90 % Slovákov neovláda základné fakty o vpáde Varšavýskch vojsk do Československa. Dokáž, že si výnimka

V noci z 20. na 21. augusta si každoročne pripomíname tragickú udalosť v našich dejinách. V roku 1968 do pokojného Československa vpadli vojská Varšavskej zmluvy, ktoré viedli Rusi. Podľa Kremľa išlo o „bratskú pomoc“, ktorá mala zabrániť „kontrarevolúcii“. Podľa historikov však šlo o okupáciu. 

Invázia vojsk si vyžiadala stovky obetí medzi civilistami a ďalším miliónom nasledujúce udalosti, ako napr. normalizácia, zničili život. Okupácia však ukázala aj hrdinstvo obyčajných ľudí, ktorí sa postavili vojskám s ťažkou technikou. Mnohí za to zaplatili svojím životom. Pripomíname si udalosti naším kvízom, ktorý sa zameriava na Pražskú jar, inváziu vojsk Varšavskej zmluvy a udalosti tesne po nej. Ukáž, že sa za svoje vedomosti z histórie nemusíš hanbiť. 

S rozdielom koľkých hlasov bol za prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený Alexander Dubček?

TASR

jedného

piatich

deviatich

deväťstých

Správne! Nesprávne!

Alexander Dubček bol zvolený za tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 s rozdielom jedného hlasu ako kompromisný kandidát medzi táborom reformistov a táborom konzervatívcov. Práve Dubček dnes patrí k hlavným predstaviteľom Pražskej jari.

Pražskou jarou označujeme...

Wikimedia

nástup komunizmu v 1948

politické uvoľňovanie v Československu v 60. rokoch

normalizáciu

Nežnú revolúciu v 1989

Správne! Nesprávne!

Pražskou jarou označujeme politické uvoľňovanie v Československu v 60. rokoch. Cieľom tohto uvoľňovania bolo zaviesť socializmus s ľudskou tvárou. Obdobie sa vyznačovalo politickými reformami, ktoré mali prispieť k uvoľneniu režimu i ekonomiky. Nechýbali ani väčšia sloboda slova, pohybu či prejavu.

Aké bolo kódové meno pre vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa?

Wikimedia Commons/František Dostál.

operácia Vltava

operácia Dunaj

operácia Labe

operácia Váh

Správne! Nesprávne!

Invázia do Československa vojskami Varšavskej zmluvy niesla označenie operácia Dunaj. Z vojenského hľadiska sa operácia považuje za úspešnú, pretože vojská Varšavskej zmluvy obsadili Československo pomerne rýchlo a bez odporu Československej armády. Operáciou Dunaj sa mal údajne inšpirovať aj Kremeľ, ktorý si myslel, že to isté zvládne na Ukrajine, no prerátal sa.

Armády koľkých štátov sa zúčastnili invázie do Československa?

TASR/Miroslav Vojtek

troch

piatich

šiestich

siedmich

Správne! Nesprávne!

Invázie do Československa sa zúčastnilo päť krajín. Išlo o armády Sovietskeho zväzu, Bulharska, Poľska, Maďarska a Nemeckej demokratickej republiky. Tu však treba poznamenať, že NDR sa zúčastnila v obmedzenom rozsahu, pretože Kremeľ ani jeho prisluhovači v ČSR nechceli, aby sa u domáceho obyvateľstva objavili spomienky na rok 1938. Celkovo do našej domoviny vstúpilo približne 500 000 ozbrojených vojakov.

Kto bol generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v čase vpádu Varšavských vojsk do ČSR?

Wikimedia/Anefo

Nikita Chruščov

Josif Stalin

Leonid Brežněv

Jurij Andropov

Správne! Nesprávne!

Generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu bol Leonid Brežněv. Ten spočiatku váhal nad vojenským vpádom a veril, že sa mu situáciu podarí „napraviť“ diplomaticky, no napokon mu dal zelenú. Urobil tak aj na naliehanie politických predstaviteľov Poľska, Maďarska či NDR.

Naši susedia podporovali operáciu Dunaj, no nie každá krajina Varšavskej zmluvy toto konanie schvaľovala. Ktorá krajina zoskupenie na protest opustila?

Wikimedia/Forrásjelölés Hasonló

Juhoslávia

Albánsko

Rumunsko

Bulharsko

Správne! Nesprávne!

Varšavskú zmluvu 13. septembra 1968 opustilo Albánsko na protest proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Zďaleka však nebolo jedinou komunistickou krajinou, ktorú vpád Varšavských vojsk pobúril. Odsúdilo ho aj Rumunsko, Juhoslávia či dokonca Čína.

