10 činov, ktoré zapíšu Matúša Valla ako najlepšieho primátora Bratislavy v histórii

Matúš Vallo sa stal primátorom v roku 2018, kedy ho podporilo 36,54% voličov. Kandidoval za zoskupenie Team Vallo, s podporou strán Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia. Hneď po obsadení postu započal sľubom radikálne zmeny v parkovaní, cyklodoprave, MHD, zjednotení mesta a developerov a sociálnej oblasti.

Rekonštrukcie ciest rozprúdili vášnivé debaty podporovateľov, no aj skupiny vidiacej iba aktuálnu situáciu v podobe dopravných obmedzení a zhoršenia kvality dopravy počas rekonštrukcie. Bratislava sa však v lete 2020 teší zrevitalizovaným priestranstvám, novým cestám a ekologickým projektom a toto je 10 činov, ktorými sa už teraz zapísal do histórie nášho hlavného mesta.

1. Parkovanie

Plány na zmeny parkovania sú známe už od roka 2018, závažné zmeny sa začali konať koncom roka 2019, kedy mesto spustilo pilotný projekt pred celkovou zmenou parkovacej politiky, ktorá sa má udiať v roku 2021. Väčšinu obyvateľov parkovacie reštrikcie pobúrili, no fakt, že bratislavské sídliská nie sú vystavané na počet áut, ktorý ho bežne obsadzuje, bolo potrebné riešiť.

V tomto prípade začala „reforma“ parkovania v podobe obmedzení pre Petržalčanov, resp. ľudí bez trvalého pobytu na území tejto mestskej časti, dočítaš sa na Parkovanie v Petržalke. Obmedzenie im totiž zakazuje použiť parkovanie miesto mimo vyhradených hodín od 8:00 do 18:00 a víkendov zadarmo.

Každá začatá hodina stojí euro, reštrikcie zatiaľ neobmedzujú počet registrovaných áut na domácnosť, čo by však mala priniesť zmena týkajúca sa aj parkovacích poplatkov vstupujúca do platnosti v roku 2021. Tento čin Valla do histórie mesta razantne zapísal a nie len v dobrom slova zmysle, no treba spomenúť, že pri riešení tejto otázky predošlí primátori Milan Ftáčnik a Ivo Nesrovnal pohoreli.

2. Sad Janka Kráľa a Tyršovo nábrežie

Vallo nezaháľal ani pri vysporiadaní sa s „Tyršákom“, nábrežím, ktoré pripomínalo skôr veľké, oku značne nelahodiace rozpadnuté parkovisko v centre mesta. Teraz tam nájdeš priestor podobný starej Magio pláži, na ktorom si môžeš spokojne posedieť, dať si drink, najesť sa a potešiť príjemnou atmosférou Dunaja: „Veľmi ma teší, že sa letná pláž na novom mieste stala živým priestorom príjemných stretnutí, diskusií, večernej jogy, športu s priateľmi či rodinných piknikov v tráve. Aby tu mohla pláž vzniknúť, bolo potrebné vyrovnať terén, naviezť pôdu a makadam, kvôli bezpečnosti zabezpečiť orez niektorých stromov a napokon položiť nový mäkký trávnik. Treba vyskúšať aj naboso!“

Sad Janka Kráľa na seba nenechal dlho čakať, jeho revitalizácia v podobe vytínania chorých stromov bola spustená len nedávno: „Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, mnohé stromy v Sade Janka Kráľa sú, aj kvôli dlhodobo zanedbávanej údržbe, v zlom stave. Viaceré stromy trápia hlboko otvorené dutiny na kmeni alebo kostrových konároch, preschnutie koruny, hubové ochorenia či parazity,“ informuje Mesto Bratislava na Facebooku a dodáva, že všetky dreviny v danom sade plánuje ošetriť do roka 2022.

3. SNP a Kamenné námestie

Revitalizácie týchto námestí spadá pod projekt Živé námestie. Jeho hlavným cieľom je zveľadiť a zjednotiť verejné priestranstvo Námestia SNP s Kamenným námestím. Vyhláseniu súťaže o celkové architektonické návrhy predchádzali analýzy dopadu realizovaných projektov v minulých rokoch.

Jedným z cieľov projektu Živé Námestie je aj vytvorenie lokálnej správy pozostávajúcej zo subjektov pôsobiacich na námestiach ako aj s aktívnymi obyvateľmi z tejto lokality. Jej cieľom je zefektívniť správu námestí, spájať a poskytovať spätnú väzbu. Okrem nasledujúcich aktivít projektu sa o jeho existencii môžeš presvedčiť tým, že si sadneš na lavičku pred Starou Tržnicou.

Projekt totiž obsahuje aj tzv. „quick wins“, pod ktoré spadala revitalizácia a prestavba verejného priestoru pred Starou Tržnicou či odstránenie čiernych stavieb, vyčistenie okolia stromov, nové trávnaté plochy so závlahou pre Kamenné námestie.

4. Rekonštrukcia pamätníka Slavín

Možno si si už aj sám pri prechode Bratislavou všimol mohutné lešenie obkolesujúce obľúbenú pamiatku. Ide o rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá je plánovaná na tri etapy. S prvou sa začalo nedávno, v nej sa bude opravovať samotný pylón a socha vojaka so zastávkou.

Lešenie bude okolo pylóna na Slavíne približne tri mesiace. To však bude závisieť od rozsahu všetkých poškodení ako aj od časovej a technologickej náročnosti opráv, informuje portál Bratislavský kraj.

5. Využitie brownfieldov YIT zóna Mlynské Nivy

„Spoločnosť YIT Slovakia a.s. dnes (17. júna) vyhlásila víťaza architektonicko-urbanistickej súťaže na konverziu bývalej panelárne a priľahlého priemyselného areálu na Mlynských nivách na modernú mestskú štvrť. Víťazný návrh ateliéru Sadovsky&Architects bravúrne zvládol vytvorenie kvalitného prostredia s vlastnou identitou. Zároveň ponúkol najlepší environmentálny koncept z hľadiska revitalizácie územia a adaptácie prostredia na klimatické zmeny,“ informuje spoločnosť YIT v tlačovej správe k výsledkom víťaza súťaže, ktorým sa stal Sadovsky&Architects, ktorého súčasťou býval do odchodu do komunálnej politiky aj sám Vallo.

zdroj: YIT/sutaznivy

Využitie potenciálu bronwfieldov, ktorým sa spoločnosť YIT zaoberá, obnáša zodpovednosť a značnú dávku citu v ich opätovnom začleňovaní do mestskej štruktúry. Návrh predstavuje vhodný kompromis medzi sídliskovou a mestskou štruktúrou.

Vnútorný park je želaným poloprivátnym zeleným priestorom, ktorý popri environmentálnej funkcii bude plniť aj dôležitú spoločenskú, teda rekreačno-športovú funkciu. Podľa odborníkov sa dá očakávať, že návrh prinesie množstvo pozitívnych prvkov aj pre širšie okolie v mierke mestskej časti a celého mesta.

zdroj: YIT/sutaznivy

6. Masívne rekonštrukcie radiál

Síce s miernym meškaním, no dokončenie rekonštrukcie Karlovesko-Dúbravskej radiály sa plánuje na 12. septembra roka 2020. Jej zmenu okolití obyvatelia pocítili značným sťažením dopravnej situácie, ktorá pretrváva aj v týchto dňoch, no zmenu je vidieť zďaleka.

„Hlavné mesto v tomto roku plánuje opravu vyše 40 komunikácií (ciest, chodníkov), ako aj niekoľkých zastávok. Opravy sa budú robiť postupne, približne od apríla do novembra. Najkomplikovanejšie z nich vykonáme počas letných prázdnin, kedy v meste nie je taký nápor áut. Tak ako aj minulý rok budeme o opravách informovať vodičov aj cestujúcu verejnosť v predstihu,“ informuje hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová.

Zoznam plánovaných opráv ciest a revitalizácií verejných priestorov na tento rok, ktoré budú prebiehať takmer vo všetkých mestských častiach, je možné nájsť na webe mesta Bratislava. Do zoznamu spadá aj revitalizácia priestorov Hradu Devín, Radničné námestie, Hodžovo námestie a mnoho ďalších.

7. Koniec chemickým postrekom

Je ich veľa, sú všade a znepríjemňujú nám bežný život. Nehovoríme o chemickým postrekoch, ale o komároch, ktoré sa neudržateľne rozmnožili a pchajú sa do každej možnej škáry. Značné množstvo ľudí dávalo vinu za premnoženie tohto hmyzu práve rozhodnutiu vyhnúť sa chemickým postrekom, ktoré mesto nahradilo za ekologický prípravok BTI, ktorý ničí iba larvy komárov a neškodí iným druhom, teda neničí biodiverzitu.

Rovnako ako pri parkovaní, ani táto situácia Valla nezapisuje do histórie mesta iba v dobrom ponímaní, no je otázne, či sú komáre skutočne výsledkom ekologickej varianty postreku.

