OSN rozhodla: Obmedzenie prístupu k internetu porušuje ľudské práva!

Rudolf Nečas

7. júla 2016 o 18:30

Internet dostupný všetkým a všade. Pre nás možno bežná vec, ale realita v niektorých častiach sveta býva často iná.

Internet dostupný všetkým a všade. Pre nás možno bežná vec, ale realita v niektorých častiach sveta býva často iná.

Rada pre ľudské práva OSN v novom nezáväznom uznesení vyhlásila, že verejný prístup k internetu by nemal byť narušený vládami alebo vládnymi agentúrami. Aj keď prístup k internetu nie tak celkom prehlasuje ako ľudské právo, vyhlásenie potvrdzuje, že rovnaké práva, aké majú ľudia offline, by mali byť tiež chránené online – najmä aspekt slobody prejavu sa vzťahuje na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.

foto: amnesty.org

Rezolúcia bola schválená väčšinou, nie všeobecným konsenzom, čo znamená, že sa našli nejakí odporcovia. Pre mnohých nie je prekvapením, že autoritárske režimy Ruska, Číny a Saudskej Arábie, ktoré všetky majú najmä nejasný postoj k ľudským právam všeobecne, oponovali návrhu. Žiaľ aj Juhoafrická republika, krajina, ktorej vláda má problémy s dôveryhodnosťou, tiež odmietla návrh, rovnako ako India, názvom demokratický národ, ale v praxi často iný.

Ako uvádza The Verge, tieto národy vlastne chceli, aby rada pre ľudské práva OSN odstránila pasáž, kde “odsudzuje jednoznačné opatrenia úmyselne brániace alebo narušujúce prístupu k informáciám šíreným online”, čo silne naznačuje, že vlády týchto krajín chcú mať schopnosť obmedziť prístup k internetu skupinám, ktoré sú pre ne problematické. Ich snaha bola hlasno odmietnutá viac ako 70 ďalšími krajinami.

Ako už bolo spomenuté, táto rezolúcia je nezáväzná, takže nemôže byť podaná žaloba proti vládam, ktoré idú proti nej, ale aj keby bola záväzná, bolo by to problematické. Ako by rada pre ľudské práva OSN potrestala páchateľov, ktorých je v súčasnosti tak veľa?

foto: nerdist.com

Napríklad Čína a Rusko sú dobre známe internetovými odstávkami (s nechválne známym čínskym “Veľkým firewallom”, ktorý je ukážkovým príkladom niečoho, čo je v priamom rozpore s týmto novým vyhlásením). Turecko je posledným prírastkom do tohto potupného klubu.

Okrem presadzovania a bránenia prístupu k Internetu, návrh tiež upozorňuje, že existuje “obava, že mnoho foriem digitálnych hraníc zostane medzi jednotlivými krajinami, medzi mužmi a ženami, chlapcami a dievčatami,” a na odstránenie týchto nedostatkov treba urobiť ešte oveľa viac. Tiež zdôrazňuje, že „je potrebné posilniť práva žien a dievčat zlepšením ich prístupu k informačným a komunikačným technológiám“ a „podporu digitálnej gramotnosti“.

Táto pasáž dobre sedí s rečou Malaly Júsufzajovej, mladej pakistanskej nositeľky Nobelovej ceny a aktivistky za ženské vzdelávanie, ktorá oslovila zhromaždenie mládeže OSN v roku 2013 (na svoje 16. narodeniny). Počas tejto významnej reči, povedala: „Extrémisti sa boja kníh a pier. Sila vzdelania ich desí. Sila hlasu žien ich desí.“ To je implicitne obsiahnuté v novej rezolúcií a je to tak správne.

Atricle 19, charita, ktorá bráni slobodu prejavu, pomenovaná podľa klauzuly vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, privítala návrh. „Od beztrestnosti za zabíjanie bloggerov po zákony kriminalizujúce legitímny nesúhlas na sociálnych médiách – základné princípy ľudských práv sú ignorované, kvôli zavedeniu väčšej kontroly nad informáciami, ktoré vidíme a zdieľame online,“ píše vo vyhlásení Thomas Hughes, výkonný riaditeľ charity. „Rezolúcia je tak potrebnou odpoveďou na zvýšený tlak na slobodu online prejavu vo všetkých častiach sveta.“