Biden skončil, „na scénu“ prichádza Trump. Bývalý prezident čelil výzvam a dosiahol úspechy. Príchod nástupcu signalizuje nové zmeny (REKAPITULÁCIA)

Joe Biden ukončí svoje pôsobenie vo funkcii prezidenta v pondelok 20. januára, pričom jeho miesto prevezme novozvolený Donald Trump. Do Bieleho domu nastúpil so sľubom, že zjednotí krajinu. Od začiatku svojho mandátu, keď v roku 2021 prebral úrad prezidenta, však čelil mnohým výzvam, ktoré často nemohol ovplyvniť. 

Počas tohto obdobia dosiahol niektoré zo svojich cieľov, avšak v niektorých oblastiach sa situácia nezlepšila alebo sa dokonca zhoršila. Prinášame ti prehľad jeho prezidentovania spolu s analýzou politológa a experta na americkú politiku.

Uzdravenie krajiny po pandémií 

Jedným z jeho prvých a hlavných cieľov po ujatí sa mandátu bolo uzdravenie ekonomiky po pandémii. Prostredníctvom stimulačných balíčkov a podpory očkovania sa mu podarilo znížiť nezamestnanosť a oživiť hospodárstvo.

Na druhej strane však Spojené štáty zápasili so zvýšenou infláciou, ktorú kritici pripisovali nadmerným vládnym výdavkom.

V oblasti zdravotníctva presadil tiež balíčky, ktoré znížili ceny liekov a podporili dostupnosť zdravotnej starostlivosti prostredníctvom Obamacare. Biden sa okrem zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti snažil tiež riešiť opioidovú krízu a zlepšiť prístup k duševnému zdraviu, no vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť zostávajú aj naďalej problémom pre mnohých Američanov, ktorí si jej zabezpečenie často nemôžu dovoliť. 

Medzi jeho ďalšie prvotné ciele patrilo aj vrátenie krajiny do pôvodného stavu po období na čele s Donaldom Trumpom. Sľúbil, že za štyri roky svojho mandátu vráti krajinu do pôvodného stavu a následne ju odovzdá ďalšej generácii.

Ako uviedol pre tvnoviny.sk politológ a odborník na Spojené štáty Erik Láštic z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, tento sľub však Biden poprel rozhodnutím opätovne kandidovať, čo otvorilo otázku o tom, aký dôležitý je rozmer prezidentskej funkcie a tiež jeho komunikácia navonok. 

Zákaz interupcií 

Počas jeho vlády Najvyšší súd USA zrušil rozhodnutie Roe v. Wade, ktoré zabezpečovalo ústavné právo na interrupciu. Prezident ostro kritizoval tento verdikt a snažil sa ho zvrátiť prostredníctvom exekutívnych nariadení.

Tieto opatrenia zahŕňali právo žien vycestovať do iného štátu kvôli interrupcii a možnosť objednať si potratové tabletky poštou. Okrem toho Biden vytvoril tím zložený z predstaviteľov ministerstiev zdravotníctva, spravodlivosti a obrany, ktorý mal za úlohu zabezpečiť prístup k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.

Prezident sa taktiež snažil presadiť federálne zakotvenie práva na interrupciu, avšak demokrati nedokázali získať potrebnú väčšinu v Senáte a Snemovni, uvádza BBC.

Zahraničná politika, zbrane a klimatická kríza

Bidenovo obdobie bolo tiež poznamenané dvoma závažnými konfliktmi – vojnou na Ukrajine a napätím na Blízkom východe. Spojené štáty počas jeho pôsobenia poskytli Ukrajine významnú vojenskú a humanitárnu pomoc, pričom Biden podporoval sankcie proti Rusku a zvýšil export skvapalneného zemného plynu do Európy.

Tieto kroky však vyvolali obavy z eskalácie konfliktu a náklady na pomoc dosiahli 500 miliónov dolárov. Kritike sa nevyhol aj pri otázke držania a používania zbraní americkou verejnosťou.

Podľa oficiálnej stánky Bieleho domu presadil asi najväčší federálny pokrok v histórii USA. Stalo sa tak prostredníctvom viacerých opatrení a legislatívnych zmien, ktorými sa zvýšila kontrola nad držbou zbraní. Zatiaľ čo zástancovia prísnejšej regulácie zbraní tieto kroky hodnotili ako nepostačujúce, prívrženci práva na držbu zbraní ich kritizovali ako narušenie práv garantovaných druhým dodatkom Ústavy.

V rámci pomoci spomínaným konfliktom na Ukrajine a Blízkom východe sa Spojené štáty tiež zapojili do výcviku ukrajinských vojakov a poskytovali podporu utečencom, pričom celkové náklady na vojenskú pomoc dosiahli podľa New York Post 500 miliónov dolárov.

Biden zároveň podporil sankcie voči Rusku a obmedzil export pokročilých technológií do tejto krajiny. Okrem toho zvýšil dodávky amerického skvapalneného zemného plynu do Európy, čím pomohol znížiť jej závislosť od ruskej energetiky.