Kto sa do histórie neslávne zapísal ako zradca a pozývateľ okupačných vojsk?

Wikimedia

Martin Dzúr

Gustáv Husák

Ludvík Svoboda

Vasil Biľak

Správne! Nesprávne!

Pod písomnosťou známou ako Pozývací list, ktorá slúžila ako zámienka pre inváziu, sú podpísaní Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasil Biľak. Práve meno posledného menovaného je najznámejšie aj pre jeho rolu v neskoršej politike, kde obraňoval vpád Varšavských vojsk a stal na čele tvrdej normalizácie. Po páde komunizmu začalo jeho stíhanie za vlastizradu, Biľak však vtedy začal prekvapivo tvrdiť, že podpis nie je jeho.

Nezvyčajne veľa obetí je zaznamenaných na ulici Vinohradská v Prahe. Čo tam bránili občania?

Wikimedia Commons/Engramma.i

Národné múzeum

Československú televíziu

Československý rozhlas

sídlo KSČ

Správne! Nesprávne!

Obyvatelia Československa na Vinohradskej bránili Československý rozhlas ako nezávislé médium. Redaktori Československého rozhlasu ako prví informovali o nelegálnej invázii. Občanov informovali nielen o postupe vojsk, ale aj o obetiach medzi civilistami. I po obsadení budovy rozhlasu sa im podarilo udržať vysielanie z iných pobočiek. Na ulici Vinohradská a v jej okolí zahynulo 18 ľudí. Celkovo si ruská okupácia vyžiadala 425 obetí z ČSR, ukazujú najnovšie údaje historikov.

Ktorý tank sa stal hlavnou zbraňou okupačných vojsk?

Wikimedia/Periscope ƒilm LLC

tank T-34

tank T-54/55

tank T-64

tank T-72

Správne! Nesprávne!

Hlavnou zbraňou okupačných armád bol tank T-54/55, ktorý je vidieť na mnohých záberoch a fotografiách. Tieto tanky boli zároveň predmetom útokov zo strany občanov ČSR, ktorí po nich hádzali zápalné fľaše či podpaľovali prídavné nádrže. Tanky spôsobili množstvo úmrtí civilistov, hlavne v dôsledku dopravných nehôd. Dnes tieto tanky používa Rusko znovu – na Ukrajine.

Kto nahradil Alexandra Dubčeka na poste tajomníka ÚV KSČ?

Wikimedia

Vasil Biľak

Klement Gottwald

Miloš Jakeš

Gustáv Husák

Správne! Nesprávne!

Dubčeka na poste nahradil Gustáv Husák, ktorý sa stal tajomníkom ÚV KSČ 17. apríla 1969. Do vpádu Varšavských vojsk pôsobil Husák ako veľký reformátor a verný spojenec Dubčeka, počas núteného pobytu predstaviteľov ČSR do Moskvy však otočil a stal sa spojencom Kremľa.

Dokedy ostali vojská ZSSR v Československu?

TASR/Miroslav Vojtek

odišli rok po vpáde

odišli v priebehu 70. rokov

odišli v priebehu 80. rokov

odišli v roku 1991

Správne! Nesprávne!

Invázne jednotky sa v Československu zabývali a boli rozmiestnené po celej krajine. K odchodu posledných vojakov došlo až takmer dva roky po Nežnej revolúcii v júni 1991.

Koľko ľudí sa pokúsilo o sebavznietenie od polovice januára do polovice apríla 1969?

Wikimedia/VitVit

jeden

päť

vyše desať

vyše dvadsať

Správne! Nesprávne!

Toto obdobie je neslávne známe zvýšeným počtom pokusov o samovraždu upálením, ktoré boli zrejme inšpirované upálením študenta Jana Palacha. Študent sa upálil v Prahe 16. januára na protest proti okupácii Varšavskými vojskami. Do konca apríla 1969 sa podľa Ústavu pre štúdium totalitných režimov pokúsilo upáliť 29 osôb, 7 z nich umrelo. Najznámejší je prípad Jana Zajíca, ktorý sa zapálil na Václavskom námestí. Na Slovensku tiež došlo k takémuto činu, keď sa v Košiciach zapálil Michal Lefčík. Jeho motivácia však doteraz nie je celkom jasná.

Pred 56. rokmi vpadli vojská Varšavskej zmluvy do Československa. Ukáž, aké sú tvoje znalosti z tejto tragickej udalosti

Výborne

Si skutočný znalec histórie.

Dobre

Dobre, niečo vieš, niečo sa ešte doučíš.

Nevadí

Vyskúšaš nabudúce.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti