Trump chce prevziať kontrolu nad kľúčovou obchodnou cestou. Ovplyvní globálny obchod

Po tom, ako sa stal Donald Trump prezidentom, zahraničné médiá skloňujú aj tému strategického Panamského prieplavu, ktorý spája Tichý a Atlantický oceán. Práve ten sa podľa nich môže stať predmetom napätia medzi USA a Panamou. Informuje o tom TASR na základe čínskeho denníka South China Morning Post (SCMP), ktorého správu prevzala agentúra TASS.

Kritická situácia

Významná vodná cesta, ktorou prechádza približne 5 percent svetovej námornej dopravy, je kľúčová najmä pre USA, Čínu, Japonsko a Južnú Kóreu. Hoci prieplav z veľkej časti vybudovali Spojené štáty, od roku 1999 je pod správou Panamy. K tomuto presunu došlo na základe dohody z roku 1977, ktorú podpísal vtedajší americký prezident Jimmy Carter.

Nová administratíva však kriticky poukazuje na údajne vysoké poplatky pre americké plavidlá a zvyšujúci sa vplyv Číny v regióne. Panama tieto obvinenia odmieta s vysvetlením, že poplatky sa stanovujú transparentne podľa veľkosti a tonáže prechádzajúcich lodí. Prípadné americké snahy o prevzatie kontroly nad prieplavom by mohli významne zasiahnuť najmä ázijské spoločnosti.

Medzi ne patrí hongkonská CK Hutchison Holdings, ktorej dcérska firma Hutchison Ports PPC od roku 1997 prevádzkuje prístavy na oboch koncoch prieplavu. Americkí predstavitelia dlhodobo kritizujú prítomnosť čínskych firiem v tejto oblasti a odborníci varujú, že prípadný tlak Trumpovej administratívy na zrušenie koncesie pre Hutchison Ports by mohol mať rozsiahle následky pre čínske a hongkonské podniky v globálnom meradle.

Premenovanie Mexického zálivu aj pripojenie Kanady

Zvolený americký prezident Donald Trump šokoval svojimi vyjadreniami o možnom získaní kontroly nad Panamským prieplavom a Grónskom. Už na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 7. januára, nevylúčil použitie vojenského či ekonomického nátlaku na dosiahnutie týchto cieľov. Považuje ich totiž za kľúčové pre „ekonomickú bezpečnosť“ USA, cituje amerického prezidenta TASR.

„(K žiadnemu vojenskému zásahu) sa nechystám zaviazať. Môže sa však stať, že bude treba niečo urobiť,“ vyhlásil Trump pred novinármi. Keď sa ho priamo spýtali na možnosť použitia „vojenského alebo ekonomického nátlaku“ v súvislosti s Panamským prieplavom a Grónskom, jeho odpoveď bola jednoznačné „nie“.

Agentúra pripomína, že Trumpove vyjadrenia sú v rozpore s jeho predvolebnými sľubmi. Počas kampane totiž tvrdil, že sa bude vyhýbať vojnám. Počas víťazného prejavu v roku 2024 dokonca deklaroval, že „nezačne žiadnu vojnu“ a rovnako tvrdil, že „vojny sa chystá zastaviť“, pripomína spravodajská stanica CNN.

Budúci americký prezident sa vyjadril aj k vzťahom s Kanadou. Hoci voči severnému susedovi vylúčil použitie vojenskej sily, naznačil možnosť ekonomického nátlaku. Po odstúpení kanadského premiéra Justina Trudeaua dokonca navrhol bizarnú myšlienku. A to spojenie oboch krajín do jednej.

„Kanada a Spojené štáty, to by bolo niečo. Zbavíte sa tejto umelo nakreslenej hranice… Bolo by to oveľa lepšie aj pre národnú bezpečnosť. Kanadu v podstate chránime my,“ uviedol Trump.

Jeho postoj ku Kanade sa vyostril po novembrovom stretnutí s Trudeauom v Mar-a-Lago na Floride. Trump následne pohrozil 25-percentným clom na kanadský tovar, pričom ako dôvod uviedol neschopnosť Kanady riešiť problémy s drogami a migráciou na spoločnej hranici, ako aj obchodný deficit vo výške 100 miliárd dolárov.

V rámci svojej vízie „zlatého veku Ameriky“ znovuzvolený prezident Trump okrem iného navrhol premenovať Mexický záliv na Americký, pretože podľa jeho slov „znie to pekne“. Zároveň vyzval Mexiko na zastavenie prílevu migrantov do USA.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie