100-tisícové protesty nezabrali. Izrael schválil kontroverznú „nedemokratickú“ súdnu reformu

Izraeliti od začiatku tohto roka vystupovali v uliciach v obrovských davoch. Siedmeho januára sa začali zhromažďovať v takmer všetkých väčších mestách. Demonštrácie trvali mesiace.

Občania Izraela vyjadrovali svoj nesúhlas s krokmi vlády premiéra Benjamina Netanjahua. Protesty vyúsťovali do „absolútneho šialenstva“, informovali sme.

Netanjahu sa snažil pretlačiť navrhovanú súdnu reforma, ktorá podľa expertov sprísni politickú kontrolu nad menovaním sudcov. Okrem toho by obmedzila právomoci Najvyššieho súdu.

Ten má v súčasnosti právo rušiť rozhodnutia vlády či vyhlasovať zákony za protiústavné. Nová reforma by však vláde umožnila neakceptovať rozhodnutia súdu. 

Navyše, Netanjahu bol kvôli obvineniam z korupcie v minulosti sám pred súdom, čo vyvoláva obavy, že reforma súdnictva by mohla pomôcť aj samotnému premiérovi a jeho prípad úplne ututlať.

Prešlo to

Napriek obrovským a nepokojným demonštráciám, z ktorých množstvo záberov nájdeš na tomto odkaze, izraelský parlament v pondelok schválil kľúčovú časť spornej súdnej reformy. Informovala o tom TASR na základe správy agentúry DPA.

Hlasovanie sa uskutočnilo po búrlivej rozprave, počas ktorej opoziční poslanci skandovali: „Hanba!“ Nakoniec opustili rokovaciu sálu. V 120-člennom Knesete ostalo len 64 poslancov a všetci hlasovali za kľúčový zákon reformy.

Protests against Israel’s gov’t are growing bigger by the week as tens of thousands turned out in Tel Aviv to condemn PM Netanyahu’s proposed judicial reforms 👇

🔗: https://t.co/jQRHTOhL5W pic.twitter.com/uFKLnOLFWz

— Al Jazeera English (@AJEnglish) January 22, 2023

Najvyšší súd podľa schváleného zákona už nebude môcť zablokovať vládne nariadenia, ktoré vyhodnotí ako „neprimerané“.

Obhajoba vs. kritika

Obhajcovia reformy tvrdia, že doteraz mal Najvyšší súd prílišné právomoci oproti voleným predstaviteľom. Kritici však hovoria, že Najvyšší súd takto stratí dôležité kontrolné právomoci a vznikne priestor na korupciu a nevhodné nominácie na posty v štátnej správe.

Štát Izrael nemá ústavu a opiera sa tak o súbor základných zákonov a práv, ktoré majú poloústavný štatút. V tomto systéme zohráva zásadnú úlohu Najvyšší súd ako garant právneho štátu a dodržiavania ľudských práv.

Očakáva sa, že po schválení reformy sa uskutočnia ďalšie masové demonštrácie.

Opozícia chystá podnet

Izraelská opozícia plánuje v utorok podať podnet na Najvyšší súd po tom, čo parlament v pondelok schválil kľúčový zákon súdnej reformy, ktorý obmedzuje právomoci Najvyššieho súdu pri blokovaní vládnych rozhodnutí. Oznámil to v pondelok opozičný líder Jair Lapid, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Schválený zákon podľa Lapida „jednostranne ruší demokratický charakter štátu Izrael“. Vojakov v zálohe zároveň vyzval, aby neodmietali okamžite službu štátu, ale vyčkali na rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Slovák na Rodose utekal pred ohňom: „V niektorých momentoch som mal pocit, že je už koniec.“

Lapida tvrdí, že premiér Netanjahu sa stal „bábkou v rukách mesianistických extrémistov“. Narážal na fakt, že súčasťou tejto najpravicovejšej vládnej koalície v dejinách Izraela sú aj náboženskí ultrakonzervatívci, a práve oni sú najhlasnejšími zástancami reformy.

Odvolávajú sa na to, že doteraz mal Najvyšší súd prílišné právomoci oproti voleným predstaviteľom.

Kritici však hovoria, že Najvyšší súd takto stratí dôležité kontrolné právomoci a vznikne priestor na korupciu a nevhodné nominácie na posty v štátnej správe.

Štát Izrael nemá ústavu a opiera sa tak o súbor základných zákonov a práv, ktoré majú poloústavný štatút. V tomto systéme zohráva zásadnú úlohu Najvyšší súd ako garant právneho štátu a dodržiavania ľudských práv.

Krátko po prijatí zákona boli ohlásené verejné protesty. Už počas rozpravy sa podľa izraelských médií zišlo pred budovou parlamentu okolo 20 000 demonštrantov.

Vláda prežila pokusy o odvolanie

Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua 27. marca prežila dve parlamentné hlasovania o nedôvere. Tie sa týkali práve plánovanej súdnej reformy.

Orbán hovoril o Slovensku ako o odtrhnutom území. Urobil medzinárodný škandál

Pri prvom pokuse o zosadenie vlády hlasovalo za návrh 53 poslancov, pričom 59 bolo proti. Za druhý návrh hlasovalo už len 51 poslancov, odmietli ho 60.

V Jeruzaleme sa v reakcii na to zhromažďovali prívrženci pravice i ľavice, respektíve odporcovia i podporovatelia reformy súdnictva, aby prejavili podporu svojim stranám. Vzniklo preto riziko stretu a fyzických útokov.