4 bizarné dane, na ktorých Slováci „stratia“ ročne tisíce eur. Ak ich neuhradíš, hrozí ti seriózne vysoká pokuta

Daň za psa

Ako informuje portál slovensko.sk, na Slovensku je každý majiteľ psa, ktorý dosiahol vek šiestich mesiacov, povinný platiť daň za svojho domáceho miláčika. Táto povinnosť neplatí pre psy využívané na vedecké a výskumné účely, psy umiestnené v útulkoch alebo psy so špeciálnym výcvikom vlastnené osobami s ťažkým zdravotným postihnutím.

zdroj: Unsplash/Hossein Ghaem

Správcom dane je obec, ktorá má právomoc ustanovovať výšku dane. Obce si môžu stanoviť rôzne sadzby dane na základe kritérií ako veľkosť psa alebo to, či je chovaný v byte či dome. Povinnosť platiť daň vzniká prvým dňom mesiaca po tom, ako pes dosiahne vek šiestich mesiacov, a končí v deň, keď majiteľ prestane psa vlastniť alebo držať.

Majitelia psov sú zároveň povinní podať daňové priznanie do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. V prípade zmien, ako je nákup ďalšieho psa alebo úmrtie psa, je nutné podať čiastkové daňové priznanie. Ak nedôjde k žiadnym zmenám, v nasledujúcich rokoch už daňové priznanie podávať netreba. Pri nezaplatení tejto dane ti môže hroziť pokuta až do 3 000 eur.

Daň z výhry

Len málokto si zrejme nepredstavil, čo by spravil s peniazmi v prípade, že by vyhral lotériu. Pred všetkými drahými autami a luxusnými dovolenkami by však výhercu čakala ešte jedna povinnosť – daň.

Slovenská legislatíva prináša jasné usmernenia pre zdanenie príjmov z lotérií, stávok a iných hier, ako aj pre výhry získané zo zahraničných zdrojov, informuje Finančná správa.

Pre väčšinu druhov výhier platí oslobodenie od dane len v prípade, že ich hodnota neprekročí sumu 350 eur. Výnimku tvoria príjmy z profesionálnej športovej činnosti a odmeny za umelecké výkony či použitie diel, ktoré nie sú oslobodené od dane ani do výšky 350 eur.

Ak hodnota výhry presahuje 350 eur, do základu dane sa započítava len čiastka prevyšujúca túto sumu. Tento prístup zabezpečuje, že menšie výhry zostávajú pre príjemcov výhodnejšie z daňového hľadiska.

Peňažné výhry zo zdrojov na Slovensku podliehajú zrážkovej dani s 19 % sadzbou, ktorú je povinný odviesť organizátor súťaže. Platitelia dane musia zrazenú daň odviesť do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, čím sa daňová povinnosť z príjmu považuje za vysporiadanú.

V prípade peňažných výhier zo zahraničia je na fyzických osobách, aby tieto príjmy zahrnuli do svojho daňového priznania. Zdaniteľný príjem sa v tomto prípade znižuje o povinné sociálne a zdravotné odvody.

Daň za parkovanie v historickej časti

Mnohým Slovákom bežne z finančných prostriedkov ukrajujú aj poplatky za parkovanie vozidiel. V niektorých častiach krajiny však obyčajné parkovné nestačí. Obce majú totiž právo pýtať si daň za to, že necháš svoje auto stáť v historickej časti mesta.

Daň sa vzťahuje na všetkých vodičov – fyzické aj právnické osoby, ktoré sú majiteľmi alebo držiteľmi motorových vozidiel. Výška dane bude závisieť od počtu dní, počas ktorých sa vozidlo nachádza v historických častiach mesta, a bude určená miestnou obcou. Tá má tiež právomoc stanoviť paušálnu sumu za vjazd bez ohľadu na dĺžku pobytu vozidla.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Daňová povinnosť vzniká v momente vjazdu vozidla do historickej časti a končí jeho výjazdom. Vodiči sú povinní informovať správcu dane o svojom zámere vstúpiť do týchto oblastí najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti.

Po oznámení správca dane vystaví platobný výmer a daň je potom splatná do 15 dní od jeho právoplatnosti. V prípade, že je daň splatná v splátkach, určí obec konkrétne termíny splatnosti. Ak vodič svoje vozidlo vyvedie z historického centra skôr, než bolo pôvodne plánované, a oznámi to správcovi dane do 30 dní, má nárok na vrátenie pomerného podielu dane.

Daň z jadra

Rozmýšľal si niekedy nad tým, že by si si možno na záhrade postavil vlastný jadrový generátor? Priprav sa zaplatiť štátu ďalšiu daň. Ide, samozrejme, o vtip, keďže bežní občania sa zrejme neocitnú v situácii, kedy by túto daň platiť museli. Na Slovensku však skutočne existuje.

Ako píše stránka Univerzity Mateja Bela, Slovenské obce nachádzajúce sa v blízkosti jadrových elektrární majú možnosť zvyšovať svoje rozpočty prostredníctvom miestnej dane, zavedenej s cieľom kompenzovať potenciálne riziká spojené s umiestnením týchto zariadení.

Daň za jadrové zariadenie nahradila pôvodný poplatok za umiestnenie jadrových zariadení, ktorý bol upravený legislatívou už v roku 1990. Zmena prišla s účinnosťou od 1. mája 2004, keď sa začal uplatňovať nový zákon o miestnych daniach a poplatkoch.

Tento krok vyplynul z potreby nájsť efektívnejšie riešenie na podporu obcí v blízkosti jadrových elektrární, ktoré sa nachádzajú v oblastiach potenciálneho ohrozenia.

Výnos z dane za jadrové zariadenie, vrátane prípadných pokút a úrokov z omeškania, teraz pripadá do rozpočtu obce, ktorá je správcom dane. Týmto spôsobom sa obciam poskytuje finančná injekcia, ktorá by mala pomôcť riešiť špecifické potreby a výzvy vyplývajúce z ich geografickej polohy v blízkosti jadrových elektrární.