Od Hostomelu po Bachmut. Najvýznamnejšie bitky a strategické zmeny za 3 roky vojny na Ukrajine
- Vybrali sme najkľúčovejšie bitky vo vojne na Ukrajine
- Pozreli sme sa aj na zmenu taktiky bojov, ktorú so sebou priniesla vojna na Ukrajine

- Vybrali sme najkľúčovejšie bitky vo vojne na Ukrajine
- Pozreli sme sa aj na zmenu taktiky bojov, ktorú so sebou priniesla vojna na Ukrajine
Vojna na Ukrajine sa začala presne pred troma rokmi.
Startitup ti prináša prehľad najdôležitejších bitiek a zásadných zmien v modernom vedení boja.
Bitka o Kyjev
Už na začiatku vojny 24. februára 2022 sa ruskí výsadkári pokúsili obsadiť letisko Hostomel. Ukrajinská obrana a následné zničenie pristávacej plochy zabránili ruskému leteckému zásobovaniu síl v okolí Kyjeva.
Vďaka udržaniu a následnému zničeniu pristávacej plochy v Hostomeli Ukrajinci zabránili Rusom v leteckom dopravení posíl do blízkosti hlavného mesta, pričom 65-kilometrový ruský zásobovací konvoj uviazol na úzkej ceste od bieloruských hraníc.
Rusi sa po márnych pokusoch dobíjať mesto koncom marca stiahli späť za hranice.
Úspešná obrana letiska Hostomel mala významný psychologický a taktický vplyv. Ukázala, že aj v prípade prekvapivých a rýchlych útokov ruských síl je možné efektívne reagovať a zablokovať kľúčové body. Zablokovanie možnosti ruského leteckého vysádzania posíl v okolí Kyjeva následne prispelo k celkovému obrannému úspechu Ukrajiny v raných fázach konfliktu, píše The Guardian.
Obrana Černihiva
Mesto na strategickej dopravnej a železničnej križovatke sa stalo dôležitým bodom obrany. Proti veľkej presile ruských jednotiek sa dokázala postaviť jedna brigáda ukrajinskej armády spolu s dobrovoľníkmi z teritoriálnej obrany, čo pomohlo stabilizovať situáciu v severnej časti Ukrajiny.
Černihiv bránila proti veľkej presile jedna brigáda ukrajinskej armády a dobrovoľníci z radov teritoriálnej obrany.
Blokáda mesta bola prelomená až prvého apríla 2022. Černihiv získal čestný titul „Mesto-hrdina“.
Aj keď boli boje sprevádzané značnými stratami, úspešná obrana mesta umožnila ukrajinským veleniam preorganizovať sily a neskôr viesť protiútoky v iných regiónoch, čo nakoniec prispelo k stabilizácii frontových línií.
Bitky v charkovskej oblasti
Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov malo byť jednoduchým cieľom. Leží len tridsať kilometrov od ruských hraníc a väčšina jeho obyvateľov je rusky hovoriaca.
Ruské špeciálne sily síce prenikli 27. februára až do mesta, avšak v bitke pri škole č. 134 boli zničené.
V počiatočných vniknutiach sa ruské sily sústredili prevažne na okrajoch mesta, kde pravidelne čelili ostreľovaniu zo strany ukrajinských jednotiek. Tým sa vytvoril druhý front obrany, ktorý zabraňoval nepriateľovi v ďalšom postupe do centra.
V máji 2022 spustili ukrajinské jednotky sériu koordinovaných protiútokov, ktoré postupne vytlačili ruské sily z mestských oblastí. Tieto operácie nielenže oslabili nepriateľské postavenia, ale aj umožnili preorganizovať obranné línie v regióne.
V septembri 2022 ukrajinské velenie uskutočnilo tzv. charkovskú protiofenzívu, počas ktorej bolo oslobodené takmer celé územie charkovskej oblasti. Oslobodenie zahŕňalo strategické mestá a dopravné uzly, medzi ktoré patrili aj Izjum a Kupjansk.
Obliehanie prístavu Mariupol
Obliehanie prístavu Mariupol trvalo takmer 90 dní a stalo sa symbolom ukrajinského odporu. Vojaci brigády Azov a námornej pechoty navzájom zviazali značné ruské sily a blokovali kľúčovú pozemnú komunikáciu medzi Donbasom a Krymom. Vyčerpaní obrancovia sa nakoniec stiahli do komplexu železiarní Azovstal, kde sa do 20. mája 2022 všetci vzdali.
Celkovo padlo do zajatia 2 439 ukrajinských vojakov, z ktorých mnohí sú dosiaľ v ruských rukách.
Mariupol, nachádzajúci sa na pobreží Azovského mora, bol pre Rusov strategicky dôležitý. Kontrola nad mestom by im umožnila zabezpečiť prístav, ktorý slúžil ako hlavná vstupná brána do oblasti Donbasu, a zároveň by uľahčil logistiku a prepravu vojenského materiálu medzi Donbasom a Krymom.
Oslobodenie Chersonu
Oslobodenie tohto jediného regionálneho mesta, ktoré Rusi obsadili, bolo strategicky aj morálne významným úspechom. Získanie Chersonu posilnilo postavenie Ukrajincov a znamenalo rázny úder do ruského sebavedomia.
Bol to dôsledok vytrvalého (a ťažkými stratami zaplateného) tlaku, ktorý Ukrajinci na ruské pozície vyvíjali od konca augusta 2022.
Ruské jednotky na pravom brehu Dnepra sa ocitli v logisticky zraniteľnej pozícii, keď hrozilo ich odrezanie od hlavných zásobovacích ciest.
11. novembru 2022 mesto prakticky prešlo do rúk ukrajinských síl – takmer bez rozsiahlych priamych bojov v samotnom meste, pretože Rusi uprednostnili strategické ustúpenie.
Oslobodenie Chersonu poslalo silný signál o schopnosti Ukrajincov využiť slabiny nepriateľa. Obnovenie kontroly nad mestom výrazne posilnilo morálku nielen ozbrojených síl, ale aj civilného obyvateľstva, čo malo ďalekosiahly vplyv na celkovú odolnosť krajiny.
Bitka o Bachmut
Najdlhšia a najkrvavejšia bitka vojny trvala takmer 10 mesiacov – od 1. augusta 2022 do 20. mája 2023. Mesto s necelými 80-tisíc obyvateľmi sa stalo symbolom ukrajinského odporu a zároveň miestom, kde Rusi prvýkrát masovo nasadili wagnerovcov – príslušníkov súkromnej žoldnierskej skupiny, z veľkej časti tvorených väzňami.
Hlavný útok na samotné mesto sa začal po tom, čo ruské sily postupovali zo smeru Popasna po stiahnutí Ukrajiny z tohto frontu. Hlavnú útočnú silu tvorili predovšetkým žoldnieri z ruskej polovojenskej organizácie Wagner Group, podporovaní pravidelnými ruskými jednotkami a údajne prvkami milície Doneckej ľudovej republiky.
V bojoch padli na oboch stranách desiatky tisíc mužov. Mesto bolo prakticky kompletne zničené, čo podčiarkuje intenzitu bojov a následný dopad na civilné obyvateľstvo.
Kurská ofenzíva
Kurská oblasť sa nachádza na západe Ruska a hraničí s ukrajinskou Sumskoju oblasťou. Táto poloha z nej robí kľúčové zázemie pre ruské vojenské operácie. Slúži ako východiskový bod pre útoky na severnú Ukrajinu, najmä na Sumy a Černihivskú oblasť.
Prekvapivý úder cez ruské hranice zahájili Ukrajinci ráno 6. augusta 2024 v čase, keď ich tlačila ruská ofenzíva na Donbase a pri Charkove. Podarilo sa dosiahnuť moment prekvapenia a elitné ukrajinské jednotky rýchlo obsadili 770 štvorcových kilometrov a získali stovky zajatcov.
Ukrajincom sa nepodarilo obsadiť žiadne väčšie mesto, no dodnes tu aj napriek ruským protiútokom držia približne 420 štvorcových kilometrov a viažu značné ruské (a severokórejské) sily. Prezident Zelenskyj pravdepodobne dúfal, že to bude môcť využiť pri mierových rokovaniach.
Vojna na Ukrajine zásadne zmenila spôsob, akým vnímame a vedieme vojenské konflikty. Tento konflikt, ktorý vybuchol agresiou na Ukrajinu, predefinoval vojenské stratégie, technológie a samotný spôsob boja, pričom sa na bojisku objavili nové formy hybridnej vojny.
Technologická revolúcia a drony
Jedným z najvýraznejších fenoménov, ktoré konflikt na Ukrajine priniesol, je bezprecedentné využitie bezposadkových systémov. Najvýraznejší vplyv na zmenu charakteru vojny majú hlavne bezpilotné lietadlá. Od malých komerčných modelov až po špecializované bojové drony, tieto bezpilotné lietadlá sa využívajú nielen na prieskum a zber spravodajských informácií, ale aj na priame útoky na nepriateľské ciele.
Drony dnes slúžia na ničenie tankov, delostrelectva, opevnených pozícií a logistických zásob, čím predstavujú lacnú, ale efektívnu alternatívu k tradičným presne riadeným strelám. Kamikadze drony, ako napríklad ruský Lancet alebo ukrajinské FPV drony, sa rýchlo stali ikonou modernej vojny.
Netreba zabúdať ani na iné bezposádkové systémy. Nielen lietajúce zariadenia nemajú svojho „pilota“. V prebiehajúcej vojne s Ukrajinou Rusko naďalej rozvíja inovatívne spôsoby využitia bezposádkových systémov. Nedávne video na sociálnych sieťach ukazuje, ako plánuje integrovať bezposádkové pozemné vozidlo (UGV) Courier do svojich aktuálnych operácií.
Hybridná vojna a decentralizované rozmiestňovanie vojakov
Konflikt prinútil Ukrajinu, ako aj Rusko neustále inovovať a prispôsobovať sa novým podmienkam. Vývoj vlastných zbraní, ktoré umožňujú údery hlboko za nepriateľské línie, sa stal prioritou pre Kyjev.
Medzinárodné portály venujúce sa zbrojeniu a armáde denne prinášajú nové technologické novinky, pričom v popredí ostávajú krajiny ako Čína, USA a Rusko. Ukrajina však dokázala zaujať svoje miesto medzi nimi, pričom jej inovácie majú významný vplyv na taktiku a stratégiu moderného boja.
Konvenčné vojenské taktiky, ako ich poznáme z éry NATO alebo tradičného ruského prístupu, dnes nefungujú tak ako kedysi. V modernom konflikte vidíme, že vojaci nie sú sústredení len v kasárňach – často bývajú v obyčajných domoch alebo sa rozptýlia po dedinách, čo im umožňuje znižovať riziko centralizovaného zásahu nepriateľa.
Väčšia miestna autonómia
Ak si niekto myslí, že vojde do kasární za vojakmi, je to veľký omyl. Vojaci žijú a sú rozptýlení v obyčajných domoch po dedinách, ktoré ich majitelia opustili. Je to aj kvôli tomu, že keď napríklad sústredia viac SIM-kariet na jednom mieste, tak Rusi na to miesto zacielia paľbu. Viac sa môžeš dočítať v našom článku o tajnom dronovom laboratóriu v pivnici paneláku.
Navyše ukrajinské jednotky získali väčšiu autonómiu na miestnej úrovni, čo im umožňuje rýchle a flexibilné rozhodovanie priamo na bojisku bez potreby zdĺhavého schvaľovacieho procesu.
Dopad na budúce konflikty
Zmena charakteru vojny, ktorú konflikt na Ukrajine priniesol, má ďalekosiahle dôsledky. Technologické inovácie, ktoré dnes vidíme na bojiskách, pravdepodobne formujú spôsob, akým budú vedené budúce vojny. Drony a ďalšie moderné technológie umožňujú flexibilnejší prístup, rýchlejší prieskum a presnejšie údery, čo môže zmeniť rovnováhu síl v budúcich konfliktoch.
Ukrajina tak demonštrovala, že aj menšia krajina môže prostredníctvom inovácií a adaptácie získať strategickú výhodu, čo je cenná lekcia pre celý svet. Moderná vojna už nie je len o veľkých masách a ťažkej mechanizácii, ale aj o rýchlosti, presnosti a schopnosti využívať najnovšie technologické trendy.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: The Guardian, Telegram/boris rozhin