Zachránil hokej v Žiline a zaplnil prázdne tribúny. „Je to úplne iné, ako mať bežnú firmu,“ hovorí šéf klubu

Žilinský hokejový klub (vtedy MsHK Žilina) roky končil na poslednom mieste, čo, samozrejme, prestalo baviť divákov aj fanúšikov. Hráči sa v tíme striedali „rýchlejšie ako ponožky“, až to v roku 2019 vyústilo k zrejme nevyhnutnému – vypadnutiu z Extraligy.

O rok nato bol už klub na predaj a našiel sa len jeden záujemca, ktorého aj domáci vzhľadom na situáciu označovali za „odvážneho“. Novým majiteľom sa stal Rastislav Chovanec.

Nastal rebranding klubu – zmena mena (na Vlci Žilina) i farieb a najmä nastavenie plánov, ktoré mali vrátiť divákov späť na tribúny a Žilinu do Extraligy.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa DOXXbet Vlci Žilina (@vlcizilina)

Vtedy zrejme ani nový majiteľ nečakal, aká to bude dlhá a zložitá cesta. Žilina síce jednoznačne vládla v druhej najvyššej súťaži, no tri roky po sebe zakopla tesne pred cieľom. Po rokoch snaženia sa prehrať posledný finálový zápas na nájazdy pred plným domácim štadiónom, musela byť ťažká rana a hovorilo sa, že nové vedenie to už vzdá.

Zaplnené tribúny však presvedčili Rastislava Chovanca pokračovať, že „to takto nemôže skončiť.“ Oplatilo sa nevzdávať. O rok na to už spolu s hráčmi a fanúšikmi dvíhal pohár a tešil sa z vysnívaného postupu.

zdroj: Vlci Žilina

Žilinský nováčik zatiaľ dokazuje, že do najvyššej súťaže patrí. Aktuálne ma jednu z najlepších foriem (z posledných 10 zápasov vyhral 8) a nachádza sa na mieste, ktoré mu zabezpečuje priamy postup do play-off. A hlavne, pohľad na tribúny ani z ďaleka nepripomína ten, keď si počet divákov dokázal zrátať sám.

Žilina tento mesiac oslávi 100 rokov hokeja vo svojom meste a je veľmi pravdepodobné, že nebyť nového majiteľa – ako jediného záujemcu – tejto storočnice by sa ani nedožila, nie to ešte v Extralige.

Náklady sú od 200 po 30 000 eur: Túto sumu si priprav, keď chceš dať dieťa na šport (PRIESKUM)

Na úvod, hrali ste niekedy hokej – aspoň za žiakov či s priateľmi?

Nie. Naučil som sa síce korčuľovať v prípravke, ale hokej som nehrával. Sledoval som ho však odmalička.

Čo vás viedlo ku kúpe hokejového klubu? Hovorí sa, že to nie je príliš výhodný biznis.

To bol jeden z dôvodov, pre ktorý som do toho chcel ísť. Niekedy v roku 2018 som si uvedomil, že väčšina majiteľov sa sťažuje, že nie je výhodné vlastniť klub, ale napriek tomu nie sú kluby na predaj.

Mojím cieľom bolo postaviť a manažovať klub ako firmu na čisto biznisovom základe. Je nie som bohatý, aby som to mohol prevádzkovať ako svoju „hračku“ a dotovať ho.

Prečo práve Žilina? Zdalo sa, že hokej tam skončil – vypadnutie z Extraligy, prázdne tribúny…

Veľa ľudí sa tomu čudovalo, hovorilo mi presne to, čo vy. Ale ja som tvrdil, že neexistuje na Slovensku mesto, v ktorom by ľudia nemali radi hokej. Som rád, že sa mi potvrdil môj odhad, že keď sa ľudia dokážu stotožniť s klubom, že na hokej budú chodiť.

Žilina mala pre mňa napriek spomenutým nevýhodám viacero pozitívnych signálov – je to 4. najväčšie mesto na Slovensku, má dostatočne veľký štadión, ekonomicky silný región a nie je až tak ďaleko od Bratislavy, kde bývam. Tým, že hokej bol v Žiline v čase predaja klubu na pokraji krachu, mi umožnilo ho kúpiť a ani cena nebola vysoká, boli sme jediným záujemcom.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa DOXXbet Vlci Žilina (@vlcizilina)

Vráťme sa ku chýrom, že vlastniť hokejový či futbalový klub na Slovensku nie je dobrý biznis – často stratový. Je na tom niečo pravdy?

Niečo pravdy na tom je. Respektíve odpoviem inak – veľmi ťažko sa v športe dosahuje zisk. Môžete mať dokonalý finančný plán aj finančnú disciplínu, ale počas roka sa strašne veľa parametrov môže zmeniť. Na začiatku sezóny máte relatívne presnú predstavu o nákladoch, ale len odhad výnosov.

Tých faktorov, ktoré vám môžu celý finančný plán rozbiť, je veľa – nepodarí sa získať dostatočný počet sponzorov, nenaplnia sa očakávania zo vstupného, prídu napríklad zranenia a musíte dopĺňať káder, prípadne posilňovať atď. V hokeji sa dá zarobiť, ak sa klub dostane ďaleko v play-off.

Aké boli vaše prvé kroky vo vlastnom klube? Urobili by ste ich s odstupom času inak?

Nič z našich krokov neľutujem. Urobili sme potrebný rebranding, predstavili sme nový názov, nové logo, nové farby, novú víziu. Chceli sme sa úplne odlíšiť od pôvodného MsHK, aby sme mohli naštartovať novú éru. To sa nám podarilo.

V prvých 4 rokoch sme 4-krát vyhrali základnú časť, 4-krát hrali finále, 2-krát vyhrali Slovenský pohár, opakovane vypredali štadión. V rámci 1. SHL (Slovenská hokejová liga) sme mali najvyššiu návštevnosť, predali sme viac merchu ako všetky ostatné kluby spolu.

„Jediný“ problém bol, že sme 3 roky nedokázali postúpiť do Extraligy. Je to šport, nie všetko máte vo svojich rukách, ale nedá sa povedať, že viem, čo sme mali urobiť inak, aby sa to podarilo skôr. Som spokojný, že sa v tomto roku ukazuje, že do Extraligy patríme.

Máte bohaté skúsenosti z podnikania a vedenia firiem. V čom je tento biznis – mať klub – úplne iný?

Je to úplne iné ako v bežných firmách. Po prvé sú to emócie. Na zápase sa povzbudzuje, po zápase analyzuje, fanúšikovia = naši klienti žijú s klubom dennodenne. Niektorí majú vytetované logo klubu. Preto majú na nás aj väčšie nároky. Náš „vzťah so zákazníkom“ určite nie je len o tom, aby si od nás niečo kúpil.

Po druhé sú to dáta, možnosti vyhodnocovať parametre. V bežnej firme si raz za mesiac vyhodnotíte, ako sa vám darí. My to môžeme robiť po každej tretine. A fanúšik to aj očakáva. Ak sa nejakému hráčovi darí len na 80 %, tréner ho už nepostaví do ďalšej tretiny. To sa bežnému zamestnancovi nestane.

Po ďalšie – hráčov je na slovenskom trhu málo. Keď chcete vo firme vymeniť účtovníka alebo právnika, tak máte na výber X možností. V hokeji počas sezóny sa to dá len veľmi obmedzene.

Ako posledný príklad uvediem závislosť od športových výsledkov. Môžete byť na prvom mieste celú základnú časť, ale keď vypadnete v play-off v 1. kole, sezóna bude neúspešná. Keď ste v biznise najlepší celý rok okrem 2 týždňov, tak je to väčšinou úspešný rok.

zdroj: Vlci Žilina

Konečne hráte Extraligu, pred rokom ste ešte hrali Slovenskú ligu. Je medzi nimi obrovský rozdiel?

Rozdiel medzi ligami je obrovský. Vo všetkom – diváckom záujme, kvalite hráčov, finančnej podpore… My sme veľmi chceli postúpiť od prvého roku a každý ďalší rok, čo sa nám to nedarilo, bol ťažší. Aj finančne, aj tlakom na to, aby sme si udržali dôveru fanúšikov a hráčov.

Vedeli by ste porovnať našu Extraligu aj s inými TOP ligami Európy? Čo sú možno jej silné stránky a, naopak, čo by sa konkrétne dalo zlepšiť?

To je skôr otázka na hokejových odborníkov. Ja si myslím, že naša Extraliga by sa mohla dostať do TOP 8.

Je však vcelku vypovedajúce, myslím už 3 roky, že naše kluby nezískali ani bod v Champions League (hokejová Liga Majstrov).

Kvalita ligy ide ruka v ruke s finančnou silou súťaže a v tom sa s top ligami porovnávať ani zďaleka nemôžeme.

Podarilo sa vám dotiahnuť zaujímavých zahraničných hráčov, ako napríklad Nick Jones z Kanady, ktorý v Európe nikdy nehral. Ako ste takého hráča našli a presvedčili ho prísť z kvalitnej AHL do Žiliny? Asi ani nevedel, kde je Slovensko.

