Štyri eurá za 5 minút horúcej sprchy. Švédi ostro kritizujú Berlín za odstavenie jadra

Posledné tri jadrové reaktory vypli Nemci ešte v apríli 2023. Pre susedné štáty to znamená, že si tamojší obyvatelia musia siahnuť hlbšie do vrecka.

Nemecko dlhodobo patrilo k tradičným exportérom elektriny. Kvôli prechodu k zrušeniu „jadra“ musí dovážať viac elektriny zo zahraničia, najmä počas obdobia nízkej výroby z obnoviteľných zdrojov. Napríklad v zimných mesiacoch alebo počas bezvetria. Zvýšený dopyt zo strany Nemecka tak vytvára tlak na rast cien elektriny v okolitých krajinách. Minulý týždeň to výrazne pocítili najmä severania.

Cezhraničný tok elektriny v Európe je riadený tak, aby optimalizoval využitie zdrojov a uspokojil dopyt na celom trhu EÚ. To môže niekedy znamenať, že sa elektrina exportuje alebo importuje podľa potreby trhu, nie výlučne podľa vnútroštátnych potrieb. Slovensko je súčasťou prepojeného trhu s elektrinou v Európskej únii, a preto výkyvy v produkcii či cenách v Nemecku ovplyvňujú aj Slovensko. 

Rekordné ceny v Nórsku

Minulý týždeň v Nemecku nefúkal vietor a ani nesvietilo slnko, preto muselo doviezť až štvrtinu svojej spotreby zo Škandinávie. Švédsko a Nórsko preto trpia nedostatkom elektriny a extrémnymi regionálnymi cenovými výkyvmi, informuje Euractiv.sk.

V Nórsku stúpli ceny elektriny na rekordné sumy, ktoré si obyvatelia krajiny fjordov nepamätajú od roku 2009. Päťminútová sprcha ich vyjde na 50 nórskych korún, čo sú v prepočte zhruba 4 eurá, píše portál nrk.no. Nóri však vďaka podpore štátu zaplatia menej – 5-minútová sprcha ich bude nakoniec stáť 10 korún, teda 0,85 eura.

zdroj: Unsplash – Jadrová elektráreň

Zo Švédska sa ozýva ostrá kritika

Susední Švédi na tom nie sú o nič lepšie. Ich ministerka energetiky Ebba Busch ostro kritizuje Berlín. Zo vzniknutej situácie viní rozhodnutie Nemecka skončiť s jadrovou energiou. Nemecko by malo podľa jej názoru rozdeliť svoju cenovú zónu za elektrinu a umožniť, aby fondy EÚ smerovali na jadrové elektrárne. 

„Jedna vec je pre Nemcov, že nechcú jadrovú energiu pre seba, ale druhá vec je zabrániť iným krajinám v prístupe k týmto fondom,“ vysvetlila a dodala, že opozícia predstavuje „pokrytectvo“.

Vyhlásenie Buschovej prichádza po prvom útoku na Nemecko minulý týždeň, keď povedala, že bola „zúrivá“ na Berlín pre jeho postupné odstavenie jadra, čo podľa nej prispelo k rekordnému zvýšeniu cien energií, ktoré krajina utrpela minulý týždeň.

Jej kritika sa v pondelok ráno rozšírila aj na odmietnutie Nemecka vyhovieť výzvam EÚ rozdeliť svoju krajinu do rôznych cenových zón elektriny. Napriek svojej veľkej veľkosti, Nemecko ponúka rovnakú cenu elektriny v celej krajine, zatiaľ čo Švédi platia podľa toho, kde žijú. 

Ebba Busch si trúfa tam, kde nórsky náprotivok Terje Aasland mlčí. Pohrozila, že preruší nový 700-megawattový kábel. Na druhej strane pre Financial Times povedala, že Švédsko je otvorené projektu napájacích káblov, ak sa Nemecko zreformuje. 

Sýrčania nosia do bánk peniaze vo vreciach na odpadky. Za mesačnú výplatu 10 bochníkov

Paradoxne vysoké ceny

Vysoké ceny elektriny v škandinávskych krajinách sú prekvapujúce, pretože Nórsko a Švédsko sú väčšinu roka nielen sebestačné v produkcii elektriny, ale exportujú ju. Obidve krajiny majú bohaté vodné zdroje, pričom v Nórsku vodné elektrárne tvoria 90 % celkovej výroby elektriny, zvyšných 10 % pochádza z veternej energie. Vo Švédsku produkujú 40 % elektriny vodné elektrárne, 30 % jadrové elektrárne a 20 % pochádza z vetra.

Nórsko má nadbytok elektriny, čo spôsobuje, že téma cien elektriny je v tejto severskej krajine citlivá. Jej ceny boli doteraz jednou z mála vecí, ktoré boli lacnejšie než v mnohých iných krajinách.

Nórski politici vedú diskusie, že by ich krajina mala vyvážať elektrinu len vtedy, keď si budú istí, že je Nórsko schopné udržať jej cenu nízko. Diskutujú aj o prerušení káblov elektrickej sústavy s Nemeckom, Dánskom a so Spojeným kráľovstvom.

Nemecko sa vzbúrilo: Ak prejde návrh EÚ, od 1. 1. 2025 pôjdu všetky dieslové auta „do šrotu“

Nejasný ekologický dopad a osud jadrovej energie v Nemecku

Zatvorenie jadrových reaktorov v Nemecku môže na jednej strane znížiť riziko rádioaktívneho znečistenia a znížiť dopyt po ťažbe uránu. No na druhej strane môže viesť k vyšším emisiám CO_₂, znečisteniu ovzdušia a ďalším ekologickým nákladom. Najmä ak krajina zapína v čase nedostatku nemecké uhoľné a plynové elektrárne.

Nemecká vláda na postoji zatiaľ nič nemení. Nemecký kancelár Olaf Scholz (Sociálni demokrati – SPD) aj nemecký minister hospodárstva naďalej odmietajú predĺženie životnosti jadrových elektrární, hoci minister financií Christian Lindner (Slobodná demokratická strana – FDP) nedávno povedal, že je otvorený diskusii na túto tému. 

Nemecko však čaká nová vláda a predčasné voľby, ktoré sú naplánované na 23. februára 2025. 

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie