Rusi nasadili elitnú špionážnu jednotku proti Západu: Úlohou sú sabotáž, destabilizácia a kybernetické útoky

Ruské tajné služby zriadili podľa investigatívy denníka The Wall Street Journal špeciálny tím na vedenie špionážnych operácií proti Západu. Na tieto ciele využívajú sabotáž, kybernetické útoky a psychologické operácie. Reč je o utajenej jednotke ruskej vojenskej rozviedky, tzv. Oddelení pre špeciálne úlohy (SSD), ktorá vykonáva tajné útoky proti Západu v Európe a inde.

Špeciálna jednotka na rozvracanie Západu

Táto jednotka vznikla v roku 2023 a má na svedomí pokusy o vraždy, sabotáže a plán s umiestnením zápalných zariadení do lietadiel. Jej vznik odráža vojnovú pozíciu Moskvy voči Západu a je reakciou na západnú podporu Ukrajine.

SSD združuje rôzne zložky ruských spravodajských služieb a prevzala niektoré právomoci od FSB. Medzi jej úlohy patrí vykonávanie vrážd a sabotáží v zahraničí, infiltrácia západných spoločností a univerzít či nábor a výcvik zahraničných agentov.

Experti varujú, že operácie tejto skupiny sú čoraz sofistikovanejšie a nebezpečnejšie. „Toto nie sú náhodné útoky. Ide o dlhodobo plánované operácie, ktoré majú oslabiť európske vlády a vytvoriť chaos,“ uviedol nemenovaný zdroj z britskej rozviedky.

Podľa britských bezpečnostných zložiek je cieľom nielen ekonomické oslabenie Západu, ale aj narušenie politickej jednoty a destabilizácia verejného poriadku prostredníctvom manipulácie spoločenskej mienky a šírenia strachu.

Zaostrení na Nemecko

SSD sa zameriava najmä na Nemecko, ktoré Rusko považuje za slabý článok NATO. Oddeleniu pre špeciálne úlohy sa tu pripisuje viacero incidentov. Napríklad pokus o vraždu generálneho riaditeľa nemeckého výrobcu zbraní či vytvorenie plánu s výbušnými zariadeniami v lietadlách spoločnosti DHL.

V máji minulého roka tiež operatívci SSD podpálili továreň v Berlíne, ktorú vlastní spoločnosť Diehl. To je dodávateľ zbraňových systémov pre Ukrajinu, uviedli americkí a európski spravodajskí a bezpečnostní predstavitelia.

Prepojenie na súkromných operatívcov

Vzhľadom na to, že počet ruských diplomatov v Európe bol výrazne zredukovaný po začiatku vojny na Ukrajine, Moskva sa podľa New York Times stále viac spolieha na súkromných operatívcov a kriminálne siete. Podľa MI5 to viedlo k poklesu profesionality operácií, avšak zároveň k zvýšenej nepredvídateľnosti a agresivite týchto akcií. 

Ken McCallum, šéf britskej kontrarozviedky MI5, varoval, že ruskí agenti sa stále viac uchyľujú k sabotážam a fyzickým útokom, ktoré môžu ohrozovať civilistov.

Napriek snahám Západu identifikovať a eliminovať tieto hrozby, ruské tajné služby neprestávajú s agresívnymi operáciami. MI5 zaznamenala 48 % nárast vyšetrovaní štátom podporovaných aktivít voči Británii, pričom práve Rusi sú považovaní za hlavných páchateľov.

Rusko a predtým Sovietsky zväz majú dlhú históriu masívnych investícií do takzvaných „ilegálov“ – špiónov, ktorí sa počas rokov nenápadne infiltrujú do cieľových krajín. Na rozdiel od „legálnych“ agentov pôsobiacich pod diplomatickým krytím na ambasádach nemajú títo ilegálni špióni žiadnu imunitu.

Dokonca neexistuje ani priame spojenie s Ruskom, čo ich robí mimoriadne ťažko odhaliteľnými. Vladimir Putin, ruský prezident a bývalý agent KGB, do tejto formy špionáže investoval obrovské zdroje.

„Je to jeho skutočná záľuba, ktorá siaha až do jeho čias v KGB,“ uviedol Calder Walton, riaditeľ výskumu v Intelligence Project na Harvardovej Kennedyho škole. Okrem Ruska varoval McCallum aj pred ďalšími bezpečnostnými hrozbami, najmä zo strany Iránu a Číny.

MI5 zaznamenala nárast iránskych spravodajských operácií v Británii, pričom Irán podporuje útoky na opozičných aktivistov a novinárov. Čína zase cieli na čínske komunity v exile a snaží sa o zasahovanie do demokratických procesov na Západe.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie