23-ročný rušňovodič: Odišiel som z vysokej školy a zamestnal sa na železnici, zarobím aj 1 700 eur za mesiac

Bratislavčan Dominik Vrba (23) sa na vysokej škole rozhodol splniť si svoj detský sen. Dobre rozbehnuté štúdium vymenil za kabínu rušňa nákladného vlaku – dnes ťahá náklady, ktoré vážia aj tisíce ton.

Práca je podľa neho náročná, no odmeňujúca. „Vozím sa a platia mi za to. Vidím krásne výhľady, divokú zver, husté lesy,“ opisuje Dominik splnený sen.

Každý deň je podľa Dominika iný, viezol už električku aj vojenské transporty. Ako vyzerá práca rušňovodiča nákladného vlaku?

zdroj: Startitup – Dominikovou obľúbenou traťou je Zohor – Rohožník.

• Ako vyzerá práca rušňovodiča a čo si o nej ľudia nesprávne myslia
• Čo musí cez deň riešiť rušňovodič a ako sa ovláda rušeň
• Aký je kariérny rast rušňovodičov a kam až sa môžu vypracovať

Mali ste dobre rozbehnuté štúdium, no rozhodli ste sa stať rušňovodičom. Ako presne to bolo?

Chcel som si splniť detský sen. Išiel som si za ním, k vlakom som mal vždy veľmi blízko.

Z gymnázia som sa dostal na vysokú školu, tam som vydržal mesiac a zistil som, že to nie je pre mňa. Bol som na STU, Strojnícka fakulta. No necítil som sa tam dobre, tak som pozrel inzeráty a náhodou hľadali rušňovodičov do ZSSK CARGO. Ozval som sa a už to išlo samo.

Čakali ste na to teda dlho. Aká bola vaša prvá jazda s rušňom?

Spomínam si na to presne – to som mal prvýkrát službu „staničná záloha“ v Bratislave. Bol to stres, lebo predsa len ide človek prvýkrát sám, veľká zodpovednosť. Ale po dvoch-troch hodinkách to zo mňa opadlo, nervozita zmizla a začal som si to užívať.

Prečo ste sa rozhodli práve pre riadenie nákladného vlaku, nie osobného?

Za prvé, je tam rodinná história, môj prastarý otec bol kuričom na parnej lokomotíve a práve on ťahal nákladné vlaky, ja teda idem v jeho šľapajach.

Druhá vec je, že to mám z domu do práce na skok.

No príde mi to aj zaujímavejšie. Osobné vlaky sú stále o tom istom – stojím na tých istých zastávkach, vozím tých istých ľudí. Ale tu je vždy náklad trošku iný, raz idem do Rakúska, raz na Záhorie, raz do Bratislavy.

Navyše, inzerát ZSSK CARGO ma oslovil najviac spomedzi iných železničných spoločností.

ZSSK CARGO ponúka stabilitu, pravidelnú mzdu s nárastom a hromadu pracovných benefitov. Priemerný rušňovodič v roku 2023 zarobí okolo 1 700 eur, no tešiť sa môžu aj na náborové či stabilizačné príspevky, ktoré sú až do výšky 3 000 eur.

Práca je známa svojou slobodou, ktorú aj Dominik oceňuje. Každý deň je iný – niekedy sa vozí uhlie, inokedy drevo, niekedy ide do mesta, inokedy do Tatier. Minimum stresu, veľa osobnej slobody a priestoru na individuálne riešenia situácií.

Spoločnosť ponúka kompletný zácvik prakticky z nulových vedomostí. Pozri si voľné pracovné ponuky →

zdroj: Startitup – Podľa Dominika Vrbu je každý deň na železnici iný.

Je v riadení nákladného vlaku veľký rozdiel oproti osobnému?

Osobný vlak má striktne dané stanice, v ktorých stojí a musí dodržiavať presný čas – kdežto nákladný vlak sa má dostať z bodu A do bodu B a nejak si poradiť. Samozrejme, sú tam nastavené nejaké časy, ale je to omnoho voľnejšie a hlavne nemusíme stáť v každej stanici. Keď to situácia dovolí, tak vlastne stojím až v cieli.

