50-ročný Michal sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov. Za 168 hodín zabehol neuveriteľných 912 kilometrov

24. januára 2025 o 18:00

Prvých 48 hodín vôbec nespal, len bežal
Michal má na konte rôzne svetové rekordy
V bežných mesiacoch dokáže zabehnúť 800 až 1000 kilometrov

Michal prekonal svetový rekord v behu na bežiacom páse Michal Šuľa

Prvých 48 hodín vôbec nespal, len bežal
Michal má na konte rôzne svetové rekordy
V bežných mesiacoch dokáže zabehnúť 800 až 1000 kilometrov

Vek je len číslo a 50-ročný Michal Šuľa je toho živým dôkazom. Vďaka vytrvalosti, športovej minulosti a aktívnemu životnému štýlu sa mu podarilo zapísať sa do svetovej Guinessovej knihy rekordov, keď na bežiacom páse zabehol za 168 hodín neuveriteľných 912 kilometrov, čím prekonal Guinessov rekord o takmer 100 kilometrov.

Michal spal počas siedmich dní behu len 16 hodín

Hoci prekonanie rekordu nebolo jeho prioritou, predsa to zvládol pri podpore najbližších. Michal je ultramaratónec, ktorý má na konte niekoľko prekonaných rekordov v behu, o ktorých veľa ľudí netuší. V rozhovore nám prezradil viac o jeho športových výkonoch a aj o tom, aké ďalšie vysoké ciele si dal na tento rok.

Čo inšpirovalo Michala k tomu, aby sa pokúsil prekonať Guinessov rekord práve v behu?
Ako vyzerala jeho príprava?
Čo bolo pre športovca počas tých 168 hodín najťažšie?
Aké ďalšie rekordy plánuje prekonať tento rok?

Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste sa pokúsili prekonať Guinessov rekord práve v behu?

Ja behám ultramaratóny už necelých 10 rokov. Keď som žil v Srbsku, tak som sa stal sedemnásobným majstrom Srbska v behu za 24 hodín a prekonal som šesťkrát srbské rekordy. Neskôr, keď som sa presťahoval na Slovensko v roku 2017 a dostal občianstvo v roku 2020, som získal slovenský rekord na bežiacom páse v behu na 100 km. Stal som sa majstrom Slovenska v roku 2024 v behu za 24 hodín a taktiež aj v behu na 100 km.

Minulý rok som mal niekoľko behov, ktoré som vzdal, a začal som váhať o tom, či v tom pokračovať ďalej, keďže mám už 50 rokov. Nakoniec som sa rozhodol, že skúsim niečo, čo by mi predtým nikdy nenapadlo a ani by som do toho nešiel, niečo čo považujem najťažšie na psychiku. Povedal som si, že sa pokúsim zabehnúť svetový rekord, lebo v Srbsku alebo na Slovensku už štátne rekordy mám. Guinessov rekord nebol na začiatku tejto myšlienky mojím hlavným cieľom. No je to niečo, čo ľudí skôr zaujme viac ako samotný športový výkon.

Ako vyzerala vaša príprava na tento rekord? Mali ste špeciálny tréningový plán?

Na mojich tréningoch som veľa toho nemenil, lebo aj na 24-hodinový beh je podobná príprava. Ja aj v bežných mesiacoch viem nazbierať 800 až 1000 km. Jediné, čo sa pre mňa zmenilo, bolo to, že som bežal na bežiacom páse.

Čo bolo počas tých 168 hodín pre vás najťažšie (či už fyzicky, alebo psychicky)?

Počas tých 168 hodín bolo pre mňa najťažšie to, že som mal pred sebou displej a nevedel som sa sústrediť na nič iné, len na čas a kilometre, ktoré mi tam neustále svietili pred očami. Mal som aj mierne zranenia od prvého dňa a mal som veľké obavy, či to nebudem musieť vzdať. No telo je zvyknuté na veľké námahy, tak sa dokáže aj rýchlo zregenerovať. Inak si to neviem vysvetliť, keďže niektoré zranenia, ktoré som mal zo začiatku, už po dvoch – troch dňoch ustupovali, ale, žiaľ, stále sa pridali nové. Spánok by bola najlepšia regenerácia, no prvýkrát som si zdriemol po začatí behu až po 48 hodinách, aj to len na dve hodinky. Počas siedmich dní behu som spal 16 hodín. Mám to presne zrátané.

Kto vás počas celého výkonu podporoval? Mali ste tím, ktorý sa o vás staral?

Moja manželka Miroslava bola počas 168 hodín neustále pri mne. Keď som spal ja, tak aj ona. Ešte by som podotkol, že som spal tam, kde som aj bežal, teda v Movement Institute. Bolo pri mne aj veľa bežcov a kamarátov, ktorým som veľmi vďačný, ako aj mojim synom Damjanovi a Dariovi. Nechcem menovať každého jedného, lebo by som určite niekoho zo zoznamu vynechal.

Aké ste mali pocity, keď ste zistili, že ste prekonali rekord?

Keď som prekonal rekord, tak som mal skvelý pocit a najmä sa mi veľmi uľavilo, ale mal som ešte 15 hodín pred sebou, tak som sa snažil pokračovať ďalej. Som hrdý na to, že som sa aj naďalej snažil a nepoľavil som. O tom je tento šport.

Ako ste sa cítili bezprostredne po skončení behu? Nenastali nejaké zdravotné komplikácie?

Počas behu som si myslel, že keď budem na konci, nebudem vedieť ani stáť na nohách, ale asi zaúradoval adrenalín, ktorý urobil svoje, a ja som po behu ešte pomáhal upratať priestory. Keď sme prišli domov, dal som si kúpeľ a zaspal som len na tri hodiny. Na tretí deň som už išiel zabehnúť 13 km a v piaty deň 40 km. Tým som chcel povedať, že som nemal žiadne zdravotné komplikácie po tomto výkone. Jedine by som spomenul to, že som mal pľuzgiere na nohách, ale to nie je pre mňa nič nezvyčajné.

Čo všetko zahŕňa byť zapísaný v Guinessovej knihe rekordov?

Čo sa týka Guinessovej knihy rekordov, ako som to už spomenul v predošlej odpovedi, nebol to môj prioritný cieľ, ale dopadlo to tak, že ľudia si potom viac všímajú kvalitné výkony v ultrabehoch. Bol som napríklad 5. na svete v behu za 24 hodín v roku 2023. A to bolo niečo najťažšie, čo som v živote absolvoval, aj fyzicky aj psychicky, ale zo športového hľadiska to tak nevnímam. Ale môže to byť aj preto, že sú mi stále príprava a cesta k cieľu dôležitejšie, ako keď dosiahnem želaný ciel.

Michal Šuľa – rekord v behu