1 z 5 prípadov končí samovraždou. Touto poruchou trpí čoraz viac ľudí, hanbia sa však vyhľadať pomoc

Svet sa s príchodom médií a informačnej presýtenosti zmenil. Je faktom, že už v dobách minulých sme spozorovali určité ideály krásy, ktorým sa nielen ženy snažili podobať.

Dnes na nás ale vyskakujú zo všetkých strán. Instagram a jeho skreslená realita či reklamy a ich propagácia oblečenia na ženách s dokonalými krivkami.

V mysli spoločnosti sa utvoril určitý štandard, ktorý odmietame podliezať. Ak sa tak stane, automaticky sa označíme za ,,nedokonalých“. Podobný postoj je ale tenkou hranicou medzi skĺznutím k poruchám príjmu potravy.

Práve anorexia je hneď po astme a obezite tretím najčastejším chronickým ochorením medzi dospievajúcimi. Mentálna anorexia, ako z názvu vyplýva, je duševnou poruchou. Dôvodom je skreslený obraz, ktorý o sebe ľudia majú.

Počet detí do 12 rokov, ktoré boli hospitalizované v dôsledku poruchy príjmu potravy, sa za necelých 10 rokov zvýšil o 119 %. Aj na základe spomenutej štatistiky je možné povedať, že práve vývoj technológií zohráva kľúčovú rolu v predkladaní jednotných ideálov krásy.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa IMPOWERING ❊ ED RECOVERY (@im_powering)

Ohrozujúcejšia, než sa javí na prvý pohľad

Anorexia je spomedzi všetkých duševných chorôb považovaná za tú s najvyššou úmrtnosťou. Štatistiky zahŕňajú aj prípady, ktoré skončili samovraždou. Konkrétne sa uvádza, že 1 z 5 prípadov anorexie končí práve ňou.

Tiež je nutné spomenúť aj to, že funkcia organizmu v dôsledku nadmerného hladovania slabne. Anorexia môže byť príčinou srdcového infarktu, zlyhania obličiek či osteoporózy. Častou je aj viditeľne suchá pokožka, arytmia srdca, nízky krvný tlak či dehydratácia.

Aj napriek tomu, že podobná porucha postihuje častejšie ženy než mužov, choroba si nevyberá. Rovnako, ako si ju nevyberajú osoby, ktoré ňou trpia.

Odborníci uvádzajú, že príznakom nemusí byť len strata hmotnosti a nadmerná kontrola množstva prijatej potravy. Ide tiež o nadmernú až chorobnú posadnutosť neustálym cvičením, ale aj sociálnu izoláciu.

Okrem diét, ktorými sa osoby trpiace touto poruchou dobrovoľne týrajú, sa často vyskytujú prípady, v ktorých ľudia namiesto cvičenia zvolili účinky preháňadiel či liekov potláčajúcich chuť do jedla.

Pacienti totiž trpia nadmerným strachom z priberania, ktorý, žiaľ, nevedia sami ovplyvniť. Nakoľko si mnohí neuvedomujú alebo nechcú pripustiť, že ide u duševnú poruchu, pomoc vyhľadajú príliš neskoro.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa L a r a (@lara__rebecca)

Ochorenie nie je voľbou

Spoločnosť často zatvára oči pred problémom, ktorý predstavuje práve toto ochorenie. Odmieta pochopiť, že niečo podobné je závažným ochorením, nie voľbou.

Výpoveď pre Asociáciu porúch stravovania podala aj kamarátka jednej z obetí: „Ak váš najlepší priateľ zomrie na rakovinu, je to, pochopiteľne, hrozné. Mnohí ale rakovine rozumejú, teda aspoň do istej miery. Ak ale zomrie na anorexiu, ľudia sú… zmätení. Jeden z členov rodiny po jej smrti povedal: „No, zabila sa.“ Katie nechcela zomrieť. Chcela zúfalo žiť. Toto opakovala dookola. Po dlhom, 15-ročnom boji s poruchou príjmu potravy, jej telo nakoniec podľahlo. Aj napriek tomu, že bojovala. Áno, v podstate zomrela od hladu. To je ale len jeden uhol pohľadu, a nie úplne presný. Anorexiu nenávidela. Mučilo ju to a bojovala, ako sa len dalo. Toto si nevybrala ona sama.“

Čísla sú alarmujúce

Odhaduje sa, že až 70 miliónov ľudí na celom svete žije s poruchami stravovania ako takými. V súvislosti s Áziou sa najčastejšie vyskytujú v Japonsku. V Európe to podľa posledných prieskumov bolo zas Rakúsko.

Keď v Amerike prebiehal prieskum so 496 dospievajúcimi dievčatami, zistili, že do veku 20 rokov viac ako 5 % mladistvých spĺňalo kritériá, ktorými sa definuje anorexia či bulímia.

V súvislosti s Amerikou a anorexiou je nutné podotknúť, že výskum z roku 2007 v tom čase potvrdil, že s týmto ochorením sa stretávajú častejšie ženy než muži. Výsledky ukázali, že počas života zažilo anorexiu 0,9 % žien a 0,3 % mužov.

To môže byť vraj dôvodom toho, že muži vyhľadajú pomoc omnoho neskôr. Žijú totiž v domnienke, že podobné ochorenie postihuje len ženy, a majú strach ho pomenovať.

Švédska štúdia, ktorá sledovala 6 000 žien liečených na mentálnu anorexiu, zas zistila, že v súvislosti s ňou dochádza k šesťnásobnému zvýšeniu úmrtnosti v porovnaní s bežnou populáciou.

Aj napriek všetkému vyššie spomenutému sa dá liečiť iba 1 z 10 ľudí s poruchami príjmu potravy.