„Nemali sme na výplaty, doslova sme boli na pokraji bankrotu.“ Spoveď tvorcu Netflixu o najtemnejšom období
- Netflix bol kedysi len bezradný startup so stratou 50 miliónov dolárov
- Marc Randolph otvorene opisuje obdobie firmy, o ktorom veľa ľudí netuší

- Netflix bol kedysi len bezradný startup so stratou 50 miliónov dolárov
- Marc Randolph otvorene opisuje obdobie firmy, o ktorom veľa ľudí netuší
Spoločnosť Netflix vznikla v auguste 1997. Podľa jej spoluzakladateľa Marca Randolpha však od začiatku išlo o nápad, ktorý bol – ako sám hovorí – v skutočnosti „smiešny a nefunkčný“.
Ľudia predsa nebudú požičiavať DVD-čka poštou. No práve táto myšlienka sa stala základom pre vznik impéria, ktoré navždy zmenilo spôsob, akým sledujeme filmy a seriály.
„Každý nápad je na začiatku zlý. Len ešte nevieme prečo,“ hovorí dnes Randolph. To, čo je skutočne dôležité, je nájsť čo najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako ho otestovať.
A to urobili – spustili službu bez oneskorených poplatkov a s mesačným predplatným. Zákazníci si tento „bláznivý“ model okamžite zamilovali.
O dva roky po založení Netflixu bol startup v kríze. V roku 2000 spoločnosť zápasila s obrovskými stratami. Randolph si spomína: „Boli sme vo veľkých problémoch, nemali sme na výplaty. Mali sme straty asi 50 miliónov dolárov. Vedel som, že to musíme čo najskôr predať.“
Dokonca začali rokovať s Amazonom o predaji firmy za približne 10 až 15 miliónov dolárov (v prepočte 9,3 až 14 miliónov eur).
Randolph však napokon usúdil, že bude zaujímavejšie zistiť, čo z Netflixu môže vyrásť. Rozhodnutie nepredať bolo riskantné, no z dlhodobého pohľadu zásadné.
Kríza kulminovala na jar roku 2000. „V priebehu týždňa alebo dvoch sme sa mali stať obeťou vlastného úspechu. Doslova sme boli na pokraji bankrotu,“ hovorí Randolph.
Blockbuster, vtedajší gigant vo videopožičovni, ich mohol zachrániť, ale odmietol. Nechcel ich kúpiť, chcel proti nim bojovať.
Randolph tvrdí, že sa vtedy odohral príbeh, ktorý ešte nikto poriadne nerozprával – ako sa jeden z najväčších problémov Netflixu zmenil na jeho najväčšiu výhodu.
Mentoring namiesto startupov: Nová životná misia
Dnes má Randolph iné priority. Po štyroch dekádach podnikania a siedmich startupoch priznáva, že už nemá chuť ani energiu na ďalší. „Už nechcem zažívať ten 24/7 stres. Mám iné veci, ktorým sa chcem venovať,“ hovorí. Miesto toho sa sústredí na mentoring.
Jeho poslaním je odovzdávať skúsenosti novým generáciám. Chce im pomôcť buď získať šancu, ktorú kedysi dostal on sám, alebo zvýšiť pravdepodobnosť ich úspechu. Verí, že v spoločnosti sa skresľuje obraz podnikania. „Filmy a články glorifikujú startupy – drahé autá, večierky… ale v skutočnosti je to osamelé a náročné remeslo,“ tvrdí.
Preto napísal knihu That Will Never Work (To nikdy nebude fungovať). „Chcel som ukázať pravdivý príbeh o tom, čo to znamená mať šialený nápad, ktorému nikto neverí, a bojovať za jeho realizáciu,“ vysvetľuje.
Ak si niekto knihu prečíta a povie si „to znie super“, potom je podľa neho pripravený byť podnikateľom. Ak si, naopak, pomyslí „to je ťažšie, než som čakal“, aj to bude užitočné, pretože takých ľudí odradí od falošných ilúzií.
Katalógy, pošta a predplatné: Ako vznikol Netflix
Spomienky na začiatky Randolphovej kariéry sú pozoruhodné – aj preto, že ukazujú, ako sa drobné skúsenosti spájajú do celku. Ešte ako zamestnanec hudobného vydavateľstva požiadal, či by mohol viesť ich mailovú divíziu.
„Každý deň som triedil poštu, odpovedal na požiadavky, balil a posielal objednávky,“ spomína v podcaste. Fascinovalo ho to. Začal experimentovať – farebné letáky, rôzne formáty, a nakoniec z toho vybudoval skutočné oddelenie zásielkového predaja.
Dôležitejšie než samotný marketing bola však skúsenosť s budovaním firmy v rámci firmy. „To bolo pre mňa formujúce. Naučil som sa, ako niečo testovať, merať, optimalizovať,“ hovorí.
Keď neskôr prišiel internet, okamžite videl jeho potenciál. „Zrazu som mohol robiť personalizovaný marketing, ale v obrovskom meradle. Každá stránka mohla byť šitá na mieru jednému človeku,“ dodáva.
Ako riaditeľ predplatného v časopise si zase osvojil princípy predaja na báze opakovaných platieb. „Keď si to dáš dokopy – marketing cez zásielky, predplatné, internet – nie je až taký veľký skok k video požičovni poštou,“ vysvetľuje.
Osudové stretnutie
V roku 1996 Randolph založil firmu Integrity QA, ktorá bola o rok neskôr kúpená spoločnosťou Pure Atria. A práve tam sa stretol s Reedom Hastingsom, ktorý sa neskôr stal druhým spoluzakladateľom Netflixu.
„Hneď pri prvom stretnutí sme si sadli. Mali sme úplne iné myslenie – ja som mal marketingovú empatiu, Reed bol logický matematik. Ale práve to sa dopĺňalo,“ vysvetľuje Randolph. Obaja verili v čestnosť, nie preto, že by si to sľúbili, ale preto, že to mali v povahe. Diskutovali, hádali sa, no vždy išlo o vec – nie o ego.
Keď sa Pure Atria predala, obaja stratili svoje pozície. Reed plánoval návrat do školy, Randolph chcel založiť nový startup. Dohodli sa, že Randolph začne s firmou, Hastings do nej investuje a bude predsedom predstavenstva. Chýbalo jediné – nápad.
Personalizovaný šampón, vitamíny aj psie krmivo
V tom čase spolu bývali v rovnakom meste – v Santa Cruzi – a dennodenne spolu dochádzali do práce. Cesta autom sa zmenila na kreatívny brainstorming.
„Reed ma vždy viezol do práce a ja som začal: ,Mám niečo nové. Personalizovaný šampón! Pošleš pramienok vlasov, my ti namiešame špeciálnu zmes…‘,“ spomína Randolph.
Reed reagoval vždy rovnako. Ticho šoféroval a po pár minútach povedal: „To nikdy nebude fungovať.“ A potom nasledovala tvrdá argumentácia.
Randolph však chodil pripravený – mal výskum, prepočty, dôvody. Ich debaty trvali celú cestu tam a späť. A takto prepadli nápady ako vitamíny, športové potreby aj pošta s krmivom pre psy.
Medzi týmito nápadmi bola aj „požičovňa filmov cez internet“. Zákazníci si na webe vyberú film, firma ho pošle poštou a zákazník ho po týždni vráti. V čase VHS kaziet to však nemalo šancu – boli veľké, ťažké a drahé. Aj tento nápad skončil v koši.
Zlomový moment: Objav DVD a test s CD-čkom
Zlom nastal, keď Hastings jedného rána Randolphovi povedal, že čítal o novinke – DVD diskoch. Ľahké, tenké, prenosné.
„Okamžite sme to prepojili s nápadom na požičovňu a otočili auto späť do mesta,“ spomína Randolph. Kúpili použité hudobné CD, obálku na pohľadnicu, napísali adresu a poslali to poštou domov Reedovi.
Na druhý deň ráno, keď sa opäť stretli, Hastings držal v ruke ružovú obálku s neporušeným CD. Zásielka dorazila za menej než 24 hodín. Za cenu jednej známky. A v tom momente vznikol Netflix.
Všetky nápady sú zlé. Tvoje tiež – a to je v poriadku
Keď Marc Randolph s Reedom Hastingsom v aute obrátili trasu späť do mesta, kúpili CD, obálku a poslali si ju poštou, ešte netušili, že práve tento jednoduchý test potvrdí, že ich „bláznivý“ nápad môže fungovať.
„V tom momente sme si povedali – možno to fungovať naozaj môže. Môžeme využiť poštu. A vtedy sa všetko zmenilo,“ spomína Randolph. Práve vtedy začali naplno veriť, že našli nápad, ktorý stojí za to rozbehnúť spoločne.
Mnoho začínajúcich podnikateľov je dnes presne v tomto bode. Sú znechutení z korporátneho sveta, ich mozog je nonstop zapnutý, vnímajú nápady na každom kroku – aj keď im pes zvracia, hneď si pomyslia na nový druh krmiva. Podľa Randolpha je v tomto bode dôležité položiť si otázku: ako spoznať, kedy je nápad životaschopný a kedy ho treba hodiť cez palubu?
„Framework, ktorý používam, je jednoduchý: všetky nápady sú hlúpe. Každý jeden. Neexistuje dobrý nápad – len nevieme, prečo je ešte zlý,“ hovorí.
V tejto filozofii odmieta tradičné brainstormingové mantry typu „neexistuje zlý nápad“. „Volovina. Existuje veľa zlých nápadov. A ten najhorší zločin, ktorý ako podnikateľ môžeš urobiť, je zamilovať sa do svojho nápadu.“
Najhoršia pasca podnikania
Podnikatelia podľa Randolpha často uviaznu v predstave, že ich nápad je výnimočný, pretože im to potvrdí partner, známi, ich vlastná vízia budúcnosti. Napíšu si 10-stranový biznis plán, snívajú o rozšírení na psy, mačky aj žirafy, a zabúdajú na to najpodstatnejšie – zákazníkov.
