Šéf NATO varuje: Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa budeme učiť rusky

Vojna na Ukrajine trvá už takmer tri roky. Okrem toho, v posledných mesiacoch sa nikdy nekončiaci konflikty na Blízkom východe zintenzívnil. Netreba zabúdať ani na Čínu, ktorá míňa na svoju obranyschopnosť 679 miliónov eur ročne. Mnohí vysokí čelní politici si uvedomujú dôležitosť obranyschopnosti a bojaschopnosti.

Ako určite vieš, jednou z najdôležitejších bezpečnostno-obrannou organizáciou je Severoatlantická aliancia, známejšia pod skratkou NATO, ktorá združuje 32 členských štátov (až 30 z nich je v Európe a zvyšné dva sú v Severnej Amerike), pričom dvanásť štátov boli zakladateľskými krajinami tejto štruktúry v roku 1949 a do dnešných dní sa pripojilo ďalších 20 krajín sveta.

Portál Euronews pripomína, že všetkých 32 krajín sa zaviazalo splniť cieľ vynaložiť 2 % svojho HDP na obranu, avšak zatiaľ túto hranicu splnilo iba 24 z nich. Čo sa týka Slovenska, podľa portálu Statista sme 2-percentný cieľ prvýkrát splnili v roku 2023 (2,03 %), ale dovtedy to bolo vždy pod dvojpercentnou hranicou. 

Odchod na Nový Zéland alebo ruština

Aj preto v pondelok nový generálny tajomník NATO Mark Rutte apeloval na členov Severoatlantickej aliancie, že ak chcú zaistiť bezpečnosť tejto organizácie aj o päť rokov, musia výrazne zvýšiť výdavky na obranu.

„Úprimne povedané, dve percentá nie sú ani zďaleka dostatočné na to, aby sme zostali v bezpečí v nasledujúcich rokoch. Poslanci, ako dobre viete, bezpečnosť nie je zadarmo. Nemôžeme zaručiť našu vlastnú bezpečnosť. Európa však môže a mala by urobiť viac,“ cituje Rutteho prejav v Bruseli pred poslancami Európskeho parlamentu portál Newsweek.

Podľa jeho názoru členské štáty NATO tiež budú musieť nájsť spôsoby, ako zvýšiť spoločné nákupy a využiť existujúcu infraštruktúru, alebo čeliť zvýšeniu výdavkov na obranu až na úrovni 3,7 % ich HDP. Ako príklad obmedzenia celkových nákladov na obranu citoval Ukrajincov, ktorí experimentujú s novými, lacnejšími radarovými systémami na detekciu nepriateľských rakiet.

Rusko je pripravené diskutovať o bezpečnostných zárukách Ukrajiny. Lavrov stanovil jasné podmienky

Rutte sa však zároveň vyhol 5-percentnému cieľu, ktorý opakovane požadoval novozvolený americký prezident Donald Trump, ale zdôraznil, že na základe požiadaviek na spôsobilosti vyplývajúcich z vnútorného plánovacieho procesu NATO bude musieť byť nový cieľ vyšší ako 3 %. 

Výdavky na obranu  

Bývalý holandský premiér Mark Rutte bol vo svojich vyjadreniach mimoriadne ostrý a vážny, hoci pravdepodobne s určitou dávkou humoru tiež povedal: „Všetko, čo v tejto chvíli vidím, nestačí, a ak to neurobíme (zvýšime výdavkové ciele), budeme v bezpečí teraz, ale nie o štyri alebo päť rokov. Takže ak to neurobíme, choďte na kurzy ruštiny alebo odíďte na Nový Zéland.“

„Alebo sa teraz rozhodnite minúť viac, a to je presne tá debata, ktorú musíme dokončiť v priebehu nasledujúcich troch alebo štyroch mesiacov, aby sme zostali v tejto časti sveta v bezpečí,“ cituje ho The Kyiv Independent.

Podľa odhadov NATO vynaložilo v roku 2024 najväčšiu časť svojho HDP na obranu spomedzi jej členských štátov Poľsko (4,12 %), čo nie je prekvapujúce, keďže história rusko-poľských vzťahov nie je práve najpozitívnejšia, a navyše Poľsko má s Ukrajinou priamu hranicu.

Nášho severného suseda nasledovalo Estónsko (3,43 %) a USA (3,38 %). Zoči-voči ruskej vojne Ukrajina drasticky zvýšila výdavky na obranu. Kyjev vynaloží v roku 2025 26 % svojho HDP na výdavky na obranu.

Štyri dekády povinná ruština 

V kontexte učenia sa ruštiny je významné podotknúť, že v našom geografickom regióne bola výučba ruštiny prakticky na každodennom poriadku.

Portál Historylab pripomína, že na území Slovensku sa ruština učila povinne ako cudzí jazyk v školách od 50. rokov 20. storočia až do konca 80. rokov, čo, samozrejme, súvisí s tým, že sme boli v sovietskej sfére vplyvu a výučba ruského jazyka zakotvená už v Košickom vládnom programe z apríla 1945.

Tento fakt reflektovali i povojnové nálady v československej spoločnosti. S nárastom sympatií k ľavicovým myšlienkam a s odklonom od takmer výhradnej prozápadnej orientácie súvisela i snaha nahradiť nemecký jazyk, ktorý vo vtedajšej ére vyvolával skôr negatívne konotácie, jazykom slovanským.

Povinné vyučovanie ruštiny v školách skončilo po roku 1989, kedy došlo k politickým a spoločenským zmenám spojeným s koncom totalitného režimu a začiatkom demokratizácie. V prvom rade na vyučovanie anglického, ale aj iných západných jazykov, sa začal klásť väčší dôraz až v 90. rokoch minulého storočia.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie