Tajomný text čakal 155 rokov na rozlúštenie. Potvrdil to, čo sa písalo v Biblii

Anglický misionár Frederick Augustus Klein v roku 1868 objavil v jordánskom meste Dhiban, známom tiež ako Dibon, neznámy pamätník. Ten neskôr dostal názov Méšova stéla, alebo Moábsky kameň. Podľa HistoryofInformation ide o prvý „kanaánsky nápis“ nájdený v oblasti Palestíny. 

Tiež je to najdlhší nápis z čias doby železnej, ktorý sa v tomto regióne kedy našiel a ide aj o hlavný dôkaz existencie moábskeho jazyka a základný kameň semitskej epigrafie a histórie. Výskumníkom sa až teraz, po 155 rokoch podarilo so značnou istotou overiť, že odkazuje výslovné odkazy na jednu z najpopulárnejších postáv Starého zákona, kráľa Dávida. 

Stéla sa dnes nachádza v Louvri

Táto čadičová doska poskytla historikom a lingvistom doposiaľ najväčší zdroj starodávneho moábskeho jazyka. Táto stéla, teda kamenný blok alebo náhrobný kameň, v sebe ukrýva príbeh, s určitými rozdielmi paralelný s epizódou v diele Knihy Kráľov. Ide o dve knihy Starého zákona, ktoré opisujú časť dejín Izraela. 

Stéla bola objavená v úlomkoch v roku 1868 zhruba 24 kilometrov východne od Mŕtveho mora a v súčasnosti sa nachádza v parížskom múzeu Louvre. V roku 1869 síce došlo k jej poškodeniu, ale papierový odtlačok nápisu bol zachytený ešte pred spomínaným znehodnotením, uvádza The Jerusalem Post. 

Tajomnú hrobku známeho cisára tisíce rokov nik neotvoril. Experti sa boja o vlastný život

Na doske je vyrytá dlhá správa o moábskom kráľovi Méšovi, ktorý ide do vojny s Izraelom. Opísané udalosti korešpondujú, aj keď nepresne, s podobnou správou v tretej kapitole spomínaného diela Starého zákona. Text odkazuje referencie na izraelského boha, ale i „Dávidov dom“ či „Dávidov oltár“. 

Až dodnes si však vedci nemohli byť istí správnym dešifrovaním týchto odkazov. Moabská fráza „Dávidov dom“ pozostáva z piatich písmen: b, t, d, w, d. „Bt“ pripomína dnešný hebrejský preklad slova „dom“ (bayit). „Dwd“ predstavuje práve meno kráľa Dávida. 

Výskumníci použili jedinečnú metódu

Dodnes boli známe len dve z týchto piatich písmen, výskumníci André Lemaire a Jean-Philippe Delorme sa to však prostredníctvom svojho článku, uverejnenom v časopise Biblical Archaeology Review, rozhodli preskúmať opäť. 

„V roku 2015 nasnímal tím zo Západosemitského výskumného projektu Juhokalifornskej univerzity nové digitálne fotografie obnovenej stély aj papierového odtlačku. Tím použil metódu s názvom Reflectance Transformation Imaging (RTI). Artefakt je v tomto prípade odfotený z rôznych uhlov a tieto fotografie sú potom skombinované, čo vyústi v presné, trojrozmerné digitálne stvárnenie diela,“ uviedli autori článku.

Lemaire a Delorme zdôrazňujú výnimočnosť tejto metódy, vďaka ktorej artefakt možno preskúmať zblízka. „Táto metóda je obzvlášť cenná, pretože digitálne vykreslenie umožňuje výskumníkom ovládať osvetlenie artefaktu, takže budú viditeľné aj skryté, slabé alebo opotrebované rezy.“ 

Múzeum Louvre tieto obrázky s vysokým rozlíšením nasnímalo v roku 2018, pričom na ne premietlo svetlo, priamo cez 155-ročný stlačený papier. Výskumníci tak mohli získať oveľa jasnejší obraz o starovekých záznamoch a objasnili pôvod zvyšných troch písmen.