Teploty hlboko pod -40 °C, vtáky padali mŕtve z oblohy. Pred 95 rokmi zažilo Československo mrazivú apokalypsu

Keď sa začiatkom roku 1929 Európa prebudila do nového roka, nikto netušil, že sa stane svedkom prírodného fenoménu, ktorý navždy zmení pohľad na extrémne počasie. Meteorológovia túto zimu dodnes označujú ako „zimu storočia“ – a nie bezdôvodne.

Ako informuje Meteocentrum.cz, to, čo nasledovalo, prekonalo všetky dovtedajšie záznamy meteorológov. Od prvého januárového dňa až do 8. marca 1929 sa teplota na Slovensku nedokázala vyšplhať nad bod mrazu. Dokonca ani počas najteplejšej časti dňa.

Naša krajina vtedy zažila neuveriteľných 75 ľadových dní, keď mráz vládol nepretržite celých 24 hodín. Sibírske počasie ochromilo nielen vtedajšie Československo, ale aj celú Európu. Vieš si predstaviť, že by sa dnes naše územie zmenilo na ľadovú planinu?

Rekordné mrazy a kolaps 

Začiatkom februára ortuť teplomera v Hurbanove klesla na -21 °C. To bol však len predvoj toho, čo malo prísť. V Oravskom Podzámku zaznamenali -36,5 °C a vo Vígľaši-Pstruši dokonca -41 °C.

Absolútny československý rekord padol v Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach, kde teplota klesla na historických -42,2 °C. Ide o najnižšiu hodnotu, akú kedy na našom území namerali.

Až 10 cm snehu na Slovensku. V týchto oblastiach očakávaj rozprávkové počasie (MAPA)

Extrémne podmienky priniesli katastrofálne následky pre celú spoločnosť. Železničná doprava, vtedy hlavná tepna prepravy, úplne kolabovala. Koľajnice praskali od mrazu ako sklo a vlaky doslova primŕzali ku koľajam.

Tisíce vagónov s životne dôležitým uhlím zostali stáť uprostred tratí, čo vyústilo do vážnej vládnej krízy. Situácia bola natoľko kritická, že školy museli vyhlásiť „prázdniny“, ktoré trvali od 18. februára až do 10. marca.

Ľudia bojovali o prežitie

Mrazivé podmienky si vyberali krutú daň na ľudských životoch. Márnice sa postupne zapĺňali obeťami mrazov, no pochovávať ich nemohli. Zem bola totiž zamrznutá do niekoľkometrovej hĺbky. Dobová tlač, v snahe zabrániť masovej panike, o úmrtiach príliš neinformovala.

Namiesto toho prinášala správy o každodenných problémoch. Obyvatelia Československa si čítali o praskajúcich vodovodných a plynových potrubiach, o riekach zamrznutých do metrovej hĺbky a rybníkoch premrznutých až na dno.

Skoro sa však nedostatok základných potrieb stal desivou realitou. „Beda tým, ktorým došlo palivo a zápalky. Žili celé dni bez ohňa, deti a starých zahrabali do perín,“ písali vtedajšie noviny. Uhlie, drevo, ba dokonca aj zápalky sa stali vzácnym artiklom. 

Neuveriteľné svedectvá ľudí

Príbehy o tejto extrémnej zime sa zachovali aj vďaka svedectvám pamätníkov. Helena Kmeťová, ktorá roky obsluhovala pozorovaciu meteorologickú stanicu SHMÚ v Pstruši, opísala: „Naši predkovia na tú zimu často spomínali. Stromy doslova popukali a rozleteli sa na kusy. Už sa nedali zachrániť,“ spomínala v roku 2009.

Na katastrofálne mrazy si spomínala aj jej susedka: „Moja mama bola vtedy dieťa a vážne ochorela. Museli ju na voze odviesť k lekárovi, pozakrúcali ju však do niekoľkých hrubých perín. Aj tak bola úplne skrehnutá.“

Príroda utrpela možno najťažšie straty. Poľovníci hlásili, že približne 70 percent všetkej zveri pomrzlo. Kronikár jednej severočeskej dediny zaznamenal úkaz, ktorý znie až neuveriteľne. Vtáky podľa jeho výpovede padali zmrznuté priamo z oblohy. Lesná zver v tomto období hynula vo veľkom, psy mrzli v búdach. 

Podľa zachovaných príbehov extrémne mrazy zanechali stopu nielen v prírode. Praskali aj múry domov a ľudia sa báli vychádzať von.

Európa v ľadovom zajatí

Extrémne počasie sa nevyhlo žiadnej časti Európy. V Benátkach sa ľudia korčuľovali po zamrznutých vodných cestách. Pri chorvátskom Šibeníku zamrzlo Jadranské more, čo sa odvtedy neopakovalo.

V centre Moskvy namerali -34,3 °C, teplotu extrémnu aj na ruské pomery. Hlavné európske rieky Dunaj, Rýn a Labe sa premenili na nehybné ľadové plochy.

Aj keď od týchto udalostí uplynulo už 95 rokov, príbeh zimy 1929 zostáva živým svedectvom o tom, ako dokáže počasie ovplyvniť životy celých národov.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti