35-ročná Romana po 2 rokoch bez závislosti: „Stále sa na Slovensku stretávam s ľuďmi, ktorí nedokážu pochopiť, prečo nepijem“

  • Romana prestala piť alkohol a objavila nový spôsob života
  • Hovorí o tom, ako triezvosť zmenila jej vzťahy, zdravie aj myslenie
Otvorená spoveď: 35-ročná Romana po 2 rokoch bez alkoholu
Ilustračná fotografia SIU, AI
  • Romana prestala piť alkohol a objavila nový spôsob života
  • Hovorí o tom, ako triezvosť zmenila jej vzťahy, zdravie aj myslenie

Romana sa rozhodla podeliť o svoju skúsenosť s odvykaním od alkoholu bez toho, aby niekoho poučovala alebo moralizovala. Rozhodla sa úprimne rozprávať o tom, čo prežila a čo sa počas tejto cesty naučila. Uvedomuje si, že niektoré myšlienky môžu pôsobiť konfrontačne, no jej cieľom je skôr podnietiť zamyslenie než kritiku.

Otvorene priznáva, že keď ešte pila alkohol, príbehy ľudí, ktorí prestali, ju iritovali. „Mala som pocit, že ma súdia, ale v skutočnosti to bola len moja vlastná neistota a snaha obhájiť si svoje zvyky,“ vysvetľuje. Dnes už vie, že tieto reakcie vychádzali z jej vlastného nepohodlia a nespracovaných emócií.

Krutá realita, ktorú na Slovensku často ignorujeme

Romana sa počas svojej cesty za triezvosťou začala hlbšie zaujímať o zdravotné riziká spojené s pitím. Spočiatku tieto informácie brala na ľahkú váhu. Dnes si však uvedomuje, že jej telo trpelo oveľa viac, než si bola ochotná priznať.

„Alkohol je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie karcinogén prvej kategórie, teda látka spôsobujúca rakovinu,“ pripomína. „Je na rovnakej úrovni ako tabak či azbest. Už len jeden pohárik denne môže zvýšiť riziko rakoviny prsníka o 5 až 15 percent. To ma úplne šokovalo.“

Romana priznáva, že podobné štatistiky ju donútili zamyslieť sa. Dovtedy považovala víno na večeru či kokteil s priateľmi za samozrejmosť. „Nikdy som sa na alkohol nepozerala ako na niečo nebezpečné. Bol to len príjemný rituál po náročnom dni.“

Keď sa fyzické dôsledky prelínajú s emóciami

Pre Romanu však neboli rozhodujúce len zdravotné dosahy. Jej rozhodnutie vzdať sa alkoholu bolo hlboko emocionálne. V období, keď skúšala detox od cukru a spracovaných potravín, sa rozhodla obmedziť aj pitie. „Cítila som sa fyzicky oveľa lepšie. Spala som lepšie, moja pleť žiarila. No napriek tomu som sa po čase vrátila k svojim starým návykom,“ priznáva.

„Problém bol v tom, že fyzické benefity ma nedokázali motivovať na dlhodobú zmenu. Pitie pre mňa predstavovalo spojenie s priateľmi, súčasť spoločenského života. Až neskôr som pochopila, že moje rozhodnutie musím urobiť na základe emócií, nielen rozumu,“ vysvetľuje.

Romana si uvedomila, že alkohol používala ako únik pred stresom či nepohodlnými emóciami. „Keď som sa necítila dobre, víno bolo akousi rýchlou náplasťou. Stačilo pár dúškov a svet sa zdal príjemnejší.“

Dnes už chápe, že tento vzorec správania nebol zdravý. „Pochopila som, že emócie nemôžem potláčať pohárom vína. Musela som sa naučiť čeliť im, spracovať ich a nevyhýbať sa im. To bolo oveľa ťažšie, než som si myslela.“

Nečakaný útok v klube

Romana opisuje zážitok, ktorý sa pre ňu stal zásadným bodom zlomu. Spomína, ako si minulého leta s priateľmi naplánovali víkendový výlet spojený s oslavou. Rezervovala stôl v známom klube na svoje meno a cítila sa zodpovedná za organizáciu celého podujatia. Mala na starosti viacero skupín priateľov, ktoré sa medzi sebou dovtedy nepoznali.

„Neplánovala som veľa piť, chcela som mať všetko pod kontrolou a uistiť sa, že všetko prebehne hladko,“ hovorí. Vybrala si víno Rosé, aby zostala pri slabšom alkohole, no aj tak sa po čase objavili náhle a desivé symptómy.

„Zrazu som pocítila ostrý nával paniky. Moje srdce búšilo, hrdlo sa mi stiahlo, začala som sa intenzívne potiť. Nebolo to len jemné potenie – doslova mi kvapkalo z vlasov, ktoré sa mi lepili na krk,“ opisuje.

Najväčším šokom pre Romanu však bolo, keď nedokázala dokončiť vetu. „Otočila som sa na priateľov a chcela ich požiadať o pomoc, ale nedokázala som to. Začala som hovoriť vetu, ale kým som sa dostala do polovice, stratila som myšlienku. Nedokázala som sa pohnúť dopredu ani dozadu. Cítila som sa, ako keby som mala mozgovú príhodu.“

Romana sa rýchlo snažila nájsť pomoc, ale jej priatelia boli v tej chvíli preč. „Volala som im asi 34-krát. Nikto mi neodpovedal. Nemohla som ich nájsť a cítila som sa úplne opustená.“ Napokon sa jej podarilo požiadať jedného známeho o pomoc. Jeho reakcia ju zasiahla a zároveň otvorila oči.

„Ten chlapec mi chytil tvár do rúk, pozrel mi do očí a povedal: ‚Bože môj, si v poriadku? Neboj sa. Len si toho vzala príliš veľa.‘ A vtedy mi to došlo. Nebola som opitá, ani som nebrala žiadne dr*gy. Ale niekto mi do nápoja niečo pridal,“ spomína Romana.

Skupinovým brainstormingom prišli na to, že niekto omylom vypil nápoj, ktorý bol určený pre niekoho iného. „Predstavila som si, ako musel byť ten človek naštvaný, že zaplatil za dr*gy a nakoniec ich vypil niekto iný. V tej chvíli som sa cítila menej ohrozená, ale nahradila to hanba a pocit absolútneho poníženia.“

Hanba a strach

Na druhý deň sa zobudila s pocitom hlbokého zahanbenia. „Bolo to ako pocit dna. Cítila som sa tak trápne, že som nedokázala ostať s priateľmi. Proste som vstala o 7. ráno a odišla naspäť do mesta, kde bývam.“

Aj keď sa Romana rozhodla po tomto incidente chvíľu nepiť, stále necítila, že by alkohol pre ňu predstavoval vážny problém. V skutočnosti si len nebola istá, či sa jej vzťah k alkoholu ešte niekedy vráti do starých koľají.

Po niekoľkých týždňoch bez pitia sa rozhodla ísť na oslavu priateľa a dala si pár drinkov. „Bolo to však iné. Necítila som tú istú eufóriu ako predtým. A práve to ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, či niečo nie je v poriadku.“

Romana sa rozhodla zveriť so svojím zážitkom terapeutke. V terapii odhalila, že tento incident nebol len náhodným nešťastím. V skutočnosti predstavoval spúšťač pre širšiu diskusiu o jej vzťahu k alkoholu a emocionálnemu zdraviu. „S terapeutkou sme začali rozoberať môj emocionálny svet. Prišla som na to, že veľa svojich pocitov potláčam a práve alkohol mi poskytoval únik, ktorý som si neuvedomovala.“

Emočné potláčanie a toxické vzťahy

Pri spätnom pohľade Romana pochopila, že problémy s vyjadrovaním emócií a zvládaním citových zranení sa začali už v jej mladosti. Vzťah s bývalým priateľom, ktorý ju manipuloval a obmedzoval, na nej zanechal trvalé stopy.

„Kedykoľvek som vyjadrila svoje pocity, nasledovali hádky alebo rozchody. A keď sa potom vrátil s ospravedlneniami a sľubmi, postupne som sa naučila radšej svoje emócie potláčať.“

Romana si uvedomila, že alkohol jej slúžil ako prostriedok na zvládanie pocitov, ktoré nevedela spracovať inak. „Dlho som si myslela, že som vo forme a zvládam stres správne, pretože som veľa cvičila. V skutočnosti som však len potláčala hnev a smútok, ktoré sa naplno prejavili až vtedy, keď som pila.“

„Ak sa ti niekedy stalo, že si pod vplyvom alkoholu kričal na niekoho alebo sa neovládol, pravdepodobne si ten pocit hanby a viny niesol ešte dlhé roky. Mne sa to stalo niekoľkokrát a dodnes cítim trápnosť, keď si na to spomeniem.“

Romana spomína, že po jednom z takýchto incidentov sa dokonca opýtala terapeutky, či má problém s alkoholom. Tá ju však uistila, že jej problémom nie je samotný alkohol, ale neschopnosť zvládať svoje emócie.

