16 rokov nejedla ani nepila. Breathariáni žijú „zo vzduchu“, vedci varujú pred fatálnymi následkami

Breathariánstvo je kontroverzný a často nepochopený koncept, ktorý vyvoláva množstvo diskusií a polemík. V jeho jadre spočíva presvedčenie, že človek môže prežiť bez fyzickej stravy, pričom čerpá energiu len z vonkajšieho prostredia, ako je slnečné svetlo, vzduch a tzv. prána – neviditeľná vesmírna energia, ktorá má byť životnou silou.

Zatiaľ čo niektorí jednotlivci tvrdia, že dokážu žiť bez jedla a vody, odborníci na výživu a zdravotníci varujú pred nebezpečenstvami takéhoto životného štýlu.

Breathariánska diéta: Základné pojmy

Podľa prívržencov breathariánstva je jedlo pre udržanie života zbytočné. Mnohí z nich praktizujú krátkodobé pôsty, počas ktorých sa živia iba vodou a bylinnými čajmi, predtým, než sa vrátia k normálnemu stravovaniu.

Kristýna Báčová, ktorá sama podstúpila pôst, varuje: „Breathariánska diéta je podľa môjho názoru škodlivá. Dnešná doba udáva náročné tempo, a preto stúpa aj potreba kvalitnej stravy, vzduchom ju nezabezpečíme,“ uvádza HNonline. Z odborného hľadiska je dôležité poznamenať, že dlhodobé pôsty môžu viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, vrátane kolapsu a smrti.

Breathariáni tvrdia, že k životu jedlo nepotrebujú, no predsa len nejaké živiny telo potrebuje. Pre nich je to takzvaná prána, čo je vlastne vesmírna energia alebo energia života. Z nej títo ľudia čerpajú vitamíny a minerály. Niektorí breathariáni nepijú ani vodu, všetko potrebné získavajú zo vzduchu. Sú však aj takí, ktorí vodu a tekutiny prijímajú.

Stať sa breathariánom nejde len tak zo dňa na deň. Predchádza tomu určitá príprava, ktorá trvá asi dva roky a je zakončená 21-dňovým pôstom.

Živé príklady a známe postavy

Bežnému človeku sa takéto niečo zdá asi dosť nemožné. Dlhodobejší pôst je ešte predstaviteľný, no žiť úplne bez jedla, prípadne aj vody, to už je naozaj radikálne. Existujú však ľudia, ktorí takto žijú, alebo to aspoň o sebe tvrdia. Jedným z najznámejších príkladov je austrálska Jasmuheen, ktorá sa od roku 1993 prezentuje ako breathariánka, uvádza Life Positive.

Napísala niekoľko kníh o tejto téme a inšpirovala ďalších, ako Henriho Monforta, ktorý sa tiež pokúšal žiť bez jedla. Prednášal a napísal tiež publikáciu na tému života bez jedla. S prednášaním napokon skončil po nepríjemných reakciách rôznych ľudí a organizácií. Tieto prípady sú však často spochybňované a sú predmetom kritiky odborníkov, ktorí upozorňujú na riziká spojené s takýmto správaním.

Mnohí breathariáni považujú život bez jedla za cestu k spokojnosti, harmónii, ako aj dokonalému telesnému zdraviu. Na internete nájdeš množstvo príbehov o tom, ako „nejedenie“ dokázalo človeka vyliečiť z rôznych chorôb, vrátane rakoviny.

Väčšina lekárov a odborníkov na výživu sa však s touto filozofiou nepriatelí. Sú presvedčení a argumentujú okrem iného tým, že človek má tráviacu sústavu prispôsobenú na trávenie potravy. Náš organizmus potrebuje rôzne minerály a vitamíny, aby mohol správne fungovať. A pránická výživa toto jednoducho nezabezpečí.

Youtuber navštívil ženu, ktorá tvrdí, že neje a nepije 

Populárny tvorca obsahu na YouTube Drew Binsky vypátral ženu v Etiópii, ktorá taktiež tvrdí, že prestala konzumovať potravu. Taktiež dokonca nepije a nepoužíva toaletu.

„Tento príbeh je šialený. Cestoval som do vidieckej dediny v Etiópii, aby som vypátral ženu menom Muluwork, ktorá tvrdí, že nejedla 16 rokov. Ani kúsok jedla, ani dúšok vody. A okrem toho, nepoužíva toaletu!!! Po niekoľkých dňoch pozorovania jej fascinujúceho života a po rozhovoroch s desiatkami jej susedov, priateľov a rodinných príslušníkov – musím priznať, že jej príbeh je dosť presvedčivý,“ píše na svojom youtubovom kanáli. Názor na tento príbeh si však urob sám. 

Kritika a varovania odborníkov

Odborníci na výživu, ako Pavlína Dostalíková z Inštitútu zdravého životného štýlu – NutriCentrum, sa vyjadrujú skepticky. Varuje pred hladnými pôstmi len na vode, keďže sa objavujú jedinci, ktorí odporúčajú dokonca vodu destilovanú, zbavenú všetkých minerálnych látok. Tento prístup ale naruší rovnováhu minerálov v organizme. Dlhodobé dodržiavanie takýchto diét môže viesť k vážnym zdravotným problémom vrátane straty svalovej hmoty a psychických porúch.

A dodáva, že pri pôste chýbajú telu potrebné živiny, predovšetkým sacharidy a z nich využívaná glukóza. Organizmus musí ísť do útlmu, zhoršuje sa koordinácia, dochádza k stratám svalovej hmoty, vyčerpaniu, strate energie a následnému jojo efektu. Obvykle človek vydrží deň, dva, tri, čo u zdravého jedinca väčšinou život ohrozujúce reakcie nevyvolá.

„Organizmus je dômyselný stroj, ktorý si s ‚hladomorom‘ chvíľu poradiť dokáže, ale rovnako tento prístup neodporúčam v dnešnej hektickej a stresujúcej dobe,“ hovorí Dostalíková.

Gastroenterológ Peter Minárik, PhD., hodnotí breathariánstvo ako „bizarné a nezmyselné správanie sa založené na viere“. Podľa neho je pre správne fungovanie organizmu nevyhnutné prijímať energiu z potravy a dlhodobé hladovanie môže mať devastujúce účinky na zdravie. „Niekoľkoročné hladovky sú nezmysly, ktorým sa nedá veriť,“ hovorí Minárik.

Život bez jedla: Pohľad biochemika

Biochemik Peter Ščigulinský vo svojom článku, uverejnenom na Invivomagazin, upozorňuje na zaujímavý fenomén medzi jednotlivcami, ktorí sa označujú za breathariánov. Na jednej zo svojich hodín biochémie sa pýtal svojich študentov, či počuli o „pránických ľuďoch“, ktorí tvrdia, že dokážu žiť bez jedla a vody. Mnohí z nich tieto tvrdenia odmietli, pretože sú v rozpore s ich každodennou skúsenosťou. „Časť ľudí však považuje tieto tvrdenia za možné, ba dokonca pravdivé,“ konštatuje Ščigulinský.

Podľa jeho názoru je dôležité zamyslieť sa nad spôsobmi, ako by sa dalo dokázať alebo vyvrátiť pravdivosť týchto tvrdení. Navrhuje rôzne metódy, ako je monitorovanie činnosti jednotlivca, analýza krvi a iných telesných tekutín, ale tiež zdôrazňuje jednoduchý test – meranie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu. „Ak by breathariáni naozaj žili z prány, malo by to mať dopad na zloženie vydychovaného vzduchu,“ dodáva.

Prečo musíme prijímať potravu?

Ščigulinský vysvetľuje, že primárnym zdrojom energie pre naše bunky je spaľovanie organických látok, ako sú cukry, tuky a proteíny.

„Tvrdenie breathariánov, že dokážu žiť bez jedla, by sa dalo prirovnať k tvrdeniu, že motor auta bude fungovať aj bez paliva,“ hovorí. Zároveň poukazuje na to, že človek si vytvára zásobné tuky, ktoré mu vydržia aj na niekoľko týždňov bez jedla.

„Tvrdenie, že žiť bez jedla sa dá, môže byť pravdivé, akurát má obmedzenú platnosť do momentu, kým organizmus minie všetky svoje zásoby,“ dodáva Ščigulinský.

Psychológia a psychické aspekty

Psychológ Martin Miler sa zaoberá psychickými aspektmi hladovky a uvádza, že dlhodobé hladovanie môže mať negatívny dopad na psychiku človeka. „Zároveň treba povedať, že záleží aj na motivácii, ktorú má,“ hovorí Miler v rozhovore pre magazín Diva.

Dôvody, prečo sa ľudia rozhodujú pre takúto radikálnu zmenu životného štýlu, sú rôzne a nie vždy založené na racionálnych úvahách.

Kultúra a pohľad na život

Breathariánstvo sa niekedy spája s duchovnými alebo filozofickými prúdmi, ktoré zdôrazňujú vnútorný rast a harmóniu s prírodou. Tí, ktorí sa k tejto filozofii hlásia, často tvrdia, že ich život bez jedla im prináša hlboké vnútorné uspokojenie a duchovné prebudenie. Napríklad Monika Kunovská, ktorá prešla na breathariánstvo, hovorí v rozhovore pre časopis Běhej o pocitoch energie a vnútorného pokoja, ktoré zažíva pri meditáciách.

„Základným motívom pre prechod na pránickú stravu boli pre mňa nepríjemné pocity po jedle – únava, pocit preplnenosti a hlavne nedostatok energie,“ vysvetľuje Monika.

Monika, ktorá je projektovou manažérkou z Prahy, prešla na tzv. pránickú stravu, pričom predtým sa aktívne venovala behu. „Zatiaľ sa moje behy pohybujú medzi jednou až dvoma hodinami, ale rada by som predĺžila víkendové behy na tri hodiny,“ hovorí.

Po prechode na pránickú stravu si všimla, že má viac energie ako kedykoľvek predtým. „Ráno pravidelne hodinu meditujem a v priebehu celého dňa zaraďujem cviky z čchi-kungu,“ dodáva.

Monika sa však musela vyrovnať s výzvami, ktoré jej život bez jedla priniesol. Počas procesu prechodu na pránickú stravu sa musela naučiť, ako nahradiť fyzickú potravu inými formami energie. „Kedykoľvek som bola v prírode, na horách či na seminároch čchi-kungu, necítila som hlad a nemala problém byť aj 14 dní bez jedla,“ hovorí. Avšak v bežnom živote v Prahe čelila výzvam a pocitom potreby fyzického jedla.

„Predtým som po obede vždy cítila malátnosť a najradšej by som si ľahla. Teraz aj toto odpadlo, namiesto toho môžem pracovať, idem na jogu alebo si zabehať,“ uzatvára Monika, čím podčiarkuje, že pre ňu je život bez jedla plný energie a vitality.

Tieto subjektívne pocity a osobné skúsenosti sú pre mnohých prívržencov breathariánstva silným argumentom, avšak odborníci sa na ne pozerajú s opatrnosťou. V súvislosti s jej prechodom na pránickú stravu sa vynára otázka, či je takýto životný štýl udržateľný a bezpečný.

Cesta k harmónii alebo nebezpečný experiment?

Breathariánstvo vyvoláva množstvo otázok a kontroverzií. Zatiaľ čo niektorí jednotlivci sa snažia žiť bez jedla a veria v duchovný rozmer tejto filozofie, väčšina odborníkov varuje pred vážnymi rizikami spojenými s takýmto životným štýlom. Hladovanie a odmietanie jedla nie je udržateľné a môže mať devastujúce dôsledky.

Na konci dňa je dôležité si uvedomiť, že náš organizmus potrebuje vyváženú stravu na to, aby správne fungoval. Otázky o duchovnej energii a alternatívnych formách výživy by mali byť vždy podložené vedeckými dôkazmi a zdravým rozumom.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti