91 % našich obáv sa nikdy nenaplní. Celoživotný zlozvyk Slovákov má veľké zdravotné následky (ŠTÚDIA)

V dnešnom uponáhľanom svete je prirodzené mať obavy. Obavy sú inštinktívne, je to spôsob, akým nás náš mozog upozorňuje na potenciálne riziká alebo nebezpečenstvá. V skutočnosti sa však väčšina našich obáv zriedkavo, ak vôbec, naplní.

Nový výskum poukazuje na to, že až 91 % našich obáv sa v skutočnosti nikdy nenaplní. V článku sa dozvieš, prečo je náš mozog takto nastavený, aký vplyv má nadmerné prežívanie obáv a aké sú praktické kroky na zníženie tejto tendencie a dosiahnutie vyrovnanejšieho života.

Vedecké poznatky o obavách

Obavy majú v mnohých ohľadoch korene v ľudskej evolúcii. Pravekí ľudia sa museli mať na pozore, aby prežili nebezpečenstvá, ako boli divoké zvieratá alebo drsné životné podmienky. V dôsledku toho sa naši predkovia vyvinuli tak, aby sa sústredili na hrozby, a preto sú naše mozgy aj dnes nastavené tak, aby boli vysoko citlivé na potenciálne nebezpečenstvá.

V modernom živote sa väčšina hrozieb, ktorým čelíme, netýka ani tak fyzického nebezpečenstva ako skôr psychologického alebo sociálneho typu: Bude sa mi v práci dariť? Robím správne rozhodnutia?

Sú to opodstatnené obavy, ale na rozdiel od bezprostredných fyzických nebezpečenstiev, sú často abstraktné alebo vzdialené. Napriek tomu náš mozog niekedy zaobchádza s týmito hypotetickými situáciami, akoby to boli bezprostredné hrozby.

Výskum o realite obáv: 91 % sa nenaplní

V posledných rokoch sa štúdie podrobne zaoberajú povahou a výsledkami obáv. Jedna z významných štúdií, ktorú uskutočnil Dr. Lucas LaFreniere a jeho kolegovia na Penn State University, sledovala účastníkov počas niekoľkých dní.

Každý jednotlivec si zaznamenával svoje obavy a potom si zapisoval, či sa jednotlivé obavy naplnili alebo nie. Výsledky boli prekvapujúce: približne 91 % obáv sa nenaplnilo. Tento výskum poukazuje na kritický aspekt obáv – veľká väčšina našich úzkostných myšlienok je založená na dôsledkoch, ktoré sa nikdy nenaplnia.

Ďalšia štúdia potvrdila podobné zistenia. Výskumníci zistili, že keď si ľudia robia starosti, ich najhoršie obavy sa zriedkakedy naplnia, a ak sa aj naplnia, ich následky sú vo všeobecnosti menej negatívne, ako sa predpokladalo.

V skutočnosti len približne 9 % obáv viedlo k reálnym negatívnym dôsledkom, pričom mnohé z týchto dôsledkov boli podstatne miernejšie, než účastníci očakávali.

Cholesterol trápi deväť z desiatich Slovákov: Odborníčka vyvrátila najväčšie mýty, ktorým ľudia stále veria

Prečo máme tendenciu obávať sa udalostí, ktoré možno ani nenastanú?

Naša tendencia nadmerne sa obávať udalostí, ktoré sa pravdepodobne nestanú, vyplýva z kognitívnych predsudkov.

Negatívne skreslenie: Mozog uprednostňuje negatívne informácie ako mechanizmus prežitia, čo často znamená, že preceňujeme riziká a prehliadame pravdepodobnosť pozitívnych výsledkov.

Heuristika dostupnosti: Máme tendenciu viac sa obávať vecí, ktoré sme videli alebo o ktorých sme nedávno počuli, napríklad príbehov o nehodách alebo chorobách. To nás vedie k preceňovaniu pravdepodobnosti zriedkavých, ale šokujúcich udalostí.

Katastrofizácia: Mnoho ľudí má tendenciu predstavovať si najhoršie možné výsledky, aj keď sú veľmi nepravdepodobné. Tento zvyk „katastrofizovania“ môže zvyšovať úzkosť a viesť k skreslenému vnímaniu reality.

Potvrdzovacie skreslenie: Keď sa niečoho obávame, naša myseľ má tendenciu sústrediť sa na informácie, ktoré potvrdzujú naše obavy, pričom ignoruje informácie, ktoré by mohli našu úzkosť zmierniť.

Psychický a fyzický dopad obáv na zdravie

Nadmerné obavy môžu viesť k viacerým zdravotným a psychickým problémom. Podľa Americkej psychologickej asociácie môže chronické strachovanie viesť k stresu, úzkostným poruchám a dokonca k depresii. Z fyzického hľadiska môže viesť aj k problémom, ako je zvýšený krvný tlak, oslabená imunitná funkcia a poruchy spánku.

Keď si robíme príliš veľa starostí, naše telo sa dostáva do neustáleho režimu „bojuj alebo utekaj“. To uvoľňuje stresové hormóny, ako je kortizol, ktoré môžu časom vyčerpať organizmus a spôsobiť, že budeme náchylnejší na choroby. APA preukázala, že chronický stres spojený s obavami súvisí s rôznymi zdravotnými problémami vrátane kardiovaskulárnych ochorení a potlačenia imunity.

Barbora a Gabriel rozbehli úspešný penzión v Alpách: Je nedostatok pracovnej sily, všetko robíme sami

Kontrola obáv

Jednou z účinných stratégií je objektívne posúdiť pravdepodobnosť každej obavy. Ak zistíš, že sa obávaš nejakej udalosti, spýtaj sa: Aké pravdepodobné je, že sa to stane? Ak sa to stane, bude to také zlé, ako si predstavujem? Zapísanie odpovedí ti môže pomôcť vniesť jasno do situácie.

Zameraj sa na to, čo môžeš ovplyvniť. Jedným z najsilnejších nástrojov na zníženie obáv je zameranie sa na to, čo môžeš ovplyvniť. Obavy sa často točia okolo vecí, ktoré sú mimo našej kontroly, ako napríklad konanie iných alebo nepredvídané budúce udalosti. Zameraním sa na to, čo je v tvojej moci, si môžeš vytvoriť pocit samostatnosti a znížiť pocity bezmocnosti.

Vyhraď si čas na starosti. Obmedzenie starostí na určitý čas každý deň môže pomôcť znížiť ich frekvenciu. Vyhraď si napríklad večer 15 minút na to, aby si si prešiel všetky svoje obavy, a potom ich odlož na zvyšok dňa. Táto technika pomáha mozgu rozdeliť starosti namiesto toho, aby ich nechal dominovať počas celého dňa.

Preformuluj svoje myšlienky. Kognitívno-behaviorálna terapia ponúka účinné nástroje na zvládanie obáv prostredníctvom spochybňovania a pretvárania negatívnych myšlienkových vzorcov. Identifikovaním myšlienok, ktoré vedú k obavám, môžu jednotlivci spochybniť, či sú tieto myšlienky založené na realite, a nahradiť ich vyváženejšími perspektívami. Napríklad nahradenie myšlienky „zlyhám“ myšlienkou „budem sa snažiť urobiť všetko, čo je v mojich silách, a ak budem mať problémy, môžem sa z nich poučiť“.

Fyzická aktivita. Bolo preukázané, že cvičenie znižuje úroveň úzkosti a zlepšuje náladu. Fyzická aktivita spúšťa uvoľňovanie endorfínov, ktoré pôsobia ako prirodzené zlepšovače nálady. Pravidelné cvičenie môže slúžiť aj ako zdravé rozptýlenie od starostí a pomôcť sústrediť sa na prítomnosť.

Súciť sám so sebou. Je zaujímavé, že čoraz viac výskumov naznačuje, že súcit so sebou samým môže zohrávať významnú úlohu pri znižovaní obáv a úzkosti. Tým, že sa k sebe správame s láskavosťou a pochopením, sa jednotlivci môžu stať menej kritickými voči vlastným vnímaným nedostatkom alebo chybám, ktoré sú často zdrojom obáv. Ľudia, ktorí praktizujú súcit so sebou samým, majú tendenciu mať nižšiu úroveň úzkosti a depresie a lepšie zvládajú neúspechy.

Sebasúcit zahŕňa aj uznanie toho, že každý robí chyby a čelí výzvam. Tento pohľad môže pomôcť znížiť tlak na dokonalosť a zmierniť niektoré obavy, ktoré pramenia zo strachu zo zlyhania alebo nedostatočnosti.

Hoci sú obavy prirodzenou súčasťou života, je veľmi dôležité si uvedomiť, že väčšina našich obáv sa nenaplní. Štúdie, ktoré ukazujú, že 91 % obáv je neopodstatnených, sú presvedčivým dôkazom toho, že k našim obavám treba pristupovať so zdravou dávkou skepticizmu.

Tým, že budeme spochybňovať negatívne myšlienky, cvičiť všímavosť a sústrediť sa na to, čo dokážeme ovplyvniť, môžeme svoje obavy premeniť na príležitosti na rast a vytrvalosť.

V konečnom dôsledku, menej sa obávať neznamená menej sa starať; znamená to uprednostniť duševnú pohodu a sústrediť sa na prítomnosť.