3 dni bez jedla a len pitie vody. Vedci prvýkrát podrobne popísali, aký dopad má na telo prerušovaný pôst

Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. 

V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod. 

Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou.

Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). Odobrali im krv pred, počas a po týždni pôstu.

„Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Tieto sme videli až po troch dňoch úplného kalorického obmedzenia, teda neskôr, ako sme si dovtedy mysleli.“

Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody. Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.

Nová štúdia poukazuje aj na riziká pôstu

Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. 

Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané. To znamená, že v budúcnosti by vedci mohli byť schopní napodobniť výhody pôstu bez toho, aby niekoho skutočne museli pripraviť o kalórie.

V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.

Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov.

Čo sa s ľudským telom deje počas pôstu, je stále záhadou

Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.

„Nedostatok jedla predstavoval predvolenú situáciu počas celej ľudskej evolúcie. Naše telá sú výsledkom výberového procesu pre vysokú metabolickú flexibilitu, aby bez nej prežili dlhé obdobia,“ vysvetľujú autori štúdie.

Vzhľadom na to, že veľkosť vzorky súčasnej štúdie je extrémne malá, je nepravdepodobné, že by výsledky reprezentovali účinky pôstu na rôznorodú ľudskú populáciu. Medzinárodný tím vedcov dúfa, že ich výsledky poskytnú dôležitý referenčný bod pre budúci výskum pôstu.