24-ročná Gabriela patrí medzi najmladšie šéfkuchárky s michelinskou hviezdou: Pohlavie nehrá žiadnu rolu, tvrdí

Napriek tomu, že na pozíciách šéfkuchárov nájdeme prevažne mužov, Gabriela dokazuje, že vášeň, odhodlanie a tvrdá práca nepoznajú pohlavie.

Nebo Restaurant & Lounge obhájilo pod jej vedením už tretí rok po sebe michelinskú hviezdu, a tak patrí vo svojich 24 rokoch medzi najmladšie kuchárky, ktoré dosiahli úspech takýchto rozmerov.

V rozhovore, ktorý Kávičkári viedli v reštaurácii s úchvatným panoramatickým výhľadom na Jadranské more, sa podelila o svoje zážitky z kuchyne, ale aj o to, ako jej detstvo, láska k pôde a pestovanie vo vlastnej záhrade ovplyvnili kariéru.

Aká bola Gabrielina cesta k pozícii šéfkuchárky v michelinskej reštaurácii, kto jej dal cennú radu „vždy var s láskou a úctou k surovinám“ a ako sa jej podarilo preraziť v mužskom svete?

Si príkladom, že ženy v gastronómii majú šancu preraziť. V profesionálnom kuchárskom svete však stále dominujú muži – ako to vnímaš ako žena? Myslíš si, že je pre ženy stále ťažšie presadiť sa v špičkovej gastronómii, alebo vidíš posun k väčšej rovnosti?

Aj keď v tejto profesii stále dominujú muži, vôbec mi to neprekáža. Spojenie medzi mnou a varením je vášeň, a keď je tomu tak, tradične nastavené štandardy pozície šéfkuchára idú do úzadia. Verím, že trend sa mení a prichádza čas pre ženské šéfkuchárky, a to nielen v Chorvátsku.

Dôležité je rozvíjať svoj vlastný štýl, venovať sa profesii a vyjadriť svoj osobný rukopis či príbeh, ktorý chcete zdieľať s ostatnými. Pre mňa je jediný spôsob, ako v niečom uspieť, dať do toho všetko – tvrdú prácu, čestnosť a oddanosť remeslu.

Unikátna chalupa na zjazdovke za 1 025 eur na víkend: Aleš a Peter vytvorili bývanie, ktoré priťahuje ako magnet

Momentálne sa kuchársky personál v našom tíme skladá takmer zo samých žien, s výnimkou jedného mužského kolegu. Podľa môjho názoru a skúseností platí, že ak ste dobrý pracant, pohlavie nehrá žiadnu rolu.

Je podľa teba dôvodom toho, že je na vedúcich pozíciách v gastronómii stále viac mužov ako žien, práve túžba po rodine a náročnosť skombinovať profesiu šéfkuchára s rodinným životom?

Závisí to od úrovne varenia. Pre vynikajúceho hotelového šéfkuchára, ktorý má na starosti 200 izieb, je to výzva. Ale verím, že pre niekoho, kto vedie rodinný biznis a pracuje výhradne na malej farme, alebo pre renomovaného šéfkuchára v úlohe konzultanta, je možné nájsť rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom.

Cesta k predurčenému povolaniu je nevyspytateľná. Niekto sa nájde hneď, inému to chvíľu trvá. Ako to bolo u teba? Vedela už malá Gabriela Filca, že raz bude jednou z mála špičkových šéfkuchárok, alebo sa tvoja profesijná cesta vyformovala až neskôr?

Moje profesijne kroky určite ovplyvnilo idylické detstvo na dedine, ale aj rodinné okolnosti, keďže moja mama je vynikajúca kuchárka a dedko bol profesionálny šéfkuchár. Obaja významne formovali moju neskoršiu profesijnú orientáciu.

Avšak nebola to len láska k vareniu, ktorá ma priviala do sveta gastronómie. Milujem sadenie, siatie a pozorovanie toho, ako rastie zelenina. A mám veľkú radosť, keď sa mi podarí získať nejaké originálne, nespracované a nemodifikované semienka. Niekedy ma však mrzí, že táto moja milovaná pôda je ďaleko, že nemám čas pracovať v záhrade a že je moja rodná pôda príliš vzdialená na to, aby som tam trávila svoj voľný čas.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kávičkári.sk (@kavickari)

Z tvojho rozprávania je cítiť, že máš naozaj blízky vzťah k pôde i k svojmu rodisku. Kde konkrétne si vlastne strávila svoje detstvo a vypestovala si taký krásny vzťah k pôde, pestovaniu a surovinám?

Moja biografia je trochu nezvyčajná. Pochádzam z Prokike, malej dediny neďaleko Brinje – miesta, ktoré mám veľmi rada. Je dobre prepojené cestami, blízko diaľnice a asi dvadsať minút jazdy od mora. Klíma je trochu drsnejšia, kontinentálna, a aj keď je to časť Liky, v Prokike sa hovorí čakavským nárečím. Milujem Prokike a Liku všeobecne, aj keď tam moja rodina nebývala po generácie a nemáme tam korene.

Áno, v mojom dedičstve je niečo exotické, pretože my, Filcoví, pochádzame z Rumunska. Sme Chorváti z Carašovej, konkrétne z Reșița, ale hneď, ako to bolo v roku 1990 možné, sa môj otec presťahoval do Chorvátska. Išiel do Záhrebu, ale keďže sa mu veľmi páčili Brinje a Prokika, rozhodol sa tam usadiť. Narodila som sa v marci 2000 v Rumunsku a mám o dva roky staršieho brata. Asi takto nejako v skratke.

V reštaurácii Nebo si nahradila na pozícii šéfkuchára a svojho mentora Deniho Srdoča, najmladšieho chorvátskeho šéfkuchára ovenčeného michelinskou hviezdou. Ako sa ti vlastne podarilo vyniknúť z radu praktikantov a dostať sa do jeho tímu?

Po tom, ako som dostala pozvanie na stáž v Deniho prvej reštaurácii, som bola okamžite očarená jeho prístupom k vareniu a rešpektom k tradícii v nových technologických podmienkach. Jeho pohľad na ingrediencie bol taktiež veľmi pôsobivý, nehovoriac o fantastických spojeniach, ktoré pri varení vytvára.

Musíte pochopiť, že moje prirodzené prostredie je kuchyňa. Bez ohľadu na to, aká náročná, horúca, fyzicky a mentálne vyčerpávajúca je táto práca, ja si to užívam. Rada tiež organizujem svoj tím, určujem sous-chefov a teším sa na našich mladých a energických kolegov, rovnako ako na budúci rozvoj reštaurácie Nebo.

Ako by si opísala spoluprácu s Denim? Čo si sa od neho naučila?

Deni je naozaj vynikajúci mentor a zdroj inšpirácie pre môj profesionálny rast. Tu v Hiltone, v Nebo, som s Denim od prvého dňa. Je mojím učiteľom, ale zároveň je pravda, že obaja myslíme veľmi podobne, čo pre mňa proces učenia zrýchlilo a zjednodušilo.

Samozrejme, sú tu aj rozdiely, predovšetkým v tom, že mňa osobne mimoriadne fascinuje zelenina. Viem si predstaviť, že by som sa v budúcnosti venovala výlučne vegetariánskej kuchyni. A i keď Deni zeleninu miluje, rovnako miluje aj mäso a ryby.

Z dediny k michelinskej hviezde: Príbeh šéfkuchárky Gabriely Filca

GALÉRIA+ 8

Nemám s tým však žiadny problém, veď môj dedko bol koniec koncov okrem kuchára aj mäsiar. Hoci by ma moje rumunské, banátske korene a život v Like nemali spájať s morom a morskými plodmi, pravda je taká, že milujem prípravu jedál z rýb. Možnosti, ktoré ponúka, spolu s naozaj impozantnou rozmanitosťou morských produktov, ma nadchýnajú.

Deni však naďalej pôsobí ako konzultant tímu v Nebo. Tímu, ktorý je nielen kreatívny, ale aj pomerne mladý. V čom vidíš najväčšie plusy mladého kolektívu?

Vďaka úspešnej tímovej spolupráci v Nebo prináša táto rijacká generácia top kuchárov v mojom tíme vždy na stôl čerstvé nápady, kreativitu a prístup k jedlu, ktorý obohacuje existujúcu fine dining scénu, a to nielen na regionálnej, ale aj nadregionálnej úrovni.

Tvoja kariéra rýchlo napredovala a z pozície začínajúcej kuchárky si sa dostala až na post junior sous chefa. Čo bolo pre teba na tejto ceste kľúčové?

Môj rýchly kariérny postup od začiatočníckeho kuchára až po junior sous chefa bol spôsobený predovšetkým mojou vášňou pre varenie, učením sa od skúsených kolegov, schopnosťou prispôsobiť sa rýchlemu tempu v kuchyni, silnými organizačnými a líderskými schopnosťami a záväzkom vyhľadávať spätnú väzbu a neustále sa zlepšovať.

My ženy sme také, že z rukáva vysypeme všetky naše nedostatky, no keď máme vyzdvihnúť prednosti, zaváhame. Skús vymenovať zopár tvojich predností.