Miliardári bohatnú rekordným tempom. 10 najmajetnejších si denne prilepší o 100 miliónov dolárov. Toto je dôvod

Bohatstvo miliardárov v roku 2024 rástlo trikrát rýchlejšie ako v roku 2023, uvádza správa neziskovej organizácie Oxfam. Predpokladá sa, že v priebehu jedného desaťročia dosiahne hodnotu päť biliónov dolárov.

Zároveň však ekonomická kríza, zhoršujúce sa klimatické podmienky a pretrvávajúce konflikty udržiavajú počet ľudí žijúcich v chudobe na úrovni, ktorá sa od roku 1990 takmer vôbec nezmenila.

Väčšina bohatstva (60 %) pritom nevzniká vlastnou prácou, ale pochádza z dedenia, korupcie alebo monopolného postavenia.

Rekordný nárast bohatstva v číslach

Správa neziskovej organizácie Oxfam, predstavená pri príležitosti Svetového ekonomického fóra v Davose, odhalila, že miliardári sú bohatší o 2 bilióny dolárov, čo predstavuje 5,7 miliardy dolárov denne.

Tento prudký nárast trojnásobne prevýšil tempo z roku 2023. Zatiaľ čo bohatstvo miliardárov exponenciálne rástlo, približne 3,5 miliardy ľudí zostáva uväznených v chudobe.

Rady miliardárov sa v roku 2024 rozšírili o 204 osôb. Ich celkový počet stúpol na 2769. Ako uvádza portál Peniaze, každý týždeň pribudli minimálne štyria noví miliardári. Spoločná hodnota ich majetku sa zvýšila z 13 na 15 biliónov dolárov.

Desať najbohatších mužov zvyšovalo svoje bohatstvo o zhruba 100 miliónov dolárov denne, pričom takmer polovica ľudstva stále zápasí o prežitie s denným príjmom pod 6,85 dolára.

Správa Oxfamu „Takers Not Makers“ analyzovala pôvod bohatstva miliardárov. Zistila, že až 36 % pochádza z dedičstva, pričom v Európe je to až 69 %.

Anna Marriottová, odborníčka Oxfamu na politiku nerovností, kritizuje ekonomický systém, ktorý umožňuje akumuláciu bohatstva pre úzku skupinu vyvolených, zatiaľ čo miliardy ľudí uviazli v chudobe.

Analýza Oxfamu poukazuje na obrovskú koncentráciu bohatstva v krajinách globálneho Severu, kde štáty ako USA a Spojené kráľovstvo kontrolujú 69 % svetového bohatstva a 77 % bohatstva miliardárov, hoci tvoria len 21 % globálnej populácie.

Naopak, krajiny globálneho Juhu, ktoré zabezpečujú 90 % pracovnej sily v globálnej ekonomike, dostávajú iba 21 % svetových príjmov. 

Návrhy riešení podľa Oxfam

Oxfam vo svojej správe analyzuje systémové faktory, ktoré podporujú hromadenie bohatstva v rukách malej skupiny jednotlivcov. V Spojenom kráľovstve miliardári získavajú 37 % svojho bohatstva vďaka politickým prepojeniam a 15 % prostredníctvom monopolného postavenia. Takéto praktiky narúšajú hospodársku rovnováhu a brzdia inkluzívny ekonomický rozvoj.

Nerovnosti sa výrazne prejavujú aj v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ktoré vynakladajú až polovicu svojich rozpočtov na splácanie dlhov zahraničným veriteľom zo severných krajín.

Takéto zaťaženie znemožňuje investície do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a iných kľúčových sektorov, ktoré by mohli prispieť k tvorbe udržateľného bohatstva.

Podľa Oxfamu intenzívne reformy zamerané na znižovanie nerovností dokážu trojnásobne zrýchliť proces eliminácie extrémnej chudoby. Súčasné trendy však poukazujú na opačný vývoj.

Výrazný nárast ziskov investorov v technologickom sektore či kryptomenách prispieva k ďalšej koncentrácii bohatstva v rukách najmajetnejších.

Oxfam navrhuje súbor konkrétnych opatrení zameraných na spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov a podporu sociálnej rovnosti. Zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby príjmy najbohatších 10 % neprevyšovali príjmy spodných 40 %.

Ďalším nástrojom by malo byť zdanenie superbohatých prostredníctvom nového globálneho daňového režimu pod záštitou OSN, ktorý by zabezpečil spravodlivé prerozdelenie bohatstva.

Podľa správy by vyššie zdanenie miliardárov mohlo zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na riešenie systémových nerovností a výrazne posilniť financovanie verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie.

Organizácia tiež vyzýva na zrušenie dlhov krajín globálneho Juhu, čo by oslabilo vplyv korporácií v globálnej ekonomike.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy