10 spôsobov, ako marihuana účinkuje na náš organizmus
- Americkým vedcom sa podarilo vydať správu o účinkoch marihuany na naše telo i ducha
- Do pár minút po vdýchnutí marihuany sa môže zrýchliť tep o 20 až 50 úderov za minútu
- Väčšina príležitostných aj ťažkých fajčiarov majú tendenciu sa po užití prejedať
- Americkým vedcom sa podarilo vydať správu o účinkoch marihuany na naše telo i ducha
- Do pár minút po vdýchnutí marihuany sa môže zrýchliť tep o 20 až 50 úderov za minútu
- Väčšina príležitostných aj ťažkých fajčiarov majú tendenciu sa po užití prejedať
Patrí medzi najstaršie drogy. Je populárna, kontroverzná a v mnohých častiach sveta legálna – marihuana. Organizmus každého človeka môže na jej užitie reagovať inak. Aj napriek tomu sa výskumníkom podarilo identifikovať vzory, ktoré sa opakujú vo väčšine prípadov reakcii na drogu.
Cítime sa po nej skvele
Marihuana obsahuje látku zvanú tetrahydrocannabinol (THC). Táto látka pôsobí na časť mozgu, ktorá je zodpovedná za pocit potešenia. Okrem THC aktivuje túto časť mozgu aj dobré jedlo či sex. Potešenie často prerastá až do eufórie, čo býva častým problémom niektorých ľudí. Čím častejšie totiž prežívame pocit eufórie a potešenia, tým sa stane mozog náročnejší na to, čo ho spôsobuje.
Krátkodobo rozbúcha naše srdcia
Do pár minút po vdýchnutí marihuany sa môže zrýchliť tep o 20 až 50 úderov za minútu. Účinky môžu pretrvávať až po dobu 3 hodín. Podľa štúdie existujú nejednoznačné dôkazy, že fajčenie prispieva k infarktu. Neexistujú však dostatočné dôkazy na potvrdenie vplyvu marihuany na riziko infarktu.
Utišuje bolesť
Obsahuje aj značné množstvo cannabidiolu (CBD). Aj napriek tomu, že sa z tejto látky nesfajčíš, má terapeutické účinky a dokonca je využiteľná pri liečbe niektorých druhov detskej epilepsie. V kombinácii s THC dokáže byť efektívnym prostriedkom na zníženie chronickej bolesti. Toto je hlavný dôvod, prečo sa marihuana využíva v medicíne.
V roku 2005 sa uskutočnila štúdia na 58 pacientoch s reumatoidnou artritídou. Zhruba polovici pacientov bolo podané placebo a druhej polovici liek na báze marihuany zvaný Sativex. Pacienti užívajúci Sativex hlásili významné zníženie bolesti a pokojnejší spánok.
foto: mallorcaweed.com
Pomáha regulovať epileptické záchvaty
Účinky marihuany sú skúmané aj farmaceutickými spoločnosťami, ako je napríklad GW Pharma. Táto spoločnosť vyvinula liek Epidiolex, obsahujúci CBD, ktorý ak bude schválený, sa stane prvým liekom na detskú epilepsiu svojho druhu. GW Pharma skúma vzužitie CBD aj pri liečbe Dravetovho alebo Lennox-Gastautovho syndrómu, čo sú vzácnejšie druhy detskej epilepsie.
Vyvádza z rovnováhy
Marihuana totiž vplýva na mozoček a bazálne gangliá, časti mozgu zodpovedné za udržiavanie rovnováhy, koordináciu, reakčný čas a držanie tela.
Narúša náš pojem o čase
Pocity spomalenia alebo zrýchlenia času patria medzi najčastejšie hlásené účinky užívania marihuany. V štúdii z roku 1998 boli mozgy dobrovoľníkov na THC nasnímané magnetickou rezonanciou. Autori štúdie poznamenali, že mnoho dobrovoľníkov malo pozmenený tok krvi do mozočka, čo pravdepodobne zohralo úlohu v ich pozmenenom vnímaní času.
Spôsobuje hlad
Väčšina príležitostných aj ťažkých fajčiarov majú tendenciu sa po užití prejedať. Podľa nedávnej štúdie, ti marihuana prepne mozog tak, že namiesto tíšenia hladu pri jedení ťa bude nabádať, aby si jedol ešte viac.
Narúša spomienky
Marihuana môže narušiť pamäť tým, že mení spôsob, akým naše mozgy spracovávajú informácie. Vedci si nie sú istí príčinou tohto javu, ale zistili, že narúša krátkodobú pamäť a to najmä u nepravidelných fajčiarov.
Zvyšuje riziko depresie
Výskumníci nedokážu určiť či sú fajčiari častejšie v depresii alebo či ľudia, ktorí sú viac deprimovaní, len radi fajčia. Štúdia z Holandska naznačuje, že marihuana zvyšuje riziko depresie u mladých ľudí len, ak majú špeciálny gén, ktorý ich robí zraniteľnejšími voči depresii.
Podporuje vznik schizofrénie
Všetkého veľa škodí. Existujú dôkazy, že časté fajčenie marihuany vedie k fyzickej zmene štruktúry mozgu. Fajčiari majú menší orbitofrontálny kortex, ktorý je nevyhnutný pre správne spracovanie emócii a rozhodovanie sa. Tieto zmeny vedú aj k vzniku psychických porúch ako je schizofrénia.
Zdroj článku: academic.oup.com, wikipedia, drugabuse.gov, nature.com