Ako prebiehal výcvik, koľko trval?

Začalo to teóriou. Toto školenie vo vzdelávacom stredisku zvyčajne trvá 4 až 6 mesiacov.

Následne sú na rade dielne, kde si mašinku s vagónmi zblízka obzeráme a učíme sa opraviť si základy, učíme sa ako funguje, aby sme vedeli opraviť prípadné drobné závady. Dielne trvajú asi mesiac.

Potom je jazdný zácvik, to zase trvá pol roka. Predstavte si to ako autoškolu pre rušňovodičov – jazdíme s kolegami, učíme sa rozbiehať a zastavovať vlak. 

Na konci je veľká záverečná štátna skúška, kde sa simulujú rozkazy – choď sem – či mimoriadne situácie, na základe ktorých musíme postupovať, teda napríklad zastaviť na určitom mieste, niekde spomaliť, ísť inou rýchlosťou.

A na záver je skúška z teórie, kde sme v rušni a ja musím správne vysvetliť, ako čo funguje, alebo ako opraviť nejaký problém, pričom sa pýtajú aj na predpisy.

Aby sa niekto mohol stať rušňovodičom, musí mať ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, zároveň musí prejsť psychotestami a lekárskou prehliadkou a musí mať čistý register trestov. No a musí mať tú robotu rád. 

Ešte dodám, že každého polroka sa preškoľujeme. Niečo si zopakujeme alebo niečo nové preberieme, a potom máme veľké preskúšanie z predpisov, ktoré musíme ovládať. 

O ľuďoch v doprave sa hovorí, že vstávajú ešte v noci, občas spia mimo domova. Je to pravda?

Je pravda, že to zaberá veľa času, ale je to aj odmeňujúce. Nie vždy je nástup „pri dome“, takže občas niekam musíme aj cestovať, v práci strávime celkom dosť času.

Ale je veľká škoda, že mladí ľudia už o železnicu nemajú taký záujem. Podľa mňa sa trošku boja zodpovednosti – či už veziem ľudí alebo nové autá z výroby, je to zodpovednosť, no zároveň viem, že niekomu svojou prácou priamo pomáham a pre niekoho je dôležitá.

Máte obľúbenú trasu, kde rád jazdíte? 

Tam, kde to momentálne robím, čiže trať Zohor – Rohožník a naspäť. Je to veľmi pekná trať, taká pokojná lokálna trať bez osobných vlakov. Takže sa tam preháňame sami.

Je to hneď pod Karpatami, je tam krásna príroda, divoká zver, skrátka úplná pohoda a romantika.

Vďaka práci rušňovodiča som spoznal miesta, kde som v živote predtým nebol. Navyše z kabíny mám veľmi dobrý výhľad, takže toho vidím viac (smiech).

Dominik Vrba je síce z Bratislavy, no ZSSK CARGO aktuálne hľadá rušňovodičov po celom Slovensku, nielen v Bratislave – teda ani netreba cestovať ďaleko od domova.

Otvorených je viacero pozícií, okrem rušňovodičov je teraz dopyt aj po sprievodcoch nákladných vlakov, vozmajstroch, vedúcich posunu, elektromechanikoch či zámočníkoch. Voľné pracovné ponuky →

zdroj: Startitup – Oprava vlaku je na kolegoch, rušňovodič sa stará maximálne o drobnosti.

Čo mnoho ľudí o práci rušňovodiča netuší? Majú o nej často skreslené predstavy?

Tak ja si myslím, že si mnohí predstavujú, že stlačím nejaký gombík a ide to samo. Lenže to nie je pravda. Celý čas musím pozorne sledovať trať, či už kvôli ľuďom, autám, ktoré prebiehajú cez koľaje, alebo nejakým mimoriadnostiam, či nie je na trati niečo, čo by mohlo zavadzať vlaku, aby mohol prejsť.

Takisto musím kontrolovať rýchlosť, musím včas brzdiť, aby som zastavil tak, ako som potreboval. Je toho veľa, čo musí človek vnímať na trati.

Navyše máme takzvané tlačidlo bdelosti, ktoré musím stláčať každých 30 sekúnd a keď to neurobím, vlak si bude myslieť, že som zaspal a zastaví sa. Inými slovami, robíme niečo prakticky neustále.

Ani tá istá trať nie je každý deň rovnaká. Napríklad v zime, sa zrazu niečo môže začať šmýkať. Ostrý kopec, ktorý v lete len tak preletím, sa v zime stáva hlavolamom. Okrem toho sú tu padnuté stromy, prebehujúca zver a aj na samotnej trati môže byť niečo poškodené, čo treba nahlásiť.

Ako vyzerá bežný deň rušňovodiča nákladného vlaku? 

Rušňovodič ráno nastúpi do práce, zavolá slúžiacemu strojmajstrovi alebo za ním príde, že už nastúpil; ten mu povie, čo ho čaká v ten deň.

Následne dostane kľúče od rušňa, ide si pre papiere k agentkám, ktoré zaznamenávajú vlakovú dokumentáciu, potom za výpravcom pre rozkaz, následne príde na rušeň.

Musí ju celú skontrolovať zvnútra i zvonku, či je celá v poriadku, či nie je niečo poškodené alebo niečo nechýba, no a keď rušeň skontroluje, sprevádzkuje, spraví brzdné skúšky, tak vyráža. Nástupy sú rôzne, ja mám napríklad nástup o piatej.

Približne viem, aké rušne chodia na moju trať alebo aké náklady ťaháme, takže viac-menej viem, čo očakávať. Ale záleží na viacerých veciach. Ak prídem neskôr, tak vlak s prázdnymi vozňami na cement z Maďarska mi niekto vyfúkne, a tak riešim vozne s koksom alebo cementom z Česka.

V niektorých firmách platí, že napríklad autobusári majú pridelený vlastný autobus, na ktorý si zvyknú, niekedy si ho aj zariadia. Máte aj vy vlastný rušeň?

Ako kto. Niektoré turnusové skupiny majú svoj stály stroj – napríklad to platí aj v Devínskej Novej Vsi, kde robíme tento rozhovor. Stále je tu jedna mašinka, ak akurát nie je v oprave. Ale sú aj turnusové skupiny, kde sa stroje menia.

Zostane rušňovodič navždy rušňovodičom alebo je aj tu možnosť na kariérny rast?

Nepochybne je. Aj rušňovodičov je viacero typov. Ja som začínal ako rušňovodič na staničnej zálohe.

Potom som prešiel na manipulačné vlaky, to znamená, že sa starám o vlaky v stanici, ktoré odstavujú vozne či ich odvážajú preč.

Takisto som dostal možnosť spraviť si skúšky aj v Rakúsku, vďaka čomu môžem chodiť z Devínskej Novej Vsi po náklad do Marcheggu.

A dá sa rásť aj z dieselových strojov na elektrické. S elektrickými sa robia aj väčšie vzdialenosti, napríklad z Bratislavy do Žiliny, Kútov či Nových Zámkov.

Každopádne, začínajúci rušňovodič začína v depe, potom však môže ísť vyššie a vyššie, ak sa osvedčí.

zdroj: Startitup – Výcvik na rušňovodiča trvá aj pol roka. A aj po dokončení výcviku sa pracuje najprv v depe.

Koľko si rušňovodič na Slovensku dokáže zarobiť?

Od 1 100 eur vyššie. Všetko je to o príplatkoch – nočných, za sviatky, víkendy, za nadčasy. Tam sa generuje tá najzaujímavejšia časť výplaty, preto to nemáme všetci rovnako. No je to veľmi individuálne.

Do akej miery musí rozumieť rušňovodič technickej stránke vlaku? Predsa len, človek môže šoférovať auto bez toho, aby vedel vymeniť napríklad autobatériu. Ako je to v prípade riadenia vlaku?

Na vlaku stačia nejaké základné vedomosti, my si ani tie mašinky opravovať nemôžeme, ale keď poznám nejaké technické veci, ktoré mi pomôžu sa niekam dostať, keď sa pokazí mašinka, tak si tú chybičku odstránim, nech napríklad nezostanem blokovať celú trať.

Ako by ste chceli prilákať mladých ľudí?

Je to robota, ktorú nemá každý. Voziť sa celý deň a brať za to peniaze, to je veľmi príjemné. Navyše, toto je práca plná zážitkov a ľudí, krásnych scenérií a malých dobrodružstiev.

Rozmanitý je každý deň – vozím rôzne náklady na rôznych rušňoch. Plat je stabilný, nikdy sa nestalo, že by nejaký mesiac vypadol. A veľa príplatkov, či už diéty alebo cesta za hranice. Je to pestré.

Nákladnú dopravu by som si vybral kvôli tomu, že je to voľnejšie než v osobných vlakoch. Tam musím dodržať čas, vidno moju polohu, keď meškám, tak nestíham ani prestávku a musím ísť späť. V osobnej doprave sa ledva v pokoji najem, ponáhľam sa, mám stres.

U nás v ZSSK CARGO sa potrebujem dostať z bodu A do bodu B. Nie je na to až také prísne časové rozpätie. Je to voľnejšie a omnoho pokojnejšie. Treba však rátať s tým, že ako nákladná doprava ideme na trati poslední, púšťame pred nás všetko, od rýchlikov až po osobáky, čiže kým sa niekam dostanem, niekedy to chvíľu trvá (smiech).

Aké vozíte náklady?

Medzi moje najzaujímavejšie patria vojenské transporty, to som vozil dvakrát – a raz som mal naloženú tatranskú električku, ktorá išla do opravy.

Nákladné vlaky sú vo všeobecnosti dosť dlhé, bežne majú okolo pol kilometra.

zdroj: Startitup – Na riadenie rušňa sa vraj dá rýchlo zvyknúť.

Vy viete, čo sa deje vzadu?

Netuším (smiech). Musím veriť, že je všetko v poriadku, a ísť. Aj tak mi veľa iného nezostáva.

Akou rýchlosťou jazdíte?

Každý vlak má svoje číslo. Manipulačné vlaky jazdia zvyčajne 60 km/h, nákladné aj 70 km/h až 100 km/h.

Keď potrebujem brzdiť, musím to vedieť aspoň kilometer dopredu. Už sa aj mne, ako každému, stalo, že som začal brzdiť a nedobrzdil, no nič zlé sa mi nestalo. 

Náklad, ktorý vozíme, býva často extrémne ťažký. Z Rohožníka vozím cementový vlak, ten má len 6 vozňov a aj tak má neuveriteľných 2 100 ton. Kým sa rozbehnem zo stanice na 40 km/h, tak to trvá tri-štyri minúty (smiech).

Čo ponúka práca rušňovodiča nákladného vlaku?

• stabilné zamestnanie vo firme, ktorá je jednotkou na domácom trhu,
• stabilizačný príspevok 3 000 € pre nových zamestnancov, odmeny pri odporučení nových kolegov, odmeny pri pracovnom či životnom výročí,
• pravidelné zvyšovanie mzdy, plošné aj individuálne, príplatky nad rámec Zákonníka práce, príspevky na DDS,
• do odpracovaných hodín sa zarátava aj prestávka na odpočinok či jedlo, pracuje sa 36 hodín týždenne,
• bezplatné vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, extra dni pracovného voľna pri osobných prekážkach,
• zľavy na cestovné aj u iných železničných spoločností,
• predpokladaná dosiahnutá priemerná mzda viac ako 1 700 eur v profesii rušňovodič v roku 2023. Voľné pracovné ponuky →