Tri roky od začiatku invázie: Ukrajina krváca a čaká, či ju Západ neopustí. Experti spomínajú nový zlomový bod

V pondelok uplynie tretie výročie rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Kremeľ kedysi tvrdil, že ide o „špeciálnu vojenskú operáciu“, no v skutočnosti sa konflikt rozrástol do dlhodobej vojny, ktorá zasiahla obrovské územia, spôsobila milióny presídlení a viedla k státisícom obetí.

24. februára 2022 Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu a konflikt, o ktorom si väčšina pozorovateľov dlho myslela, že sa rýchlo uzavrie, sa namiesto toho rozrástol do dlhodobej a vyčerpávajúcej vojny.

Ukrajina prekvapila celý svet húževnatou obranou, podporenou masívnou vojenskou pomocou zo Západu, avšak ruská vojenská mašinéria stále postupuje v niektorých častiach okupovaných území a pravidelne útočí raketami či dronmi na ukrajinské mestá. Teraz, po troch rokoch od začiatku invázie, mnohí experti hovoria o novom zlomovom bode.

Zasahuje Trump

Od začiatku roku 2025 nastali výrazné zmeny v americkej politike voči Ukrajine spolu s nástupom Donalda Trumpa na druhé funkčné obdobie. Kým v predchádzajúcich rokoch Washington jednoznačne podporoval Kyjev, Trumpova administratíva začala otvorene spochybňovať rozsah pomoci a tlačila na Ukrajinu, aby pristúpila k dohode s Ruskom, ktorá by mohla zahŕňať aj územné kompromisy.

Trumpove vyjadrenia o tom, že Zelenskyj nesie zodpovednosť za ruskú inváziu a že jeho vláda funguje bez volieb, vyvolali ostré reakcie nielen v Kyjeve, ale aj medzi európskymi spojencami. Obavy narastali, keď sa začalo špekulovať, že Washington by mohol vyjednávať s Moskvou bez priamej účasti Ukrajiny, píše americký denník Washington Post.

Niektorí európski lídri, napríklad poľský premiér Donald Tusk, otvorene varovali, že akékoľvek vynútené riešenie by mohlo znamenať oslabenie celej západnej aliancie. „Nútená kapitulácia Ukrajiny by znamenala kapituláciu celej západnej komunity,“ vyhlásil Tusk.

Európa preto sleduje vývoj rokovaní so znepokojením, pričom otázkou zostáva, do akej miery bude mať vplyv na ich výsledok.

Európa na rázcestí

Počas prvých dvoch rokov vojny demonštrovali európske krajiny nezvyčajnú jednotu v podpore Ukrajiny. Hoci Európa nedisponuje takými rozsiahlymi vojenskými kapacitami ako USA, jej materiálna, finančná a humanitárna pomoc boli kľúčové pre udržanie ukrajinského odhodlania.

Dlhodobé sankcie namierené proti Rusku, nastavené aj s prispením Washingtonu, však začínajú byť pre niektoré európske krajiny čoraz náročnejšie. Teraz sa navyše európski predstavitelia obávajú, že v novej ére americko-ruských rozhovorov budú postavení pred hotovú vec, informuje spravodajstvo CNBC News.

V zákulisí sa diskutuje o myšlienke mierovej misie OSN na ukrajinskom území, no ako upozorňujú viacerí diplomati, prípadná normalizácia vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou by mohla Ukrajinu obrať o podstatnú časť jej vyjednávacích pák.

Nadchádzajúce mesiace ukážu, či Európa dokáže udržať jednotu – hlavne ak by sa Spojené štáty snažili „vymeniť“ ukrajinské ústupky za geopolitickú spoluprácu Ruska.

Moskva si mädlí ruky

Vladimir Putin sa posledné mesiace pokúša robiť „priateľskú“ politiku voči Trumpovi, aby využil príležitosť na zmiernenie sankcií, prípadne na zisk ďalších výhod. Ruské ozbrojené sily síce čelia enormným stratám, ale Kremeľ sa stále snaží presadzovať naratív, že konflikt na Ukrajine spôsobili západné ambície Kyjeva.