„Namiesto snívania by si sa mal pýtať len jednu vec: ako môžem čo najrýchlejšie, najlacnejšie a najjednoduchšie naraziť svoj nápad do reality?“ zdôrazňuje Randolph. A pod „realitou“ nemyslí investorské kolá či technické špecifikácie, ale skutočných ľudí. Hovorí tomu „validation hack“ – malý, lacný, primitívny test, ktorý ukáže, či má myšlienka zmysel.
Papier, fixka a lepiaca páska: Lacnejší biznis test neexistuje
Na vysvetlenie používa príklad z univerzity. Jedna študentka mu predstavila nápad na peer-to-peer zdieľanie oblečenia. V skrini má vraj množstvo vecí, ktoré nenosí, a to isté platí pre jej kamarátky. Chcela vytvoriť web, kde by si navzájom požičiavali šatník. A Randolph sa jej opýtal: „Chceš kvôli tomu odísť zo školy?“
Navrhol jej niečo iné: zobrať kus papiera, napísať naň „Chceš si požičať moje oblečenie? Zaklop.“ A nalepí ho na dvere internátu. Ak nikto nezaklope, má odpoveď.
Ak niekto zaklope, zistí ďalšie veci – či jej oblečenie ľudí zaujíma, či sadne veľkosť, štýl, a čo sa stane, keď sa jej obľúbená blúzka vráti poškodená.
„To všetko zistíš bez kódu, bez investora, bez toho, aby si odchádzala zo školy. Iba za cenu papiera, fixky a pásky.“
Podľa Randolpha je práve toto testovanie základom podnikania. Nie MVP, ale „unviable product“ – niečo, čo je primitívne, no umožní získať rýchlu spätnú väzbu.
Práve vďaka tomu sa podnikateľ môže rozhodnúť, či pokračovať, alebo to zabaliť. A čím skôr si priznáš, že to bol zlý nápad, tým menej ťa to bude bolieť.
Sklamanie, zacyklenie a ilúzie: Ako si podnikatelia kopú vlastný hrob
Randolph otvorene kritizuje fenomén „zacyklených podnikateľov“, ktorí sa utopili v predstave vlastného úspechu. Na súťaži typu Shark Tank (alebo britskom Dragons’ Den) vidí často rovnaký príbeh: podnikatelia investovali roky práce, niekedy aj hypotéku, do nápadu, o ktorom nikto iný nie je presvedčený.
„Sú úplne zaslepení. Môžeš im dať spätnú väzbu, ale oni ju odmietnu, pretože už investovali príliš veľa. To je kognitívna pasca – sunk cost fallacy. Bránia svoje zlé rozhodnutie za každú cenu. A to je smrť ich podnikania.“
Jeho rada? Predpokladaj, že tvoj nápad je zlý. Budeš ho vedieť rýchlo opustiť, keď si to potvrdíš. A v tom je ten paradox: čím skôr ho otestuješ, tým skôr nájdeš niečo lepšie.
Podnikanie ako skákanie po aligátoroch
Randolph prirovnáva podnikanie k divokej džungli. „Je to ako skákanie z chrbta jedného aligátora na druhého. Každý z nich ťa chvíľu unesie, kým sa neponorí alebo ťa neuhryzne. A ty musíš skočiť ďalej.“ Originálny nápad býva zlý. Ale pri jeho testovaní narazíš na nový smer, nový poznatok, niečo, čo sa dá rozvinúť.
Vidí dva typy podnikateľov. Mladí, ktorí sa snažia byť „pravdiví“ a dokazujú, že ich prvotná hypotéza je správna. A skúsenejší, ktorí sa chcú hlavne dostať k výsledku – je im jedno, či to bol ich nápad, alebo niečí iný.
„Ja a Reed sme boli v tom druhom tábore. Nám nezáležalo na tom, čí nápad vyhrá. Nám záležalo len na tom, čo bude fungovať. Vedeli sme sa pohádať ako psy a mačky, ale keď sme sa rozhodli, všetci sme potiahli za jeden povraz. Nikto nehovoril: ‚Ja som mal pravdu.‘ Ani si to už nikto nepamätal.“
Netflix oficiálne vznikol 29. augusta 1997. A aj keď Randolph veril, že poštová požičovňa DVD môže fungovať, vtedy netušil, čo z toho vyrastie.
„Som absolútne ohromený tým, čo sa z Netflixu stalo. Ani vo sne by mi nenapadlo, že tá istá firma, ktorú sme zakladali v roku 1997, bude raz tam, kde je dnes. To je jednoducho podstata podnikania – nikdy nemôžeš predvídať, kam ťa to zavedie,“ uzatvára Randolph.
V marci 2025 dosiahla trhová hodnota Netflixu 417,79 miliardy amerických dolárov, čo je približne 387 miliárd eur. Zaradil sa tak medzi 20 najhodnotnejších firiem sveta podľa trhovej kapitalizácie. Tá predstavuje súčet hodnoty všetkých akcií spoločnosti na burze a ukazuje, koľko je firma v očiach investorov skutočne hodná.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: That Will Never Work, Companies Market Cap, The Diary of a CEO