Olympiáda kedysi vyzerala úplne inak. Umelci mohli súťažiť v týchto kreatívnych disciplínach
- Olympiáda kedysi vyzerala úplne inak ako dnes
- Mohli sa jej zúčastniť aj umelci v piatich kreatívnych disciplínach
- Architektúra patrila medzi ne
- Olympiáda kedysi vyzerala úplne inak ako dnes
- Mohli sa jej zúčastniť aj umelci v piatich kreatívnych disciplínach
- Architektúra patrila medzi ne
Architektúra dnes bez pochýb prekvitá. Vďaka modernizácii sa pravidelne stretávame s futuristickými budovami, čoraz populárnejším industriálnym dizajnom a netradičnými konštrukciami. Milióny architektov po celom svete sa dennodenne snažia vymyslieť návrhy, ktoré by vniesli do tejto kreatívnej sféry kúsok originality a jedinečnosti.
Ako však toto vzácne remeslo nabralo takéto rozsiahle kontúry a stalo sa globálne obľúbeným? Odpoveď na otázku nájdeme v úplne inom odvetví – v olympijských hrách.
Roky 1912 až 1948 predstavujú podľa portálu ArchitectureAu obdobie, keď olympijské hry zaradili medzi svoje disciplíny kultúru a umenie. Otec moderných olympijských hier, Pierre de Coubertin, túto myšlienku definoval už pred rokmi.
Veril, že práve hudba, spev a rečníctvo sú nositeľmi riadnej etiky a hlásal, že si tieto majstrovské disciplíny zaslúžia vlastné miesto na Olympiáde. Vtedy možno ani netušil, že sa jeho hlásanie stane na vyše 30 rokov skutočnosťou.
Architektúra získala medailu
Umelecké súťaže sa od vízie otca moderných Olympijských hier jemne odklonili. Po modernizácii zahŕňali päť kategórií: architektúru, literatúru, hudbu, maliarstvo a sochárstvo.
Prvé umelecké súťaže sa uskutočnili na olympijských hrách v Štokholme v roku 1912. V kategórii architektúry získal zlatú medailu Švajčiar Eugène-Edouard Monod a Francúz Alphonse Laverrière za návrh Športové mesto. Ich projekt predstavoval komplexné športové zariadenie, ktoré malo podporovať telesnú výchovu a športové aktivity detí aj dospelých.
Počas nasledujúcich olympiád sa umelecké súťaže stali pevnou súčasťou programu. Architekti z celého sveta predkladali svoje návrhy športových stavieb, štadiónov a iných športových zariadení. Napríklad na olympijských hrách v Los Angeles v roku 1932 získal zlatú medailu Američan John Russell Pope za návrh Design of a Gymnasium and Field House.
Čelila kritike
Umelecké súťaže však čelili kritike. Jedným z hlavných problémov bola profesionalizácia umelcov, čo bolo v rozpore s amatérskym duchom olympijských hier, ktoré chceli poukázať na to, čo ľudia dokážu vo svojej jednoduchej podstate.
Prvotnou hlavnou myšlienkou bolo dokázať, čo umelec dokáže so svojím telom. V športe sa túto ideológiu podarilo uchovať až dodnes. Okrem toho bolo ťažké objektívne hodnotiť umelecké diela a porovnávať ich s fyzickými športovými výkonmi. Tieto faktory viedli k tomu, že po olympijských hrách v Londýne v roku 1948 boli umelecké súťaže z programu hier natrvalo odstránené.
Napriek tomu prepojenie medzi umením a športom pretrváva. Mnohé olympijské hry zahŕňajú kultúrne programy a výstavy, ktoré oslavujú umenie a šport. Napríklad na olympijských hrách v Paríži v roku 2024 sa plánuje bohatý kultúrny program, ktorý zahŕňa výstavy, koncerty a ďalšie umelecké podujatia. Podľa Sortiraparis ide o zážitok, ktorý by si nikto z návštevníkov nemal nechať ujsť.
Architektúra vyzdvihuje mestá na vyššiu úroveň
Architektúra však zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní olympijských hier aj dnes. Olympijské štadióny a športové komplexy sa stávajú ikonickými symbolmi hier a často prispievajú k rozvoju miest. Napríklad olympijský komplex v Mníchove, navrhnutý architektom Günterom Behnischom a inžinierom Freiom Ottom pre hry v roku 1972, je dodnes považovaný za majstrovské dielo modernej architektúry. Informuje o tom aj český portál Archiweb.
Podobne olympijské hry v Londýne v roku 2012 priniesli výstavbu ekologických a inovatívnych športových zariadení, ktoré prispeli k regenerácii východného Londýna. Olympijský štadión v Londýne bol navrhnutý s dôrazom na udržateľnosť a po hrách bol adaptovaný na rôzne účely, vrátane futbalových zápasov a koncertov.
Aj napriek tomu, že architektúra už nie je súťažnou disciplínou na olympijských hrách, stále zohráva významnú úlohu. Dobre navrhnuté športové zariadenia nielen podporujú špičkové športové výkony, ale aj zanechávajú trvalý odkaz pre súčasné a budúce generácie. Rozvoj miest a spoločnosti vďaka nim prosperuje s ľahkosťou.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra
Zdroje: ArchitectureAu, Sortiraparis, Archiweb