„Nuž vy monitorujete, nás štípu. Ako zvyčajne sa viete krásne vyhovoriť,“ reaguje na Vallove objasnenie ohľadom monitorovania situácie jeden z primátorových sledovateľov.

Ten však vysvetľuje, že sa jedná o iný druh komárov s kratšou životnosťou, a preto by sme po dvoch týždňoch mali pocítiť úľavu: „V Bratislave žije niekoľko desiatok druhov komárov. Okrem už spomínanej najvýznamnejšej skupiny komárov, ktorá sa liahne v zaplavovaných územiach, sú tu aj druhy, ktoré sa po intenzívnych zrážkach liahnu v tzv. dendrotelmách – malých „nádržkách“ vody priamo v korunách, v rázsochách veľkých nosných konárov, ale aj v dutinách stromov. Počasie v posledných týždňoch, keď horúce dni nad 30 stupňov striedali intenzívne zrážky, vytvorili ideálne podmienky práve pre tento druh komárov.“

Vzhľadom na to, že sa situácia odohrala pred dvoma týždňami, každý si môže sám overiť, či k úbytku komárov po zásahoch v ohniskách výskytu skutočne došlo.

8. Cyklistika

Do konca roka 2020 sľúbil Matúš Vallo vybudovanie 25 km cyklotrás. Na sociálnej sieti priznáva momentálne meškanie no tvrdí: „Meškáme, ale makáme na tom.“

Jeho predchodcovia vybudovali počas rokov svojho pôsobenia dokopy 13,6 km, pričom Ftáčnik vybudoval len 2,1km a Nesrovnal 11,5km. Team Vallo tvrdí, že je potrebné spraviť redizajn cyklotrás a prestať s kreslením cyklistických pruhov na cesty. Magistrát chce do výstavby v tomto roku investovať 1,4 milióna eur. Napriek tomu však mesto nevyužilo zníženú mobilitu počas koronakrízy na ich výstavbu, čím, podľa tvrdení mestského poslanca Igora Polakoviča, prepáslo ideálnu príležitosť, informuje portál Živé Mesto.

Napriek omeškaniu pribudlo na cyklotrase na moste Apollo nové led solárne osvetlenie, ktoré neprekáža svojím žiarením ani zvieratám a ľudí po zotmení bezpečne sprevádza. Taktiež pribudlo 8 dokovacích staníc žltých Slovnaft bicyklov.: „So spoločnosťou Slovnaft a s mestskými časťami pracujeme na tom, aby tento rok spolu pribudlo v našom meste viac ako 20 dokovacích staníc, kde bude možné zaparkovať vyše 300 obľúbených Slovnaft BAjkov. Celkovo ich v Bratislave máme už 91,“ informuje Vallo na Facebooku.

9. Výsadba lúčnych kvetov a včely na streche

Mesto poňalo revitalizáciu verejných priestranstiev veľmi sympatickým spôsobom. Namiesto betónových plôch sa rozhodlo dať zelené kvetom, ktoré odeli rôzne malé časti mesta do farieb. Kvety skrášlili zrekonštruované námestia, nábrežia, ale aj Karlovesko-Dúbravskú radikálu. S výsadbou plánuje mesto pokračovať.

Ekologicky príťažlivým činom bolo aj umiestnenie včelínov na strechu Magistrátu, po ktorého vzore sa tak stalo v tomto roku aj v Prezidentskom paláci.

Pred rokom bratislavský magistrát umiestnil na strechu budovy dva úle. Mestá majú vďaka mozaikovitému charakteru prostredia veľký potenciál pre podporu biodiverzity a včelám sa v nich čoraz viac darí. Aktuálne sa na streche nachádza 120 000 včiel v dvoch úľoch, no rodina sa plánuje rozšíriť.

10. Prepojenie politiky a kultúry

Kultúrna obec bola primátorovi hlavného mesta blízka ešte pred v stupom do politiky a ani po obsadení postu ju neprestal podporovať. V rámci tejto podpory a kompenzácie dopadov pandémie rozdá mesto historicky najvyššiu alokáciu– 600 000 eur: „Nadácia mesta Bratislavy tento rok rozdelí sumu 600 000 eur v rámci programov: Kultúra, Umenie a Komunity. Výsledky grantového programu Kultúra sú už známe. Nadácia mesta Bratislavy v tomto programe podporí projekty v kategóriách: Tvorba a uvedenie diela, Kultúrne podujatia a Celoročná činnosť kultúrnych centier celkovou sumou 458 000 eur.“ Viac o programe sa dozvieš na stránke hlavného mesta.