90 % Slovákov prehliada skryté nebezpečenstvo. Sú mu vystavení, ak sa radia s umelou inteligenciou o zdravotnom stave
- Čoraz viac ľudí sa pri riešení svojich zdravotných problémov obracia na umelú inteligenciu
- Výskum však naznačuje, že to môže byť nebezpečné
- Čoraz viac ľudí sa pri riešení svojich zdravotných problémov obracia na umelú inteligenciu
- Výskum však naznačuje, že to môže byť nebezpečné
Približne každý šiesty dospelý človek používa umelú inteligenciu na vyhľadávanie informácií a rád o svojom zdravotnom stave aspoň raz za mesiac, uvádza výskum. Ľudia však umelej inteligencii v tejto oblasti príliš neveria. Iba každý tretí tvrdí, že si je „veľmi istý“ tým, že informácie týkajúce sa zdravia, ktoré im ponúkla, sú presné. Až 56 % ľudí tvrdí, že si nie sú „príliš istí“ alebo „vôbec nie sú istí“, že informácie od umelej inteligencie sú pravdivé.
Ako sa ukazuje v najnovších výskumoch, takéto pochybnosti sú na mieste. Nemecká štúdia publikovaná na portáli Scimex varuje, že pri získavaní informácií o liekoch a zdravotných problémoch by sme sa nemali obracať na umelú inteligenciu. Informácie, ktoré nám umelá inteligencia poskytuje, totižto môžu byť nesprávne alebo potenciálne škodlivé.
Copilot nie vždy hovorí pravdu
Vedci výskum vykonávali na umelej inteligencii s názvom Microsoft Copilot. Ide o generatívny chatbot s umelou inteligenciou, vyvinutý spoločnosťou Microsoft. Funguje na základe jazykového modelu GPT-4, vyvinutého spoločnosťou OpenAI. Na rovnakom jazykovom modeli funguje aj napríklad obľúbený a populárny ChatGPT.
Vedci sa umelej inteligencie pýtali na 10 najčastejších otázok týkajúcich sa 50 najpredpisovanejších liekov v USA. Otázky sa týkali nielen toho, ako lieky užívať, ale aj vedľajších účinkov a dôvodov, pre ktoré by sa lieky užívať nemali. Vedci dokopy vygenerovali 500 odpovedí, z ktorých všetky hodnotili spolu s farmaceutmi a lekármi.
Zistili, že odpovede, ktoré Copilot vygeneroval, sa v 26 % prípadov čiastočne nezhodovali s názormi odborníkov. V 3 % prípadoch boli dokonca úplne nepravdivé. Odborníci ďalej podrobne analyzovali 20 vybraných odpovedí. 42 % z nich by mohlo viesť k ľahkej až stredne závažnej ujme na zdraví. 22 % z nich by mohlo viesť k vážnej ujme na zdraví alebo dokonca smrti.
Okrem iného vedci hodnotili aj zrozumiteľnosť informácií, ktoré umelá inteligencia ponúka. Zistili, že odpovediam bežný človek nie vždy môže porozumieť správne. Niektoré odpovede boli na takej úrovni, že im boli schopní porozumieť len vysokoškolsky vzdelaní ľudia v oblasti medicíny.
Radšej sa poraď s lekárom
Aj keď umelá inteligencia môže poskytnúť správne odpovede na často kladené otázky o liečbe, nemali by sme sa na ňu v tomto smere spoliehať. Aj keď percento prípadov, keď by rady umelej inteligencie mohli viesť k smrti, je pomerne nízke, vždy je lepšie so svojím zdravím nehazardovať.
Preto je dôležité, aby si sa o svojich zdravotných problémoch radšej radil s odborníkmi. „Generatívne nástroje umelej inteligencie využívajú všetky dostupné informácie. Nevedia posúdiť, či ide o správne alebo nesprávne informácie. Vezmú všetko, čo k danej téme nájdu, a poskladajú to do uceleného výroku,“ hovorí Margaret Lozovatsky, pediatrička a viceprezidentka pre stratégiu digitálneho zdravia v American Medical Association.
„Pri využívaní všetkej tejto technológie, ktorú máme dnes k dispozícii, či už ide o Google, alebo umelú inteligenciu, je vždy dôležité sa poradiť so zdravotníckym profesionálom,“ dodáva Ainsley MacLeanová, rádiologička, hlavná lekárska informačná pracovníčka a hlavná pracovníčka pre umelú inteligenciu v spoločnosti Mid-Atlantic Permanente Medical Group. „Umelá inteligencia vám často ponúkne najhorší možný scenár, no v drvivej väčšine prípadov to tak nie je. Lekár však dokáže zohľadniť celý váš príbeh a nasmerovať vás tak k správnej liečbe.“
Existuje však vhodnejšie využitie pre umelú inteligenciu, ktoré dokonca odporúčajú aj lekári. Ak už sa s umelou inteligenciou naozaj potrebuješ poradiť o svojom zdravotnom stave, odborníci odporúčajú pýtať sa jej na lekárske pojmy, ktorých definíciám úplne nerozumieš. Tým zaručene nič nepokazíš.
Zdroje: KFF, Scimex, American Medical Association