Z NULY DO SVETA: Filip Glasa z Finstatu – Chceli sme urobiť niečo užitočné, nie biznis

Ahoj, nejaký ten rok už existuje portál FinStat, vieš vôbec spočítať, koľko firiem si ním naštval?:)

To neviem. Na web nám chodí veľké množstvo návštevníkov – väčšinou ľudia, ktorí s týmito dátami pracujú a tí sú radi, že si môžu pozrieť dáta o firmách ľahšie. Podnikatelia a firmy, ktorí pôsobia v B2B dostávajú peniaze zvyčajne až po dodaní služby alebo tovaru. Prípadne nesú iný druh rizika, ktorý vyplýva z obchodného styku. Keď si zoberieš koľko firiem rieši svoje problémy neplatením a následne sa snažia zbaviť svojich dlhov reštrukturalizáciou alebo končia v konkurze, tak pozitíva zverejňovania dát o firmách prevyšujú negatívum ohľadom „súkromia“ právnických osôb.

foto: archív F.G.

Firmy, teda „právnické osoby“, si môžu ľahko preveriť obchodných partnerov cez štátne registre a súkromné projekty ako je FinStat a tým znížiť riziko pri obchodnom styku. Za túto možnosť však nutne musia tolerovať to, že si také isté dáta môžu pozrieť iné firmy aj o nich.

Treba povedať, že finančné výkazy firiem sú zverejňované na Slovensku už viac ako desať rokov v zbierke listín pri obchodnom registri. Okrem štátnych registrov fungovali dlhé roky komerčné databázy s týmito údajmi od firiem, ktoré sa zaoberali predajom kreditných informácií.

A to ešte veľmi dávno pred Open Data iniciatívami. Akurát tie dáta boli ťažšie dostupné (papierové výkazy v zbierke listín) alebo drahé (komerčné databázy). Prístup k nim mal však každý.

Stáva sa vám pravidelne, že firmy žiadajú, aby ich údaje zostali skryté?

Zo začiatku sa to stávalo častejšie, dokonca si chceli zaplatiť za to že nezverejníme ich údaje. Čo ale nedáva zmysel, lebo aj tak by boli zverejnené v zdrojových štátnych registroch. Keďže všetky sťažnosti vybavujeme a vysvetľujeme, tak informovanosť stúpla a podobných sťažností je už menej ako zo začiatku.

foto: redakcia

To sa samozrejme nedialo preto, že by ste robili niečo zlé – práve naopak. Prečo ste sa rozhodli dať všetky tieto informácie von?

My sme sa nerozhodli. Dáta zverejňuje štát. My ich preberáme, spracujeme a následne zverejníme v zrozumiteľnejšej forme.

Je to rovnaké, ako pri iných Open Data iniciatívach a projektoch. Inštitúcie zverejnia dáta v základnej forme a súkromné firmy, občania a neziskovky tieto dáta spracujú a výstup prispôsobia konkrétnemu use case-u, potrebe občana, novinárov alebo firiem.

Zverejňovanie dát (nie len o firmách – ale kopa iných dát od štátu a samospráv) vo forme Open Data sa deje všade vo svete. Slovensko je v niektorých konkrétnych Open Data projektoch zverejňovaní dát veľmi popredu oproti západným európskym štátom.

Ale v tom že by mal mať štát v rámci Open Data nejaký konkrétny koncept a smer, zase trošku pokrivkávame.

Predpokladám, že aj vďaka Finstatu sa podarilo dostať na povrch veci, ktoré mali zostať skryté. Vieš nám povedať nejaký konkrétny príklad, na ktorý môžete byť pyšný?

To je skôr práca novinárov. Majú nejaký tip zo svojich zdrojov a toto si potom dokážu overiť pomocou pokročilejších analýz a dataminingu napríklad z našich dát. Vo viacerých kauzách sme pomáhali novinárom s dátami a ich spracovaním. V podstate pre všetky noviny a týždenníky, ktoré robia ekonomiku a podnikanie a kauzy s nimi súvisiace.

Nemusí to byť však len o kauzách. Robíme aj analýzy, ktoré zisťujú vplyv legislatívy na podnikateľov (napríklad daňové licencie, zmeny v obchodnom zákonníku, zmeny v konkurzoch a reštrukturalizáciách).

Zaujímavé sú aj pozitívnejšie ladené analýzy – robíme napríklad analýzy rastových firiem, startup-ov, scaleup-ov a podobne.

foto: archív F.G.

Aké boli vaše začiatky v podnikaní? S akými najväčšími prekážkami ste sa v prvých mesiacoch stretli?

Začiatky boli ťažké v tom, že sme ešte len hľadali smer. Urobili sme prvú verziu FinStatu a nevedeli sme úplne presne, čo okrem prevádzkovania webu budeme robiť ďalej. Skúšali sme všetko možné okolo dát, programovania, analýz a webu. To skúšanie má stálo veľa peňazí a času.

V prvých mesiacoch neboli nejaké veľké prekážky. Ladili sme koncept, snažili sme sa zorientovať v problematike a začali sme niečo programovať. Nelámal som si hlavu nad monetizáciou, obchodným modelom a podobne. Chceli sme urobiť niečo zaujímavé a užitočné. Práve o to je to ľahšie – odpadá ti starosť s biznisom – lebo chceš iba urobiť svoj projekt.

Technické prekážky sa dajú všetky vyriešiť a z biznisom som si vtedy hlavu nelámal ☺

Na prvý pohľad sa zdá, že s monetizáciou to nebude také jednoduché. Na druhý pohľad sa potom človeku vynoria v hlave rôzne scenáre, ako by to mohlo byť aj finančne zaujímavé pre tvorcu. Dokáže vás Finstat všetkých v pohode uživiť?

Doteraz sme boli v plánovanej strate. Míňali sme moju „prvotnú investíciu“. Z našich príjmov som zaplatil všetky výplaty a výdavky a niečo ešte doplatil zo svojho.

Takže FinStat všetkých v pohode uživil okrem mňa ☺

foto: archív F.G.

Aký produkt z vášho portfólia je pre vás finančne najzaujímavejší? Čo si žiadajú slovenské firmy najviac?

Firmy s dátami pracujú rôzne, majú svoje procesy a požiadavky. Najzaujímavejšie sú rôzne riešenia na mieru pre konkrétny účel ktorý zákazník potrebuje.

Databáza Finstatu je obrovská, existujú nejaké nástroje, vďaka ktorým je fungovanie takéhoto systému možné?

Vyvíjame v prostredí .NET a používame NoSQL databázu RavenDB. Servery máme na Microsoft Azure. Okrem RavenDB sú to všetko Microsoft riešenia.

Dostali sme sa k tomu cez našich vývojárov. Nevyberal som technológiu ale ľudí. Naši prví dvaja vývojári, Kubo Mažgut a Vlko (Marián Vlčák) boli dotneťáci (.NET). Vlko robil prvú verziu FinStatu a preto aj vybral technológie.

Na klasickom hostingu by sme nevedeli vôbec fungovať. Používali sme aj klasický dedikovaný server, ale mali sme trochu problém s pružnosťou takéhoto riešenia a službami okolo neho. Aktuálne nám všetko beží na Azure a dedikovaný server používame len na špeciálne úlohy.

foto: archív F.G.

Čo bude ďalej? Ako sa dá ešte celý systém posunúť dopredu?

Máme obrovské množstvo feedbacku, nápadov a požiadaviek. Vychádzajú od nás aj od používateľov. Vyberáme z nich a postupne ich zapracovávame. Ak by sme chceli urobiť všetky z takéhoto pomyselného todo listu, tak je to práca na niekoľko rokov ☺

Na Slovensku ešte pridáme ďalšie dátové zdroje a vylepšíme existujúce UI a UX.  V zahraničí máme rozbehnutý projekt v Anglicku s ich Open Dátami, kde by sme radi prvú verziu spustili tento rok.

Okrem toho sa obzeráme po Európe – skúsime vybrať čo ďalšie by bolo zaujímavé, na čo by nám stačili sily a dokázali by sme to v rozumnom čase dokončiť keď sa do toho raz pustíme.