7 dôvodov, prečo by si mal povedať dosť 8-hodinovému pracovnému času

  • Ak každý pracovný deň pozeráš zasnene na hodinky a snažíš sa ich silou vôle urýchliť, je to úplne prirodzené
  • Osemhodinový pracovný čas však vôbec nie je výdobytkom modernej doby, ale relatívne starým modelom už z prelomu minulých storočí
  • Doba sa zmenila a zamestnávatelia sa mimoriadne flexibilne prispôsobujú
pexels-photo-313690
Unsplash
  • Ak každý pracovný deň pozeráš zasnene na hodinky a snažíš sa ich silou vôle urýchliť, je to úplne prirodzené
  • Osemhodinový pracovný čas však vôbec nie je výdobytkom modernej doby, ale relatívne starým modelom už z prelomu minulých storočí
  • Doba sa zmenila a zamestnávatelia sa mimoriadne flexibilne prispôsobujú

Niečo z histórie

Osemhodinový pracovný čas prišiel prvýkrát na pretras na začiatku minulého storočia a spája sa s menom Robert Owen, ktorý v rámci myšlienok priemyselnej revolúcie považoval za potrebné bojovať za lepšie podmienky pre zamestnancov. Tí totižto približne od 18. storočia začali pracovať takmer nepretržite, aby uspokojili predstavy svojich zamestnávateľov. Hlavnou Owenovou myšlienkou bolo rozdeliť deň pracujúceho človeka na tri hlavné zložky: 8 hodín práce, 8 hodín odpočinku, 8 hodín spánku. Jedným z priekopníkov, ktorí nakoniec osemhodinový pracovný čas vo svojom podnikaní zaviedli, bol slávny Ford.

via GIPHY

Kto pracuje na svete najviac?

Podľa štatistík z roku 2016 Slováci pracujú v priemere 1740 hodín ročne. V porovnaní so svetom sme na tom úplne priemerne a nepracujeme príliš veľa, ani príliš málo. Ten, kto to však skutočne s workoholizmom myslí vážne, je Južná Kórea. V priemere tu zamestnanci týždenne odpracujú približne 68 hodín a zastaviť ich má až nová úprava legislatívy. Tento mesiac totižto začal v krajine platiť zákon, ktorý umožňuje pracovať „len“ 52 hodín za týždeň. Krajina tak chce zlepšiť kvalitu života svojich občanov a zároveň vytvárať nové pracovné miesta. Viac si prečítaj TU.

7 dôvodov prečo nie

Ak zadáš formulku „osemhodinový pracovný čas“ do Googlu, okrem niekoľkých fór, kde sa preberá mnohonásobné porušovanie zákonníka práce zamestnávateľmi, je to aj množstvo kritiky, ktorá sa na túto zaužívanú skutočnosť valí. Srinivas Rao si na medium.com dal dokonca toľko námahy, aby v rámci 8-hodinového pracovného času našiel jeho 7 nevýhod:

  1. je zastaraný – priemyselná revolúcia, kedy malo toto načasovanie zmysel, je už dávno preč,
  2. ponoriť sa do práce skutočne a na 100% je pre človeka možné len na 2 hodiny denne,
  3. krivka produktivity je u každého jedinca iná,
  4. množstvo času sa nerovná kvalite vykonanej práce,
  5. každý z nás má inú silu vôle,
  6. tie najväčšie kreatívne objavy sa nerodia za stolom,
  7. všetko nám trvá presne tak dlho, ako máme vopred stanovené.

Parkinsonov zákon

Posledný spomínaný bod presne vystihuje tzv. Parkinsonov zákon: Každá práca trvá presne toľko, koľko času na ňu máme. Uveďme si príklad. Ak vieš, že dnes máš čas od rána 8:00 do poobedia 16:00 pozbierať všetky jablká zo stromu, je takmer isté, že tie posledné budeš oberať tesne pred záverečnou. Poznáš to, všakže? Svoju prácu si však vieš nakulminovť do omnoho menšieho časového úseku. V prípade, že si správny zástupca Generácie X či Y a svoj voľný čas si mimoriadne vážiš, jeho efektívne využitie ťa určite bude motivovať vpred.

Experiment sem, experiment tam

To, že osem hodín denne strávených usilovnou prácou nie je práve najvhodnejšie riešenie, chápu aj zamestnávatelia a vo svete začínajú zavádzať novinky. Jednou z nich je napríklad švédsky experiment 6-hodinového pracovného času, ktorý zaviedli v do­move dô­chod­cov v meste Svar­te­da­lens. Jeho pra­cov­níci sa po­čas testovacieho obdobia dvoch ro­kov cí­tili šťast­nejší a zdravší a ich prá­ce­ne­schop­nosť poklesla až o 10%. V ko­neč­nom dô­sledku bol však po­kus ozna­čený za ne­efek­tívny a mesto ho ne­mieni za­viesť na­trvalo. Zmena to­tiž stála podľa in­for­má­cií In­de­pen­dent do­mov ce­lých 12 mi­li­ó­nov švéd­skych ko­rún, a to kvôli po­trebe no­vých pra­cov­ných síl.

Ani štvordňový pracovný čas nie je vo svete úplnou utópiou. Niekoľko spoločností ho na základe odporúčaní odborníkov zaviedlo a na sťažovanie sa zatiaľ neprišlo. Práve naopak. Predĺžený víkend si mnohí zamestnanci pochvaľujú a tešia sa naň, takže svoju prácu prirodzene stihnú o deň rýchlejšie. Viac si prečítaj TU.

via GIPHY

Ďalším príkladom menšieho experimentu s pracovným časom je novinka, ktorú už v roku 2004 zaviedol napríklad Netflix. Je to neobmedzená dovolenka. Spoločnosť Artin sídliaca okrem iného aj v Bratislave je už v testovacom móde. Vo svojej tlačovej správe zo začiatku roka uviedli: „Za­mýš­ľali sme sa, čo nové a zau­jí­mavé za­mest­nan­com po­núk­nuť. Zau­jal nás člá­nok o ľu­bo­voľ­nej dĺžke do­vo­lenky, ktorú po­sky­tujú nie­ktoré ame­rické spo­loč­nosti a roz­hodli sme sa to vy­skú­šať. Sme pre­sved­čení, že sta­vať firmu na ľu­ďoch, spo­lie­hať sa na ich zod­po­ved­nosť a zdravý úsu­dok dáva zmy­sel.“

Najnovšie videá

Trendové videá