Veľká zmena navigačných máp: Vedci museli okamžite reagovať, kompasy ukazujú nový smer

Vedci práve aktualizovali polohu magnetického severného pólu, ktorý sa naďalej vzďaľuje od Kanady smerom k Sibíri. Je čas prekonfigurovať navigačné systémy na lodiach a lietadlách. Tento posun ovplyvňuje nielen veľké dopravné prostriedky, ale aj bežných turistov a dobrodruhov, ktorí sa spoliehajú na presné navigačné prístroje. Pre námorníkov je presná poloha magnetického pólu kľúčová, pretože aj malá odchýlka môže na dlhých trasách spôsobiť významné nepresnosti. Informuje o tom webový portál sciencealert. 

Spojené sily expertov

Odborníci z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) a Britského geologického prieskumu (BGS) spojili svoje sily. Každých päť rokov vytvárajú nový, presnejší Svetový magnetický model (WMM). Tento model určuje presnú polohu magnetického severného pólu – miesta, kde magnetické pole Zeme smeruje kolmo nadol. Spolupráca týchto významných inštitúcií nie je náhodná.

NOAA prináša rozsiahle skúsenosti s oceánskymi a atmosférickými meraniami, zatiaľ čo BGS disponuje špičkovými technológiami na meranie magnetického poľa. Ich spoločné úsilie zaručuje najvyššiu možnú presnosť modelu.

„Súčasné správanie magnetického severu nemá v histórii obdobu,“ hovorí William Brown, expert na geomagnetické pole z BGS.

„Magnetický sever sa od roku 1500 pomaly pohyboval okolo Kanady. Za posledných 20 rokov však zrýchlil svoj pohyb smerom k Sibíri. Každý rok zvyšoval rýchlosť, až kým pred piatimi rokmi náhle nespomalil z 50 na 35 kilometrov za rok. Také výrazné spomalenie sme ešte nezaznamenali.“ Tento neočakávaný vzorec pohybu vyvoláva medzi vedcami živé diskusie. Rýchlosť a smer pohybu magnetického pólu môžu naznačovať hlbšie zmeny v jadre Zeme, ktoré vedci zatiaľ len začínajú chápať.

Čo spôsobuje tento pohyb

Výskum naznačuje, že za posun magnetického severu zodpovedajú dva obrovské magnetické laloky – jeden pod Kanadou a druhý pod Sibírou. Niekedy sú zmeny také dramatické, že si vyžadujú mimoriadnu aktualizáciu mimo bežného päťročného cyklu. Tieto magnetické laloky sú výsledkom komplexných procesov v tekutom vonkajšom jadre Zeme, kde prúdy roztaveného železa a niklu generujú magnetické pole našej planéty.

Vedci pozorujú, že sibírsky lalok v posledných rokoch silnie, zatiaľ čo kanadský slabne, čo vysvetľuje súčasný trend pohybu pólu. Teraz máme k dispozícii novú, presnejšiu mapu magnetického severu. Prvýkrát je dostupná aj mapa s vyšším rozlíšením, ktorá ponúka viac ako 10-násobne podrobnejšie detaily. Na rovníku dosahuje priestorové rozlíšenie približne 300 km v porovnaní so štandardnými 3300 km.

Toto výrazné zlepšenie v rozlíšení umožňuje presnejšie merania a lepšie pochopenie jemných zmien v magnetickom poli Zeme. Vyššie rozlíšenie je výsledkom kombinácie pokročilých satelitných meraní a hustejšej siete pozemných observatórií.

Významný rozdiel v navigácii

Tím BGS uvádza zaujímavý príklad: Ak by si letel priamou čiarou z Južnej Afriky do Spojeného kráľovstva (8500 km) a použil starý WMM namiesto nového, skončil by si 150 km mimo kurzu. Práve preto kartografické a logistické spoločnosti, vlády a oficiálne agentúry aktualizujú svoje systémy. Táto odchýlka nie je len teoretickým problémom. Pre nákladné lode môže znamenať zbytočné míňanie paliva, pre lietadlá komplikácie pri pristávaní a pre vojenské operácie potenciálne ohrozenie presnosti navigácie.

Svoje telefóny a navigácie nemusíš aktualizovať – všetko prebehne automaticky. Veľké letecké spoločnosti však musia aktualizovať navigačný softvér v celej svojej flotile lietadiel. Armády NATO potrebujú modernizovať softvér v množstve zložitých navigačných systémov. Aktualizácia sa týka aj množstva ďalších zariadení a systémov – od vedeckých prístrojov až po záchranné systémy. V modernom svete závisí od presnej navigácie čoraz viac aspektov nášho života, od doručovania balíkov až po predpovede počasia.

História objavovania magnetického pólu

Sir James Clark Ross prvýkrát objavil magnetický severný pól v severnej Kanade v roku 1831. Odvtedy vedci postupne zdokonaľovali metódy jeho sledovania. Využívajú pozemné merania z celého sveta aj údaje zo satelitov na obežnej dráhe. Rossov objav bol v tom čase revolučný. Musel čeliť extrémnym podmienkam Arktídy a spoliehať sa len na základné navigačné prístroje. Dnes máme k dispozícii satelity a zložité magnetometre, ktoré umožňujú nepretržité a presné sledovanie pohybu magnetického pólu.

Geografický severný pól zostáva na svojom mieste (na vrchole rotačnej osi Zeme). No keď sa železo a nikel vo vnútri našej planéty pohybujú, mení sa aj zemské magnetické pole. Preto sa magnetický severný aj južný pól neustále pohybujú. Tento neustály pohyb je pripomienkou dynamickej povahy našej planéty. Zemské jadro nie je statické – neustále sa v ňom odohrávajú procesy, ktoré ovplyvňujú magnetické pole a tým aj našu každodennú navigáciu.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti