať súčasťou univerzitného výskumu. Prečo?

Rozhodli sme sa pomôcť univerzitnému výskumu, lebo na Slovensku chýbajú kvalitatívne dáta o startupovom prostredí a zároveň chceme, aby akademické prostredie vnímalo inovatívnu podnikateľskú scénu nielen ako kapitolu v učebnici, ale malo reálny kontakt s prostredím a motivovalo študentov.

Ako môžu slovenské univerzity pomôcť startupovému ekosystému?
Dátami, kvalitným ľudským kapitálom ako aj osvetou.

Univerzity sú často kritizované za za prílišné teoretizovanie. Myslíte si, že práve takéto výskumy by mohli priniesť niečo praktické pre slovenských startupistov?
Áno, myslím, že takýto výskum môže uviesť univerzity v pozitívnom svetle.

foto: Marián Smorada