Klimatická kríza a problémy s migráciou

Aj v otázkach klimatickej krízy zaviedol Biden ambiciózne plány na zníženie emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 a finančne podporil rozvoj ekologických technológií, informuje portál Reuters.

Hoci tieto opatrenia získali uznanie od environmentálnych skupín, stretli sa aj s kritikou za nedostatočnú rýchlosť implementácie.

Najväčšej kritike však čelil Joe Biden za svoj prístup k riešeniu migračnej krízy, ktorá patrila medzi najdiskutovanejšie témy jeho administratívy. Napriek úsiliu o reformu imigračného systému a zmiernenie humanitárnych kríz na hraniciach sa migračná situácia zhoršila, čo vyvolalo rekordné počty nelegálnych prechodov.

Práve v tejto oblasti sa jeho politika najvýraznejšie líšila od prístupu jeho predchodcu Donalda Trumpa. Kritiku zožal od progresívcov za pomalý postup reforiem aj od konzervatívcov za údajné podnecovanie migrácie.

zdroj: TASR/AP

Ženy v sieni moci 

Ako infromuje portál Politico, jedným z jeho najvýznamnejších úspechov bolo aj zvýšenie počtu žien na vysokých pozíciach. Aj keď černošské ženy v Spojených štátoch zohrávali významnú úlohu v politike už celé generácie, vrátane období, keď nemali právo voliť, Bidenovo prezidentovanie znamenalo dôležitý míľnik v ich zastúpení na vysokých mocenských pozíciách. Joe Biden sa totiž na začiatku svojho pôsobenia zaviazal, že vymenuje najrozmanitejší kabinet s rekordným počtom žien a ľudmi inej farby pleti, čo aj dodržal.

Jednou z prvých vymenovaných žien bola napríklad aj ministerka vnútra Deb Haalandovú, prvá domorodá žena vymenovaná do prezidentského kabinetu. Rovnako vymenoval aj úradujúcu ministerku práce Julie Su, Američanku čínskeho pôvodu, ktorá je dlhoročnou a všeobecne uznávanou obhajkyňou práce. Ďalšou vymenovanou ženou bola aj sudkyňa Ketanji Brown Jackson, ktorá sa stala prvou afroamerickou ženou na Najvyššom súde.

Ďalším veľmi významným krokom bolo vymenovanie Kamaly Harris za viceprezidentku, ktorá sa tak stala prvou ženou afroamerického a ázijského pôvodu v tejto funkcii. Okrem toho Biden vymenoval 39 ďalších černošských žien do federálnej justície – viac ako ktorýkoľvek predchádzajúci prezident Spojených štátov.

Jeho administratíva tak zabezpečila, že 60 % z jeho 235 súdnych nominácií boli ľudia z rôznych etnických skupín, čím posilnil inkluzívny charakter americkej demokracie. Tieto kroky, hoci symbolické, odrážali jeho záväzok k rovnosti a rešpektu voči rozmanitým identitám a skúsenostiam. 

Podpora vzdelávania

Bidenova administratíva priniesla taktiež významnú podporu vzdelávaciemu systému. Odpustenie dlhu pre viac ako 5 miliónov študentov a historická investícia 17 miliárd dolárov do škôl s afroamerickými koreňmi znamenali výrazný posun. Prostredníctvom plánu American Rescue Plan Act pridelil 122 miliárd dolárov na stabilizáciu verejných škôl, ktoré sa zotavovali z pandémie.

Avšak podľa Národného inštitútu pre gramotnosť zostali problémy s čitateľskou gramotnosťou alarmujúce. Viac ako 67 % štvrtákov a 69 % ôsmakov v Spojených štátoch nedosahuje dostatočnú úroveň čítania, čo výrazne ovplyvňuje ich budúce možnosti uplatnenia. „Tieto štatistiky predstavujú krízu, na ktorú sa administratíva dostatočne nesústredila,“ uvádzajú odborníci.

Politický odkaz a očakávania od Trumpa

Bidenovo prezidentovanie bolo prepletené úspechmi aj neúspechmi. Hoci dokázal presadiť niektoré prelomové zmeny v zdravotníctve a klimatickej politike, jeho mandát sprevádzali aj spomínané výzvy spojené s ekonomikou, migráciou a zahraničnými konfliktmi. 

Politológ Erik Láštic zhodnotil, že Biden ukončil svoje funkčné obdobie bez toho, aby zatiahol Spojené štáty do priameho vojenského konfliktu, čo podporuje trend selektívnejšieho využívania americkej vojenskej sily. Na druhej strane tento prístup môže oslabiť vnímanie USA ako globálnej mocnosti.

S príchodom Donalda Trumpa sa očakáva návrat Spojených štátov k politickému kurzu, ktorý sa zameriava na izolacionizmus a znižovanie dôrazu na medzinárodné spojenectvá. „Európska únia bola počas Bidenovho obdobia vnímaná ako spojenec, no to sa s Trumpom pravdepodobne zmení,“ uzatvára Láštic a dodáva, že „na komplexné zhodnotenie jeho pôsobenia v prezidentskom úrade bude potrebný dlhší čas.“

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie