Riziko tretej svetovej vojny sa podľa Putina zvyšuje. Provokatívne varuje pred „duelom 21. storočia“

Ruský prezident Vladimir Putin opäť rozvíril medzinárodnú scénu, keď počas televízneho vysielania na kanáli Russia-1 varoval: „Vždy budeme reagovať na akúkoľvek výzvu.“

Táto výhražná rétorika prišla krátko po zabití generála Igora Kirillova, šéfa ruskej obrany proti chemickým a biologickým zbraniam, čo eskalovalo už napätú situáciu medzi Ruskom a Západom, informuje portál Mirror.

Atentát na generála ako symbolické varovanie?

Kirillov, ktorého Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) označila za „vojnového zločinca“, bol zabitý bombou ukrytou v skútri. Jeho smrť vyvolala ostré reakcie z Moskvy. Dmitrij Medvedev, zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruska, vyhlásil, že „vedenie Kyjeva bude čeliť nevyhnutnej odplate“.

Ruské federálne bezpečnostné služby tvrdia, že atentát vykonal 29-ročný Uzbek, ktorému malo byť za tento čin sľúbených 100 000 dolárov a presídlenie do krajiny EÚ.

Spojené štáty však popreli akúkoľvek účasť na tomto incidente. „Spojené štáty o tom nevedeli a neboli zapojené,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.

Výzva na kompromis alebo hrozby útokov?

Putin počas svojho vystúpenia na jednej strane vyzýval západné mocnosti na „kompromis“. „Sme pripravení hľadať tieto kompromisy, ale bez ohrozenia našich záujmov,“ povedal.

Na druhej strane však provokatívne navrhol „technologický súboj“ s názvom „duel 21. storočia“. Vyzval Západ, aby otestoval svoju obranu proti rakete Oreshnik, o ktorej tvrdí, že je neprekonateľná. „Nech Západ ukáže, čo dokáže. Koncentrujte všetku svoju obranu a my udrieť môžeme,“ ironizoval Putin.

Raketa Oreshnik bola podľa odborníkov založená na staršom systéme RS-26 Rubezh, čo spochybňuje tvrdenia Moskvy o jej technologickej jedinečnosti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však uistil, že moderné obranné systémy, ako napríklad americký THAAD, dokážu túto raketu úspešne zostreliť, hoci Ukrajina takýto systém zatiaľ nedisponuje, dodáva denník Kyiv Independent.

Kontext napätia

Putinove vyjadrenia prichádzajú v čase zvýšených vojenských aktivít. Oreshnik bol podľa ruských úradov vypustený ako reakcia na odstránenie obmedzení na ukrajinské útoky vo vnútri Ruska. Tieto kroky súčasne sprevádzajú propagandistické snahy Moskvy oslabiť západnú podporu Kyjeva.

Podľa politických analytikov hrá Putin dvojitú hru. Na jednej strane používa rétoriku, ktorá má zastrašiť Západ a podkopať jeho dôveru v schopnosť Ukrajiny ubrániť sa. Na druhej strane sa snaží apelovať na rozdelené medzinárodné spoločenstvo, aby našlo „kompromis“ výhodný pre Rusko.

Strategické manévrovanie

Putinove kroky možno interpretovať ako pokus o presun pozornosti od vnútorných problémov Ruska. Smrť generála Kirillova poukazuje na slabiny v ruskej bezpečnosti a ukrajinské útoky symbolicky ukazujú, že Rusko nie je neohrozené.

Tieto incidenty môžu tiež signalizovať zvýšenú pripravenosť Ukrajiny zasiahnuť aj vysoko postavené ciele, čo môže Moskvu stáť viac ako len vojenský vplyv.

Vyhliadky do budúcnosti

Putinove nedávne kroky naznačujú pokračujúcu stratégiu eskalácie konfliktu na Ukrajine, no zároveň ponechávajú otvorené dvere pre diplomatické riešenia. Otázkou zostáva, či je Západ ochotný vstúpiť do dialógu za súčasných podmienok, alebo či bude konflikt pokračovať vo svojej súčasnej intenzite.

Jedno je však jasné: Putinova rétorika a kroky Moskvy opäť ukazujú, že geopolitická situácia zostáva napätá, a každá chyba môže mať ďalekosiahle dôsledky.

„Musíme si dávať pozor, aby sme nezašli za hranice červených čiar, ktoré nás môžu všetkých vtiahnuť do chaosu,“ varoval pred možnými scenármi renomovaný geopolitický analytik pre Financial Times.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie