Ukázalo sa, že 4-dňový pracovný týždeň nemusí byť pre zamestnancov také terno, ako by sa mohlo zdať

Myšlienka toho, aby ľudia dokázali urobiť viac za kratší čas a mohli si tak užiť viac voľna, nie je vôbec nová. V Spojených štátoch amerických experimentujú so štvordňovým pracovným týždňom minimálne už od 90. rokov minulého storočia. 

Kratší pracovný týždeň mnohí považujú za veľký benefit, nie iba pre zamestnanca, ale aj samotnú firmu. Ako informuje portál Investopedia, už viaceré štúdie dokázali, že 32-hodinový pracovný čas namiesto 40-hodinového môže viesť k výraznému zlepšeniu produktivity na pracovisku.

Nová éra zamestnania

Štvordňový pracovný týždeň je v podstate 32-hodinový pracovný týždeň bez akejkoľvek straty mzdy, výhod alebo produktivity. Ako informuje portál Investopedia, v závislosti od odvetvia a spoločnosti môže každý zamestnanec pracovať iba od pondelka do štvrtka a v piatok má voľno.

Firmy môžu mať ku skráteniu počtu pracovných dní rôzne dôvody, no medzi hlavný z nich patrí prilákanie nových a šikovných zamestnancov, ako sme spomenuli už v našom predchádzajúcom článku. 

Avšak závisí aj na tom, o aké odvetvie a spoločnosti v prípade kratšieho pracovného týždňa ide. Každý zamestnanec si má vtedy možnosť pracovať od pondelka do štvrtka s tým, že v piatok má voľno. K ďalším možnostiam patrí aj poskytnutie zamestnancovi vybrať si celý jeden deň voľna navyše. Druhá možnosť je zavedenie celofiremnej politiky iného tretieho dňa voľna, ako napríklad pondelok či streda. 

Výhody 4-dňového pracovného týždňa

S kratším pracovným týždňom prichádzajú pre zamestnanca, ale aj zamestnávateľa mnohé výhody, ktoré sa nedajú prehliadnuť. Keďže ľudia začnú pracovať menej, majú viac času na svoje osobné priority, ktorých nie je málo. 

zdroj: Unsplash/Upadek Matmy

Mnohí sa začnú naplno venovať svojej rodine, priateľom či domácim miláčikom, s ktorými zrazu strávia kvalitný čas. Iní sa sústredia napríklad na starostlivosť o seba, osobný rozvoj, cestovanie, vzdelávanie, záľuby, termíny lekárov či vylepšenia a údržbu domu. 

Vďaka výhodám, ktoré zamestnanec získa, zamestnávateľ očakáva niečo na oplátku. Kratší pracovný týždeň pre spoločnosti znamená, že znížia vyhorenie u svojich zamestnancov, čo prispeje k ich udržaniu. Očakávajú tiež zvýšený predaj, nižšie prevádzkové náklady alebo väčšiu skupinu uchádzačov o otvorené pozície. 

Nevýhody kratšieho pracovného týždňa

Štvordňový pracovný týždeň má však aj svoje úskalia. Existuje mnoho podôb tohto systému na pracovisku, či už ide o skrátenie jedného pracovného dňa, skrátenia pracovného času až po vyplácanie rovnakej mzdy.

Ako informuje portál BBC, bez dôkladne naplánovaných prevádzkových zmien existuje omnoho väčšie riziko neúspechu. 

V mnohých prípadoch sa stane, že 4-dňový pracovný týždeň, ktorý si vyžaduje dennú 10-hodinovú pracovnú dobu, je nezlučiteľný s platovými predpismi spoločnosti či dokonca je pre zamestnancov omnoho viac vyčerpávajúci. Spoločnosti prídu na to, že im to nešetrí žiadne peniaze a nevykazujú ani zvýšenú produktivitu.

zdroj: Unsplash/@elisa_ventur

Preto nie všetci jednotlivci zdieľajú na tento systém práce rovnaký názor. Mnohí sa môžu tešiť z bohatého sociálneho života, avšak iní zistia, že skrátený pracovný týždeň im zvyšuje úroveň stresu, vďaka väčšiemu množstvu práce za kratší čas. 

Na Slovensku ako benefit

Trend štvordňového pracovného týždňa začal byť vo svete čoraz viac populárnejší, a to aj vďaka pandémii koronavírusu. Aj keď s ním prichádzajú isté nepríjemnosti, výhody ich značne prevažujú. Ako informuje portál Trend, niektoré krajiny sú aj napriek tomu voči kratšiemu pracovnému týždňu skeptické a čakajú na viacej dát. 

Krajiny ako Švédsko či Dánsko zaviedli podobný systém fungovania v niekoľkých firmách už veľmi dávno. K produktivite prispela aj pandémia, ktorá ľudí doslova uväznila v ich domovoch. Štúdie vykonané počas tohto obdobia dokázali, že ľudia zvýšili efektivitu svojej práce, ak mali kratší pracovný týždeň. 

Dokonca aj na Slovensku sa do zavedenia 4-dňového pracovného týždňa pustila spoločnosť NN. Najskôr išlo iba o voliteľný benefit pre zamestnancov od 1. januára 2021. Pracovná doba sa však racovníkom spoločnosti, ktorí si túto alternatívu vybrali, nijako neskrátila. 

Ako uvádza Pravda, po polroku vykonala spoločnosť NN interný zamestnanecký prieskum, ktorého sa zúčastnilo celkovo 65 % ľudí. Výsledky zistili, že celkovo 70 % považovalo kratší pracovný týždeň za veľmi dobrý krok, čo sa týka celkového rozvoja spoločnosti.

Ďalej zamestnanci ocenili work-life balans, flexibilitu, viac voľného času či duševnú pohodu. Keďže efektivita spoločnosti neklesla, v tom čase sa spoločnosť rozhodla v 4-dňovom pracovnom režime naďalej pokračovať. 

„Kratší pracovný týždeň, ale menej hodín“

Portál Trend uskutočnil počas minulého roka anketu, kde sa ľudí pýtali, aký majú názor na 4-dňový pracovný týždeň. Pri otázke, či by prijali túto možnosť, tak 47 ľudí odpovedalo áno, 2 nie a 4 neviem. 

Avšak, keď sa ľudí spýtali na to, či by chceli pracovať iba 4 dni v týždni, no 10 hodín denne, tak odpovede boli rôzne. Najviac prevažovala možnosť nie (17 ľudí), potom možnosť áno (15 ľudí) a odpoveď „kratší pracovný týždeň, ale menej hodín“ (12 ľudí). 

Na základe vyhodnotenia ankety však ľudia na Slovensku neočakávajú od svojich zamestnávateľov zvažovanie nad skrátením pracovného týždňa, aj keď mnohí preferujú prácu z domu. 

Je otázne, ako sa k skráteniu pracovného týždňa postavia slovenskí zamestnávatelia. Pandémia Covid-19 síce mnohých utvrdila vo výhodách práce z domu, no na to, aby sa táto myšlienka ujala, je potrebná zmena myslenia a kultúry na pracovisku. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko