4. najbohatší muž sveta s majetkom 173 miliárd eur predstavil najväčšiu reformu zdravotníctva v histórii ľudstva

Larry Ellison nemá rád pasivitu. Keď sa ho imunológ a genetik Sir John Bell na Oracle Health Summite opýtal na problematiku čakacích lehôt v zdravotníctve, jeho odpoveď bola jasná: „Pacienti čakajú na konkrétneho lekára v konkrétnej nemocnici. Ale nikto sa nepýta, či existuje iný, rovnako kvalifikovaný lekár, ktorý by ich mohol prijať zajtra, nie o šesť týždňov. Samozrejme, že existuje – len ho nikto nevie nájsť.“

Podľa Ellisona je odpoveď jednoduchá: centralizovaný systém, ktorý prehľadá dostupné kapacity všetkých lekárov, a ak je človek ochotný vycestovať 45 minút, môže byť ošetrený nasledujúci deň. Oracle na takomto systéme už pracuje – najskôr pre Spojené kráľovstvo.

Nový systém Oracleu nie je len digitálnou kartotékou. Je to komplexná platforma, ktorá aktívne pomáha lekárovi počas celej konzultácie.

„AI počúva rozhovor medzi lekárom a pacientom. Ak lekár predpíše liek alebo odporučí vyšetrenie, systém automaticky vytvorí návrh predpisu či odporúčania. Lekár ho už len schváli – a to zaberie minútu namiesto dvadsiatich,“ vysvetľuje Ellison.

Výsledkom je, že lekári netrávia čas administratívou, ale rozhodovaním a liečbou. A pacient dostáva lepšiu starostlivosť.

Z elektronických záznamov sa stáva mozog systému

Klasické EHR (elektronické zdravotné záznamy) boli len archívy dát. Oracle ich teraz premieňa na niečo oveľa inteligentnejšie – informačný systém starostlivosti. AI analyzuje podobnosti medzi pacientmi – genetické znaky, fenotyp, symptómy – a porovnáva ich s vedeckými štúdiami a úspešnými terapeutickými postupmi.

„Ak ste lekár v indiánskej rezervácii vo Wyomingu, získate rovnaké informácie ako špecialista na klinike Mayo,“ povedal Ellison. A nie hocijaké – systém vyhľadá aj najnovšie články z The New England Journal of Medicine či Lancetu, prípadne štúdie o liekoch ako Oz*mpic. Všetko, čo pomôže lekárovi rozhodnúť sa lepšie a rýchlejšie.

„Rakovina je čoraz častejšia a nie je to náhoda.“ Biochemik s 30-ročným výskumom vysvetľuje, čo ju naozaj spôsobuje

Aj používateľské rozhranie je navrhnuté inak. Zabudni na prihlasovanie a menu. „Systém sa na vás pozrie a povie: Dobrý deň, doktor Bell. Čo pre vás môžem urobiť?“ opisuje Ellison. Hlasové ovládanie nahradí klikanie – stačí povedať: „Oracle, ukáž mi najnovšie röntgeny Larryho Ellisona.“

A čo je ešte dôležitejšie – heslá idú do minulosti. Do budúceho roka má byť prihlásenie do všetkých Oracle systémov založené výlučne na biometrickom rozpoznávaní. „Heslá sú nepohodlné. A čím sú komplikovanejšie, tým menej bezpečné – pretože si ich každý zapisuje,“ poznamenal Ellison.

Klinické štúdie za 48 hodín namiesto 6 mesiacov

Jednou z revolučných častí nového systému je integrácia klinických štúdií. Doteraz trvalo spustiť štúdiu štyri až šesť mesiacov – teraz to pôjde za 48 hodín. Systém dokáže okamžite nájsť vhodných účastníkov, a to nielen rýchlo, ale aj cielene. „Vyberieme pacientov, ktorí z novej liečby najviac profitujú, ale aj takých, ktorí nám dajú najviac dát,“ hovorí Ellison.

Zároveň eliminuje byrokraciu. Dáta sa neposielajú v nákladnom aute plnom papierov. Regulátorom ako FDA či EMA sa poskytne prístup do systému, kde môžu sami analyzovať účinnosť a bezpečnosť látky pomocou nástrojov podľa vlastnej voľby.

Ďalším krokom sú „nekončiace klinické štúdie“, v ktorých sa sleduje účinnosť liečby aj po schválení lieku – v reálnom čase a reálnom svete. Takýto prístup umožňuje kontinuálne zbierať dáta a reagovať na ne bez meškania.

Ellison pripomenul, že počas pandémie COVID-19 Oracle pomáhal so všetkým – od klinických štúdií cez doručovanie vakcín až po systém V-safe, ktorý sledoval vedľajšie účinky. „Ale všetky populačné dáta boli staré šesť až deväť mesiacov. Lietali sme naslepo.“

Prečo zlyhávame v kríze?

Počas pandémie nikto presne nevedel, koľko máme lôžok, ventilátorov, aké sú počty nakazených či zaočkovaných. Oracle preto vyvinul systém, ktorý má spájať lekárov, pacientov, nemocnice, regulátorov aj poisťovne do jedného reťazca – s dátami v reálnom čase.

