5-tisíc vojakov NATO tesne pri ruských hraniciach: Nová brigáda má určený jasný cieľ

  • NATO brigáda vo Fínsku má odstrašovať Rusko
  • Mala by byť domovom tisícok spojeneckých jednotiek
NATO brigáda vo Fínsku, Ruský prezident Vladimir Putin a slovenské jednotky
Ilustračné foto – Ruský prezident Vladimir Putin a slovenské jednotky TASR/AP, Vyacheslav Prokofyev, TASR/Martin Baumann
  • NATO brigáda vo Fínsku má odstrašovať Rusko
  • Mala by byť domovom tisícok spojeneckých jednotiek

Kým vojna na Ukrajine naberá na celkom nových obrátkach a v súčasnosti pokračuje ofenzíva v Kurskej oblasti v Rusku, do sveta sa dostávajú i správy o potenciálne novej brigáde NATO. Severoatlantická organizácia ju chce vytvoriť v blízkosti ruských hraníc.

Ako informujú švédske noviny Dagens.com, malo by ísť o obrnenú brigádu s približne 4- až 5-tisíc vojakmi. Vzniknúť by mala v meste Mikkeli, ktoré leží vo Fínsku neďaleko hranice s Ruskom.

Úlohou brigády má byť podľa portálu dohliadať na operácie a výcvikové aktivity zamerané na posilnenie obranných schopností Fínska“.

Švédske noviny citujúc fínsku tlač Iltalehti uvádzajú, že podrobnosti ešte v súčasnosti nie sú úplne známe a na povrch sa vyplavujú zatiaľ pomerne pomaly. Očakáva sa však, že Helsinki zriedenie tohto veliteľstva oznámia spoločne s Washingtonom. Stať by sa tak malo už počas najbližších dní.

Pozadie správy

Fínsky minister obrany Antti Häkkänen začal s ostatnými členskými štátmi NATO diskutovať o možnom rozmiestnení ich vojsk v jeho krajine len nedávno. Zameriaval sa primárne na špecifické štruktúry ozbrojených síl schopné zvýšiť fínsku bezpečnosť a obranyschopnosť. Pobaltie, Poľsko a tak isto aj Fínsko totiž po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu opakovane pociťujú napätie a obávajú sa o stabilitu regiónu.

Nepomáhajú tomu ani opakované výroky priamo z Kremľa a jeho najvyšších predstaviteľov na adresu európskych spojencov Kyjeva. Pochopiteľne, najviac to znepokojuje štáty v blízkom susedstve Ruskej federácie. Práve preto sa v súčasnosti čoraz viac diskutuje o rozšírení prítomnosti spojeneckých vojsk v pohraničných štátoch Aliancie.

Fínsko má s Ruskom spoločnú 830-kilometrovú hranicu. Do NATO pritom oficiálne vstúpilo len v apríli 2023. O necelý rok neskôr nasledovalo Švédsko. Ide o historický posun v obrannej politike oboch štátov, ktoré dosiaľ verili vo vojenskú neutralitu.

Paradoxne, Putin opakovane ospravedlňoval svoju inváziu na Ukrajine údajným rozširovaním NATO v blízkosti Ruska. Presne k tomu došlo až po útoku na Ukrajinu v podobe reakcie Fínska ležiaceho v ruskej blízkosti.

„Toto rozhodnutie bolo do značnej miery ovplyvnené rastúcou hrozbou, ktorú predstavovala ruská agresia na Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2014 a eskalovala rozsiahlou inváziou vo februári 2022,“ píšu fínske médiá.

Stratégia

Helsinki už v súčasnosti môžu skonštatovať, že ani nie po roku a pol od ich vstupu do NATO patria medzi kľúčových stratégov. A to práve pre polohu Fínska. Severoatlantická aliancia môže svojho nového člena využívať v snahe odradiť Putina od jeho potenciálneho záujmu postupovať ďalej na západ.

Integrácia Fínska do NATO nielenže posilňuje obranyschopnosť aliancie v severnej Európe, ale slúži aj ako zásadný odstrašujúci prostriedok proti potenciálnym hrozbám, zhodujú sa odborníci. Fínsko je podľa nich dobre pripravené brániť sa a prispievať ku kolektívnej bezpečnosti v regióne. Vznik novej brigády tomu môže pomôcť ešte viac.

Zdroje: Dagens.com, Iltalehti, SIU

Najnovšie videá

Trendové videá