„To, čo som potrebovala, nebolo prestať piť. Potrebovala som sa naučiť, ako spracovávať svoje emócie. Až keď som začala venovať pozornosť svojmu vnútru a riešiť svoje problémy priamo, začala som sa cítiť lepšie.“

Život bez alkoholu

Romana sa rozhodla pre triezvosť z jediného dôvodu – chcela žiť svoj život naplno a skutočne ho prežívať bez akéhokoľvek tlmenia alebo skreslenia emócií. Dnes opisuje, že od chvíle, keď prestala piť, sa jej život stal omnoho autentickejším, hlbším a naplneným akousi vnútornou spokojnosťou.

„Moje vzťahy sú hlbšie a autentickejšie, pretože nie sú založené na povrchných situáciách, kde sme všetci opití a zrazu najlepší priatelia,“ vysvetľuje. Prestala hľadať vzrušenie vo večierkoch a namiesto toho našla šťastie v bežných momentoch každodenného života.

„Mám viac energie, viac motivácie a cítim sa oveľa menej depresívne. Som ako špongia, ktorá vstrebáva informácie a učí sa. Odvtedy, čo som prestala piť, som vnímavejšia a schopná udržať si nové vedomosti.“

Romana vníma zlepšenie nielen po fyzickej stránke, ale aj v mentálnom nastavení. „Celkovo sa cítim lepšie. Už nemám potrebu siahať po alkohole, aby som sa uvoľnila alebo zapadla do spoločnosti. Viem si užívať veci bez toho, aby som potrebovala niečo dokazovať sebe alebo ostatným.“

Ako zvládnuť nátlak spoločnosti 

Romana tiež chápe, že triezvosť môže byť výzvou, najmä keď spoločnosť kladie na ľudí očakávania spojené s pitím. Ako sama hovorí, neustále sa stretávala s otázkami typu „Si tehotná?“ alebo „Prečo nepiješ, veď je to len jeden pohárik.“ Naučila sa, ako takéto situácie zvládať a popisuje niekoľko praktických rád, ktoré jej pomohli na ceste k triezvosti.

„Keď idem von, vždy si objednám perlivú vodu s limetkou. Vyzerá to ako vodka soda alebo tequilla soda a ľudia si ani nevšimnú, že nepijem. Ak sa o tom nechcem baviť, jednoducho to neriešim.“

Podobný trik používa aj v reštauráciách. „Keď si všetci objednávajú nápoje, vždy si vyberiem niečo iné ako vodu. Napríklad nesladený ľadový čaj. Vyzerá to ako niečo špeciálne. Ľudia menej reagujú otázkami alebo komentármi na to, že nepije alkohol, a menej ma nútia pripíjať si s nimi alkoholickými nápojmi.“

Romana však zdôrazňuje, že triezvosť je viac ako len vyhýbanie sa alkoholu. Je to o budovaní životného štýlu. „Začala som robiť veci, ktoré nesúvisia s alkoholom. Našla som záľubu v aktivitách, ktoré ma skutočne napĺňajú. Chodím na túry, čítam, učím sa nové veci a vytváram si priateľstvá, ktoré nie sú založené len na spoločnom pití.“

Napriek tomu pripúšťa, že jej rozhodnutie sa nie vždy stretáva s pochopením. „Stále sa na Slovensku stretávam s ľuďmi, ktorí nedokážu pochopiť, prečo nepijem. Myslia si, že som divná alebo že sa nedokážem uvoľniť. Ale pravdou je, že práve bez alkoholu som oveľa slobodnejšia a uvoľnenejšia, pretože už nemusím nič predstierať.“

Romana dnes vníma triezvosť ako osobné rozhodnutie, ktoré nemusí byť správne pre každého. „Nejde o to, či niekto pije alebo nie. Dôležité je, aby bol spokojný so svojím životom. Pre mňa to znamenalo vzdať sa alkoholu a naučiť sa lepšie využívať čas a energiu.“

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Najnovšie videá

Trendové videá