Kremeľ sa teda zdá byť spokojný s tým, čo počuje. Veterán ruského ministerstva zahraničných vecí Sergej Lavrov tento týždeň pochválil Trumpa za to, že je „jediným západným lídrom, ktorý verejne a hlasno zopakoval kradmú kremeľskú líniu, podľa ktorej túžba Ukrajiny vstúpiť do NATO bola príčinou vojny“.

Mnohí analytici varujú, že Rusko teraz môže využiť túto príležitosť a tlačiť na rozsiahle ústupky zo strany Ukrajiny, prípadne sa pokúsiť získať ďalšie ekonomické benefity. Európski politici pritom bijú na poplach – dôsledky prípadného „veľkého obchodu“ medzi Washingtonom a Moskvou by zaplatila predovšetkým Ukrajina a v dlhodobom horizonte aj Európa.

Ukrajina na križovatke

V Kyjeve napriek všetkému nepoľavujú v snahe presvedčiť Západ o potrebe pokračovania v podpore. Prezident Zelenskyj otvorene odmieta ísť do ústupkov, ktoré by podľa neho len umocnili ruské ambície a zanechali Ukrajinu ešte zraniteľnejšou.

Spúšťačom sporu môže byť údajné minulotýždňové odmietnutie Zelenského podpísať dokument, ktorý mu predložil minister financií Scott Bessent. Ten by zaručil Spojeným štátom polovicu kľúčových nerastných zdrojov Ukrajiny výmenou za pokračujúcu bezpečnostnú pomoc, dodáva Washington Post.

Zelenskyj zdôrazňuje, že Ukrajina je ochotná rokovať, no nie na úkor svojej územnej celistvosti. Únava ľudí z vojny je citeľná, ale zároveň pretrváva odhodlanie neustúpiť ruskej agresii, ktorá trvá už od roku 2014 a vyústila do krvavej fázy od roku 2022. Skepsa voči dohodám uzavretým za chrbtom Ukrajiny posilňuje hlasy, ktoré volajú po čo najsamostatnejšom vedení obrany štátu.

Ilúzie padajú, vojna pokračuje

Po troch rokoch brutálnych bojov a obrovských ľudských i materiálnych stratách sa Ukrajina stále drží v defenzíve. Jej suverenita stojí na obrovskej obetavosti vlastných vojakov, ale aj na podpore zo Západu.

Ten je však aktuálne rozdelený: niektorí lídri v EÚ nabádajú k opatrnosti pri prípadnom „nútenom mieri“, zatiaľ čo Spojené štáty s Trumpom na čele chcú rýchle riešenie, ktoré by odblokovalo americko-ruské vzťahy a potenciálne prinieslo strategickú výhodu v rivalite s Čínou.

„Trvácna ilúzia o takomto svete sa teraz rozplynula, a v tomto zmysle Trump preukázal Ukrajine obrovskú službu,“ vyjadril sa bývalý ukrajinský minister hospodárstva Tymofiy Mylovanov, poukazujúc na potrebu maximálnej sebestačnosti krajiny.

Svet i Európa tak vstupujú do štvrtého roka vojny s Ruskom s čoraz väčšími otáznikmi. Či dôjde k „diktovanému“ mieru, ktorý by z dlhodobého hľadiska mohol prehĺbiť nestabilitu, alebo sa Kyjevu podarí presadiť spravodlivejšie riešenie, ostáva otvorené.

Jasné je len jedno: vzťahy medzi USA, Ukrajinou a zvyškom Európy nikdy neboli komplikovanejšie – a osud vojnou zmietanej krajiny je len jedným z ohniviek v reťazi nových geopolitických záujmov, kde sa formujú nové dohody a padajú posledné ilúzie o tradičných zárukách bezpečnosti.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine