1 200 eur mesačne celé tri roky, bez ohľadu na to či máš prácu. Nemci rozdávajú zadarmo peniaze
- Nemecko prichádza s Pilot Projektom, v rámci ktorého nezamestnaným Nemcom poskytne mesačne 1 200 eur počas celých troch rokov
- Zakladateľ tejto myšlienky ale tvrdí, že skôr ako výška mzdy ľudí zaujíma jej konštantnosť
- Aj napriek pozitívnym výhliadkám je stále otázne, či podobná pomoc skutočne vyrieši situáciu
- Nemecko prichádza s Pilot Projektom, v rámci ktorého nezamestnaným Nemcom poskytne mesačne 1 200 eur počas celých troch rokov
- Zakladateľ tejto myšlienky ale tvrdí, že skôr ako výška mzdy ľudí zaujíma jej konštantnosť
- Aj napriek pozitívnym výhliadkám je stále otázne, či podobná pomoc skutočne vyrieši situáciu
Predstav si, že ti vláda bude mesačne vyplácať paušálnu mzdu 1 200 eur bez ohľadu na to, či je tvojim povolaním predavač alebo učiteľ. Podľa webstránky Pilot Projekt je jedinou podmienkou vek 18 rokov a nemecké občianstvo, pričom na území Nemecka musíš aj dlhodobo žiť. Túto sumu mesačne dostaneš po dobu celých troch rokov.
Možno ti napadlo, odkiaľ niekto zoberie toľko peňazí. Tajomstvom je vyše 140 000 súkromných sponzorov, ktorí darujú peniaze. Sponzorom sa môže stať ktokoľvek, stačí len vyplniť formulár na spomenutej stránke. Je tu však jeden háčik.
Všetkému predchádza veľký experiment
Podstatou celej myšlienky je štúdia, ktorá predchádza zavedeniu univerzálneho základného príjmu v Nemecku. Podľa informácií Business Insider je Nemecko jednou z najneskorších krajín, ktoré začali aplikovať túto finančnú pomoc do praxe.
V štúdii bude pôsobiť niekoľko ľudí, dobrovoľníkov, pričom 120 z nich mesačne v priebehu troch rokov dostane 1 200 eur a zvyšných 1 380 ľudí nie. Experti porovnajú rozdiely medzi Nemcami, ktorí dostávali finančnú podporu a tými, ktorí ju nemali.
„Máme príležitosť uveriť stereotypy ‚homo economicus‘ a či skutočne pracujú len vtedy, keď dostanú nejakú iniciatívu alebo odmenu,“ povedal Jürgen Schupp z Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum.
Ľudia bez peňazí robia zúfalé rozhodnutia, tvrdí psychológ
Ako uvádza portál Spiegel, výskumníci sa zamerajú predovšetkým na to, či sú ľudia kreatívni alebo sa do jedinečných rozhodnutí príliš netlačia, či z práce doslova utekajú alebo sú ochotní vzdelávať sa aj mimo pracovnej doby alebo či zarobené peniaze míňajú iba na seba.
Psychológ Jens Nachtwei ale varuje, že dať ľuďom univerzálny základný príjem nebude stačiť. „Politici, vzdelávací systém a sociálne relevantné inštitúcie musia tiež vyslať vhodné signály. Ak každému zaplatíme bezpodmienečne tisíc eur mesačne a nič iné nezmeníme, obávam sa, že sa rýchlo dostaneme späť na staré chodníčky,“ vysvetlil Nachtwei. Celkovú myšlienku univerzálneho základného príjmu však podporuje, pretože ako uviedol, ľudia bez peňazí robia zúfalé rozhodnutia.
Vyšší zisk rovná sa menší záujem o rizikové práce
Jednou z krajín, ktorá podobný „experiment“ už podstúpila, je Kanada, presnejšie medzi rokmi 1974 až 1979 v Dauphine a Winnipegu. Výsledky výskumu o dekádu neskôr predstavila profesorka na Fakulte medicíny Manitobskej univerzity Evelyn Forget.
Projekt Mincome počítal s tisíckou kanadských rodín, ktoré evidovali extrémne nízky mesačný príjem. Budget projektu sa vyšplhal na čiastku 17 miliónov kanadských dolárov. Výsledkom bola zaskočená aj samotná Forget.
Ukázalo sa totiž, že kým vláda finančne podporovala domácnosti, počet pobytov v nemocniciach klesol o 8,5 percent. Okrem toho bolo evidovaných menej prípadov domáceho násilia či pracovných úrazov. Podľa profesorky Forget je dôvodom fakt, že ľudia, ktorí majú dostatočný mesační príjem, necítia potrebu ohrozovať sa v riskantných prácach iba kvôli zisku.
Kríza sa dá pokoriť len s čistou hlavou a istotami
Zakladateľ Mein Grundeinkommen Michael Bohmeyer tiež prišiel so zaujímavými zisteniami. Keď viac ako 650 neznámym zamestnancom garantoval konštantný mesačný plat v priebehu celého roku, zistil, že ľudí viac teší myšlienka konštantného platu než samotnej výšky.
Namiesto toho, aby zamestnanci pomíňali peniaze v extrémne krátkom čase, preukázali, že s nimi dokážu narábať zodpovedne. Práve na základe toho Bohmeyer tvrdí, že na to, aby ľudstvo pokorilo ekonomickú či ekologickú krízu, musia mať jednotlivci „čisté hlavy“. To sa však bez pocitu finančného zabezpečenia nedá.
Ľudia si aj napriek pomoci nemusia nájsť prácu
Ako ale minulý rok informovalo BBC, to, že vláda nezamestnaným ľuďom ponúkne peniaze „zadarmo“ ešte neznamená, že problém je vyriešený. Dôkazom je Fínsko, kde sa ľudia síce cítili šťastnejšie a lepšie, no nepomohlo im to nájsť si znova prácu.
Zdá sa však, že to, či sa ľudia opäť zamestnajú alebo budú pokojne poberať univerzálny základný príjem je individuálne. Podľa Psychology Today predstavuje totiž chodenie do práce množstvo benefitov. Okrem toho, že v práci nadväzuješ nové kontakty a známostí, ti práca dáva pocit zadosťučinenia a v neposlednom rade socializácie. To však nemusí platiť u každého.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Pilot Projekt, Business Insider, Spiegel, Pilot Projekt - Grundeinkommen, BBC , Psychology Today