Hráči vedia, že sa zo Slovenska môžu dostať do lepšej ligy – vidíme to každý rok na odlive najmä zahraničných hráčov do Česka a DEL (nemecká liga).

Finančne už tiež dokážeme konkurovať v niektorých prípadoch. Je to však vždy špecifické, či sa hráč rozhodne prísť na Slovensko. Musí mu to dávať zmysel aj ekonomicky, aj hráčsky, musí vidieť perspektívu.

Často záleží aj na agentovi, aké má skúsenosti s našimi klubmi. Trúfam si povedať, že my máme dobré meno, pretože hráčom sme nikdy nedĺžili peniaze, máme víziu aj príbeh, ktorý ich dokáže osloviť. Žilina je pekné mesto a dobre sa tu o nich staráme.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovak Ice Hockey Extraleague (@tipos_extraliga)

Platy hráčov sú dosť tabu, majú to aj v zmluvách. Môžete aspoň povedať, či sú 5-ciferné mesačné zárobky bežné alebo sa nimi môže pochváliť len pár hráčov?

Môžem povedať, že 5-cifernú sumu nezarába u nás nikto. A myslím si, že tak je to aj v minimálne ďalších 7 či 8 kluboch. Nemyslím si, že je v celej lige viac ako 10 hráčov, ktorí by zarábali 5-ciferné sumy.

Skúsme to porovnať so susedným Českom či Rakúskom a Nemeckom. Zarobia si hráči lepšie tam? O koľko v priemere?

Ja si nemyslím, že si tam zarobia viac. Samozrejme, hráči v týchto ligách majú vyššie zárobky, ale preto, že sú kvalitnejší. Keby títo istí hráči mali prísť na Slovensko, tak si vypýtajú rovnaký plat, dokonca možno aj trochu vyšší, ako majú dnes. Problém je ten, že my im ho nevieme dať.

A keď sa presúvajú hráči zo Slovenska do týchto líg, možno idú trochu hore s platom, ale to by išli, aj keby ostali v ďalšej sezóne na Slovensku.

V tejto oblasti je v Európe mimoriadne tvrdé konkurenčné prostredie a platy viac-menej odrážajú kvalitu hráča bez ohľadu na ligu, v ktorej pôsobí.

Túto sezónu ste dotiahli do Žiliny aj medzinárodný Kontinentálny pohár. Žilina cez zahraničnú konkurenciu nepostúpila a zdá sa, že ani divákov to moc neprilákalo. Bolo to pre vás sklamaním?

Žilinský hokej oslavuje v januári storočnicu. Chceli sme priniesť niečo špeciálne a európska klubová súťaž sa v Žiline ešte nehrala. Bola to aj pre nás taká odmena, môcť si zahrať s európskymi tímami. Tie mužstvá, čo prišli (Cardiff, Kokšetau,) boli hokejovo veľmi vyspelé, ale neboli to kluby, ktoré by boli lukratívne z hľadiska diváckeho záujmu. Čakal som o trochu vyšší záujem od fanúšikov hokeja, ale na druhej strane naše zápasy išli naživo v STVR a dosahovali nadpriemerný rating v porovnaní s Extraligou.

Ale vôbec to neľutujeme, obidva poháre – výhra v Slovenskom, aj účasť v Kontinentálnom – nás posunula herne vyššie.

Keď sme pri divákoch, máte aj celkom dobrý fanklub – ultras, ktorý si otvorene pochvaľuje spoluprácu s vami. Na futbal v Žiline nechodia, lebo sú, naopak, rozhádaní s vedením. Čo si pod tou „spoluprácou“ predstaviť?

Spolupráca spočíva v tom, že veľa spolu komunikujeme, rešpektujeme sa a hľadáme kompromisy. Máme predsa spoločný záujem, aby Vlci vyhrávali a všetci chceme pre to urobiť maximum. Bez fanúšikov je hokej nudný, to sme videli počas korony.

Naši ultras vytvárajú najlepšiu atmosféru a choreá v lige a aj vďaka nim chodí na štadión viac divákov. Samozrejme, niekedy sa stanú situácie, keď je klub za nich pokutovaný, ale snažíme sa to postupne eliminovať.

Aké sú vaše ďalšie plány a ciele s klubom Vlci Žilina?

Cieľ je mať dlhodobo stabilný klub, ktorý bude finančne nezávislý. Máme ambíciu na vyššie postavenie v tabuľke aj na rast návštevnosti a na to sa v budúcej sezóne zameriame.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory