101-ročný profesor výživy odhalil 5 faktorov, ktoré nás oberajú o dlhovekosť

Hranica ľudského života sa neustále posúva, no iba málokto dokáže prežiť celé storočie v plnom zdraví. Profesor Dr. John Scharffenberg, známy odborník na dlhovekosť, patrí medzi výnimočné osobnosti, ktoré túto métu dosiahli.

Narodil sa 15. decembra 1923 v Číne a absolvoval prestížnu Harvardovu univerzitu. Celý život zasvätil skúmaniu faktorov, ktoré ovplyvňujú dĺžku života. Počas kariéry spolupracoval s významnými vedeckými inštitúciami a publikoval množstvo odborných štúdií.

Výsledky jeho výskumu potvrdzujú, že správne nastavený životný štýl dokáže výrazne predĺžiť život a znížiť riziko chronických ochorení. Ako uvádza Timesofindia.com, Scharffenberg varoval pred niekoľkými rizikovými faktormi, ktoré najviac poškodzujú ľudské zdravie.

Hrozba pre dlhovekosť

Vyhýbanie sa tabaku a rekreačným dro*ám predstavuje základný krok k dosiahnutiu dlhovekosti. Tieto látky výrazne poškodzujú organizmus a zvyšujú pravdepodobnosť vzniku závažných ochorení. Okrem fyzického zdravia negatívne ovplyvňujú aj psychickú pohodu, prispievajú k úzkosti, depresii a zhoršeniu kognitívnych funkcií.

Cigaretový dym obsahuje komplex toxických zlúčenín, ktoré prenikajú do pľúc a následne cirkulujú v celom tele. Karcinogény v tabaku poškodzujú bunkovú DNA, čím narúšajú prirodzené mechanizmy opravy buniek. Akumulácia poškodení dramaticky skracuje dĺžku života a znižuje jeho kvalitu.

Fajčenie cigariet, cigár, fajok, vodných fajok (shisha) či elektronických cigariet vystavuje organizmus rovnakým rizikám ako bezdymové formy tabaku, ako sú žuvací či šnupací tabak. Každá z týchto foriem obsahuje silné karcinogény, ktoré prispievajú k rozvoju nádorových ochorení. Pasívne fajčenie predstavuje rovnako vážnu hrozbu.

Alkohol škodí aj v minimálnom množstve

Alkohol predstavuje významný rizikový faktor na vznik rakoviny prsníka a jeho konzumácia má negatívny vplyv na dlhovekosť. Profesor Scharffenberg poukazuje na výsledky výskumu Dr. Maxa Griswolda z Washingtonskej univerzity, ktorý jasne preukázal, že neexistuje žiadne bezpečné množstvo alkoholu na konzumáciu.

Súvislosť medzi alkoholom a rakovinou prsníka zaznamenali už v roku 1987 dve prelomové štúdie publikované v New England Journal of Medicine. Výsledky epidemiologických analýz preukázali, že aj mierna konzumácia alkoholu súvisí so zvýšeným rizikom tohto ochorenia.

Aj minimálne množstvo alkoholu zvyšuje pravdepodobnosť mutácií v bunkovej DNA a narúša mechanizmy opravy poškodených buniek. V kontexte dlhovekosti zohráva úplná eliminácia alkoholu zásadnú úlohu. Redukcia jeho príjmu nielenže znižuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny prsníka, ale aj celkové riziko chronických ochorení vrátane cirhózy pečene, hypertenzie a neurodegeneratívnych porúch.

Nadváha je tichý zabijak

Profesor John Scharffenberg zdôrazňuje význam výživového režimu a kontrolovaného príjmu stravy na dlhovekosť. Sám dodržiava stravovací model, pri ktorom konzumuje iba 2 jedlá: prvé o 6.30 a posledné o 12.30.

Uprednostňuje čistú, nutrične bohatú stravu a varuje pred nadmerným príjmom priemyselne spracovaných potravín s vysokým obsahom cukrov a tukov. Rastúci počet vedeckých dôkazov poukazuje na pozitívny vplyv prerušovaného pôstu (IF).

Tento výživový prístup znižuje riziko diabetes mellitus 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom zlepšenia inzulínovej senzitivity, redukcie zápalových markerov a optimalizácie lipidového profilu. Okrem metabolických benefitov IF vykazuje aj neuroprotektívne vlastnosti, pričom viaceré štúdie potvrdzujú jeho schopnosť spomaľovať proces starnutia.

Skrytá hrozba pre naše bunky

Vysoký obsah pridaných cukrov v strave urýchľuje rozvoj obezity, inzulínovej rezistencie a chronických zápalových procesov. Mechanizmus tejto deštruktívnej dynamiky spočíva v narušení glykemickej regulácie, zvýšenom ukladaní viscerálneho tuku a akumulácii pokročilých produktov glykácie (AGEs), ktoré urýchľujú bunkové starnutie a degeneráciu tkanív.

Jedna štúdia ukázala, že osoby konzumujúce 17 % až 21 % denných kalórií z pridaného cukru čelili o 38 % vyššiemu riziku úmrtia na srdcové choroby v porovnaní s jedincami, ktorí prijímali len 8 % kalórií z cukru. Cukor nepriaznivo ovplyvňuje aj funkciu endotelu ciev, podporuje aterosklerotické procesy a narušuje rovnováhu črevného mikrobiómu.

V snahe o dlhovekosť je nevyhnutné minimalizovať príjem pridaných cukrov, nahradiť ich komplexnými sacharidmi s nízkym glykemickým indexom a podporovať metabolickú flexibilitu prostredníctvom výživového režimu, ktorý stabilizuje hladinu glukózy v krvi.

Konzumácia mäsa a jej vplyv na dlhovekosť

Profesor John Scharffenberg zdôrazňuje význam vyššieho príjmu ovocia a zeleniny v porovnaní s mäsom a odporúča limitovať nasýtené tuky na maximálne 5 – 6 % celkového kalorického príjmu. Nadmerná konzumácia červeného a spracovaného mäsa zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny hrubého čreva.

Z dlhodobého hľadiska vyvážená rastlinná strava poskytuje optimálny pomer antioxidantov, fytochemikálií a vlákniny, ktoré podporujú zdravé metabolické procesy, znižujú zápalové markery a chránia bunkové štruktúry pred poškodením. Zníženie príjmu nasýtených tukov a spracovaných živočíšnych produktov zároveň vedie k lepšej kardiovaskulárnej kondícii a redukuje riziko hypertenzie či aterosklerózy.

Profesor Scharffenberg považuje kombináciu výživy založenej na rastlinnej strave, pravidelnej fyzickej aktivite a eliminácii toxických látok za kľúčový predpoklad dlhovekosti.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking