45 000 rokov stará záhada: Vedci odhalili nové podrobnosti o interakciách neandertálcov s modernými ľuďmi

Ľubomíra Somodiová

21. decembra 2024 o 07:55

Výskum ponúka vzácny pohľad na najstarších ľudí na kontinente
Jedným z hlavných objavov je presné načasovanie miešania s neandertálcami

Výskum ponúka vzácny pohľad na najstarších ľudí na kontinente
Jedným z hlavných objavov je presné načasovanie miešania s neandertálcami

Neandertálci vyhynuli zhruba pred 40-tisíc rokmi. Napriek tomu úplne nevymizli. Vďaka kríženiu s naším druhom ich odkaz žije v génoch väčšiny ľudí na Zemi. Práve jednou z teórii je, že naša populácia ich postupne absorbovala. Napokon najmenej 20 % ich DNA ešte dnes prebýva u dnešných ľudí a ovplyvňuje ich farbu pokožky, vlasy či náchylnosť na choroby, ktorými dnešní ľudia trpia.

Ako asi mohlo vyzerať ich stretnutie? Došlo vôbec k páreniu konsenzuálne? Vedci sú dnes o krok bližšie k tomu, aby pomaly poskladali záhadnú mozaiku. Prevratná štúdia, čiastočne vedená českými vedcami, totiž odhalila nové podrobnosti o raných interakciách medzi modernými ľuďmi a neandertálcami v Európe.

Analyzovali úlomky kostí z Nemecka a Česka

Analyzovali doteraz najstaršie známe moderné ľudské genómy. Tie pochádzajú z úlomkov kostí z nemeckej jaskyne Ilsenhöhle v meste Ranis a z asi 230 kilometrov vzdialenej jaskyne na českom vrchu Zlatý kůň juhozápadne od Prahy. Patria najmenej šiestim jednotlivcom, ktorí tam žili v Európe v dobe ľadovej asi pred 42 000 až 49 000 rokmi. Výsledky publikovali v časopise Nature.

Pomocou pokročilej analýzy vedci skúmali ich DNA. Zistili, že títo raní Európania nesú asi 2 až 3 percentá neandertálskej DNA, genetické dedičstvo, ktoré dnes majú všetci ľudia mimo Afriky.

Ľudstvo sa v istom bode ocitlo na pokraji vyhynutia, trvalo to tisícky rokov

Najstarší Stredoeurópania boli príbuzní

Skúmaní jedinci patrili k malej, úzko príbuznej skupine ľudí, ktorá sa oddelila od populácie, ktorá opustila Afriku približne pred 50 000 rokmi a neskôr osídlila zvyšok sveta. Zaujímavosťou podľa vedcov je, že medzi jedincami z Ranisu boli matka a dcéra aj ďalší blízki príbuzní.

Vedci zistili, že títo raní Stredoeurópania mali pravdepodobne tmavú pleť, tmavé vlasy a oči, čo odrážalo ich nedávny africký pôvod. „Tento objav nám umožňuje nahliadnuť do života ľudí, ktorí kedysi brázdili strednú Európu,“ povedal pre portál Expats.cz jeden z autorov štúdie Petr Velemínský z Národného múzea. „Je fascinujúce vidieť, akí boli spojení, dokonca aj na veľké vzdialenosti, a ako sa ich životy pretínali s neandertálcami.“

História sa prepisuje. Izraelskí vedci objavili nálezy lebky, ktorá poukázala na zaujímavé skutočnosti

Príbuznosť jediných nálezov z tohto obdobia v strednej Európe by mohla naznačovať, že do tejto vtedy chladnej a nehostinnej, na stromy chudobnej stepi sa vydávalo len veľmi málo ľudí. A že boli súčasťou skupiny, ktorá sa oddelila od zvyšku ľudí krátko po odchode z Afriky. Zaujímavosťou je, že populáciu Ranis – Zlatý-kůň tvorilo okolo 200 až 300 jedincov, predpokladá tím v odbornom časopise Nature.

Vrchol interakcie medzi Homo sapiens nastal približne pred 47-tisíc rokmi

Jedným z hlavných objavov tohto výskumu je presné načasovanie miešania s neandertálcami, ktoré nastalo pred 45 000 až 49 000 rokmi. Detailná analýza ukázala, že žena z českej jaskyne mala neandertálsku DNA z miešania, ktoré sa v jej prípade stalo pred 70 až 80 generáciami, teda zhruba 2000 rokov pred jej narodením.

Pred týmto obdobím už Homo sapiens prešiel z Afriky, avšak populácie, ktoré sa nekrížili, podľa vedcov neprežili. Tieto nové zistenia podľa nich prinášajú nový pohľad na dejiny. „História moderných ľudí bude teraz musieť byť prepísaná,“ povedal v súvislosti s výskumom pre BBC profesor Johannes Krause z Inštitútu evolučnej biológie Maxa Plancka v Nemecku.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Der Speiegel, Metro

Európa História