Výsledkom má byť zdravotníctvo, ktoré nebude niečo „opravené“, ale kompletne prebudované. Systém, kde matka dostane výsledok z testu svojho dieťaťa do niekoľkých sekúnd. Kde sa vakcíny nielen distribuujú, ale sleduje sa aj ich vplyv. A kde vláda vie, čo sa deje – nie po mesiacoch, ale okamžite.

Klinické štúdie, ktoré nikdy nekončia

Larry Ellison pomenoval jeden z najväčších paradoxov súčasného vývoja liekov: „Otestujeme vakcínu na 5 000 ľuďoch. A potom ju pichneme stovkám miliónov – ale na tých už dáta nezbierame. To je šialené.“

Podľa neho sú kľúčom k bezpečnosti a účinnosti liečiv reálne svetové dáta (real-world data). Po skončení klinického skúšania by sa mal zber údajov ešte zintenzívniť. Ako príklad uviedol systém V-safe, ktorý Oracle vyvinul pre americkú vládu.

Expertka na dopamín: „Sme naprogramovaní na neustále hľadanie potešenia. To nás vedie k sebazničeniu“

Pacienti po očkovaní mohli dobrovoľne hlásiť vedľajšie účinky, a práve takto sa zistilo, že jedna z vakcín spôsobovala krvné zrazeniny u žien v pomere približne 1:800 000.

„Chceli tú vakcínu stiahnuť z trhu. My sme zistili, že iné vakcíny majú takmer rovnaké čísla. A že problém vyrieši jeden aspirín,“ vysvetlil Ellison.

Tieto zistenia by neexistovali, ak by sa zber dát skončil spolu s klinickým skúšaním. A presne to sa podľa neho musí zmeniť – nové lieky sa musia testovať nepretržite, v reálnych podmienkach.

Keď tehotné ženy nevedia, že sú tehotné

Ellison zdieľal aj bizarný prípad z čias pandémie: „Tehotné ženy boli vylúčené z klinických štúdií vakcín. Lenže mnohé nevedeli, že sú tehotné. A vakcínu dostali.“ Ukázalo sa, že nijaké negatívne účinky neboli.

Aj napriek tomu úradníci odmietali vakcínu pre tehotné ženy schváliť, kým sa neurobí štandardná placebom kontrolovaná štúdia. „Ale my sme už mali dáta od stoviek tisíc žien. To nie je štatistický výstrelok – to je robustný dôkaz.“

Po dlhých rokovaniach sa regulačné úrady podvolili. Podľa Ellisona to ukazuje, že real-world data sú v mnohých prípadoch silnejšie než umelo obmedzené štúdie. A takto by sa podľa neho mala posudzovať účinnosť a bezpečnosť všetkých nových liekov – nepretržite, v globálnej databáze, v kontexte reálneho života.

Všetky dáta

Ellison otvoril aj tému tzv. off-label použitia liekov – keď sú predpisované na iné diagnózy než tie, na ktoré boli pôvodne schválené. Podľa neho je zásadné, aby sa tieto prípady monitorovali a vyhodnocovali: „Ak vidíme, že liek na rakovinu pľúc funguje aj pri rakovine obličiek, a vieme, že je bezpečný – má byť schválený aj pre ten druhý prípad. A poisťovne by ho mali preplatiť.“

Celý zdravotný systém by sa podľa Ellisona mal premeniť na neustále učenie, založené na dátach z každého lieku, každého prípadu a každého človeka.

V jeho vízii budúcnosti nebudú pacienti v čakárni vypĺňať formuláre o svojej anamnéze. „Poviete, kto ste – a lekár má okamžite k dispozícii kompletný zdravotný profil,“ hovorí Ellison. Lekár, ktorého vidíte prvýkrát v živote, vie o vás všetko podstatné, a jeho odporúčania sú tak presnejšie a lepšie.

Táto filozofia mení aj pohľad regulačných úradov. Podľa Bella ide o obrovskú príležitosť: „Regulátori sú prirodzene konzervatívni. Ale začínajú chápať, že schvaľovanie liekov nemusí byť definitívne rozhodnutie – ale štart dlhodobého zberu dát.“

Prevencia, ktorá má zmysel

Záver rozhovoru patril jednej z najambicióznejších myšlienok – personalizovanej prevencii. „Samotné včasné odhalenie choroby nestačí. Čo z toho, že viete, že máte cukrovku – ak netušíte, čo s tým?“ pýta sa Ellison.

Riešením sú podľa neho nové generácie diagnostiky a liečby, vrátane siRNA liekov, ktoré cielia priamo na genetické príčiny ochorení. V kombinácii s presnou detekciou a dátami z celej populácie môže prevencia konečne fungovať – nie ako strašenie, ale ako reálny nástroj záchrany zdravia.

Diskusia medzi Larrym Ellisonom a Sir Johnom Bellom nebola o snoch, ale o konkrétnych technológiách, ktoré už existujú – a čakajú len na implementáciu. AI, hlasové rozhranie, prepojené databázy, automatizované klinické štúdie, nekonečný zber reálnych dát a prístup k poznatkom z celého sveta. Všetko s cieľom, aby lekár robil menej byrokracie a viac liečil. A pacient menej čakal a žil dlhšie.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy