15. rok s umením v nočnom meste: Biela noc uchvátila Košice pestrou ponukou multižánrových zážitkov

V Košiciach sa uplynulý víkend už po 15-krát rozžiarila Biela noc, multižánrová prehliadka súčasného umenia v uliciach, parkoch, galériách a na ďalších obľúbených adresách v nočnom meste.

Aj tento rok zaplnila verejný priestor rozmanitou umeleckou tvorbou a prilákala pestré davy ľudí, od širokej verejnosti po odborné publikum. Spoločne od západu slnka do polnoci, každý deň v piatok, sobotu a v nedeľu, objavovali viac ako 20 diel domácich autorov a zahraničných hostí, vrátane tvorcov z Japonska, Švajčiarska, Francúzska, Veľkej Británie, Poľska či Talianska.

zdroj: Biela noc

Košice, 14. októbra 2024

Biela noc je prestížny medzinárodný projekt, ktorý sa z domovského Paríža rozrástol do vyše stovky ďalších miest, pričom slovenskú premiéru zažil v roku 2010 práve v Košiciach. Dnes je už na kultúrnej mape Slovenska stálicou a každoročne sa ňu tešia tisíce ľudí rôznych generácií a záujmov. Obľubujú ju totiž aj diváci, ktorí k umeniu bežne neinklinujú – práve popularizácia umenia v radoch širokej verejnosti je od počiatku Bielej noci jej základným pilierom. Významná časť festivalu preto aj tento víkend prebiehala zdarma vo verejnom priestore mesta, kde umenie rozjasnilo ulice, námestia aj parky.

Návštevníci mohli napríklad kráčať poetickou krajinou svetelných nití, pozorovať efemérne dymové oblaky, zažiť unikátny robotický tanec, ovplyvňovať umelecké diela svojím dotykom, hlasom či pohybom, hľadieť do snov tisíckam neznámych ľudí, objavovať futuristický svet v historických priestoroch a najmä spoznávať rozličné žánre, témy a polohy súčasnej umeleckej tvorby. Program tento rok obohatilo aj narodeninové prekvapenie na balkóne Historickej radnice, interaktívne oživenie Spievajúcej fontány, premiéra performatívnej projekcie na fasáde Východoslovenskej galérie a hneď niekoľko výstavných projektov.

Organizátori sa zároveň v reakcii na devastačné zásahy vedenia Ministerstva kultúry do slobodnej tvorby a fungovania kultúrnej scény na Slovensku prihlásili k iniciatíve Kultúrny štrajk.

zdroj: Biela noc

Vstúpiť do diela a zanechať v ňom stopu

K najobľúbenejším zastávkam na festivalovej trase patrili inštalácie, ktoré ľudí vyzývali vykročiť z role pasívneho diváka a svojím dotykom, hlasom či pohybom dielo ovplyvniť.

Rady sa tvorili napríklad pred Visit Košice, kde Emma Zahradníková s Matejom Viskupičom umožnili precítiť, ako na intenzitu dotyku a naše emócie reaguje ľudská bunka. Interaktívna projekcia Jána Šicka v Kasárňach/Kulturparku lákala intuitívnym ovládaním, cez ktoré mohli diváci zanechať dočasnú stopu v jej vizualite.

Nesmierne populárnou sa stala aj nedávno zrekonštruovaná Spievajúca fontána, ktorú počas festivalu taktiež oživila interaktívna linka – dvojica Erik Kuzma a Samuel Schnelly Košičanom umožnili ovplyvniť nielen animáciu a farbu vodnej clony, ale aj výkon jednotlivých trysiek.

So svojimi divákmi žila aj socha Laca Saba, Modrá nádej II. Hoci vychádza z vojnového námetu, otvorenou výzvou k interakcii, dotyku, tvorbe zvukov a hudby zanechávala v okoloidúcich radosť z improvizácie, čím tvorila protestné gesto nádeje v turbulentých časoch.

Okolie budovy Košického samosprávneho kraja ďalej pozoroval digitálny avatar od poľského kreatívca Ksavery Komputery, pričom pohyby a zvuky človeka pred sebou prekladal do vlastného audiovizuálneho jazyka.

zdroj: Biela noc

Podmanivé, futuristické aj snové

Biela noc 2024 priniesla aj viacero imerzívnych inštalácií a pôsobivých premien známych prostredí. Japonec Yasuhiro Chida zaujal imerzívnou a vizuálne podmanivou site-specific inštaláciou v Kasárňach/Kulturparku, v ktorej diváci sledujú postupný vznik poetickej svetelnej krajiny, a to cez vrstvenie nití, minimalistických štruktúr a jemných svetelných lúčov.

Vo Východoslovenskej galérii vytvorila dvojica autorov Patrícia Koyšová a Matúš Lelovský zaujímavý kontrast medzi historickou sálou a spletitou futuristickou inštaláciou, ktorá fantáziu návštevníkov vyniesla do neznámych sfér, vzdialených svetov či objavných vesmírnych výprav.

Atmosféru v Kunsthalle si ďalej podmanil poetickým dielom francúzsky umelec Guillaume Cousin. Jeho dymový objekt Le Silence des Particules si divákov získal dojmom mäkkých, organických oblakov, ktoré počas festivalových nocí vznikali, rástli a rozpadali sa priamo pred ich očami.

V Kine Úsmev mohli Košičania sledovať pôsobivú projekciu talianskeho štúdia fuse*. Tá v unikátnej fúzii umenia, umelej inteligencie, ako aj výsledkov z neurovedného a psychologického výskumu, poskytla intímny pohľad do spojitostí v takmer 30 000 ľudských snoch.

V prieniku medzi vedou, technológiou a umením nepochybne stojí aj jedinečný počin švajčiarskych Cod.Act. Pod názvom Cycloïd-E uviedli exkluzívne v košickej verzii festivalu kinetický objekt, ktorý sa necháva unášať zvukovými vlnami v hypnotizujúcom robotickom tanci.

Robotická performancia však musela byť z technických príčin predčasne ukončená. „Veľmi nás to spoločne s autormi mrzí. Ako festival, ktorý kombinuje umenie so svetom technológií, musíme počítať aj s rizikom porúch – snažili sme sa situáciu zo všetkých síl vyriešiť, vzhľadom na technickú náročnosť diela to však nebolo možné. Bratia Décosterdovci, ktorí za projektom Cod.Act stoja, s objektom cestujú po celom svete a práve u nás im zlyhal prvýkrát. Ospravedlňujeme sa všetkým, ktorí ich robotickú performance nestihli. Veríme, že sa nám podarí spoluprácu zopakovať na niektorom z budúcich ročníkov,” hovorí umelecké riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.

zdroj: Biela noc

Ulice, ktoré nespia

Pulzujúcou zónou oddychu, spoločných stretnutí a rozhovorov nielen o umení sa stal park pred Kasárňami/Kulturparkom – jeho vizuálnu dominantu vytvorila projekcia Biomimetics od slovenských Void Sleepers, v ktorej hľadia na výrobu piva optikou vedy a chemických procesov.

Pätnáste narodeniny festivalu sa zároveň ukázali ako skvelá príležitosť na hravé prekvapenie v programe, a tak na balkóne Historickej radnice nečakane vyrástla gigantická stonka fazule. Neprehliadnuteľný zásah do prostredia z dielne britského kreatívneho dua Luker a Estrellas tešil nielen najmladších divákov a napokon sa stal jedným z najčastejšie fotografovaných bodov na festivalovej mape.

Rovnako fotogenickým a populárnym bol však aj atmosférický objekt Pro Circle na Námestí pri Immaculate, ktorý svojou dymovou belobou vyzýval prekročiť pomyselný prah do iných sfér.

Festivalová trasa neminula ani aktuálne výstavy Pavla Trubena, Simony Gottierovej či britskej umelkyne Hannah Rose Stewart. Obľúbencom v programe sa stalo aj Divadlo na Peróne s audiovizuálnou inštaláciou o Emilovi, čarotvornej bytosti, ktorá je iná ako ostatné.

Stretom ľudí s internetom a umelou inteligenciou sa zase inšpirovala projekcia Outside Context Problem Borisa Vitázeka v Tabačke Kulturfabrik. Postavy sa v nej prelínajú so zariadeniami, ktoré používajú, až sa v nich postupne stratia.

Ráz Alžbetinej ulice zmenili Big Fat Diamonds, a teda monumentálne a cielene zdeformované drahé kamene z dielne Mareka Kvetana. Dorota Sadovská ďalej ozvláštnila park pri Kaplnke sv. Michala objektami odkazujúcimi na stále aktuálne otázky stáročia známeho príbehu Zuzana a starci.

Pocta východoslovenským umelkyniam

Opakované, dlhé potlesky si pravidelne vyslúžili živé performatívne projekcie TRIBUTE, ktoré pre Bielu noc vytvorila režisérka a scénografka Daša Krištofovičová v spolupráci s hudobníčkou a herečkou Marcelou Cmorejovou.

Inšpirovali sa v nich komplexnosťou tvorivej cesty od úvodného nápadu až po hotové dielo – a teda od nadšenia cez obavy a strach zo zlyhania až po pocit zadosťučinenia, zmyslu, hrdosti.

Sledovali pritom najmä košické a východoslovenské umelkyne, ktorým takto spolu s publikom a Bielou nocou vzdávali audiovizuálnu poctu.