„Ploché nohy môžu viesť k zmenám v držaní tela a migréne.“ Odborníčky radia, ako predísť problémom

Ploché nohy sú jednou z najčastejších deformít chodidla, no mnohí ich podceňujú, kým sa neobjavia bolesti či problémy s chrbticou. Fyzioterapeutka Mgr. Monika Krutá a ortopedička MUDr. Ivana Kolek vysvetľujú, prečo vznikajú, aké majú dôsledky a ako sa dajú účinne liečiť. 

• Prečo dochádza k poklesu klenby?
• Je možné predchádzať vzniku plochej nohy?
• Na akom princípe fungujú ortopedické vložky?
• Podľa čoho by si ľudia mali vyberať vhodné topánky?

Čo znamená pojem plochá noha a aké zmeny v chodidle nastávajú pri tomto stave? 

Monika Krutá: Plochá noha je jednou z najbežnejších deformít chodidla. Vyskytuje sa nielen u detí, ale aj u dospelých. Na zdravej nohe rozoznávame dva oblúky, tzv. klenby – pozdĺžnu a priečnu.  

Za normálnych okolností sa chodidlo s podložkou dotýka len na určitých miestach. Ak je kontakt väčší, hovoríme o plochonoží, ktoré má rôzne stupne. Pokles priečnej klenby sa vyskytuje najmä u dospelých, v detskom veku je zriedkavý. Často sa objavuje v spojení s deformitou prstov na nohe. Najčastejšie dochádza k vybočeniu palca – hallux valgus, či ku kladivkovej deformite prstov. 

Prečo dochádza k poklesu klenby? 

Monika Krutá: Príčin môže byť viacero. U detí je to najčastejšie chabosť väziva, v menšej miere ju môžu zapríčiniť vrodené chyby chodidla, neuromuskulárne ochorenia (detská mozgová obrna), ochorenia svalov a podobne.  

V dospelosti môžu byť ploché nohy pretrvávajúcim problémom z detstva, alebo sa môžu vyvinúť v dôsledku preťaženia chodidiel, dlhodobým nesprávnym státím a nevhodnou obuvou. Ku vzniku plochonožia môže prispieť aj nadváha, tehotenstvo, zápalové reumatické ochorenia či poúrazové stavy. 

Aké sú rizikové faktory pre vznik plochej nohy u detí? 

Monika Krutá: Príčinou plochej nohy u detí môže byť vrodená anomália, napríklad nesprávny tvar jednej alebo viacerých kostí. Získaná plochá noha často vzniká v dôsledku ochorení alebo úrazov periférnych nervov, detskej mozgovej obrny, reumatických ochorení či po zlomeninách. Najčastejšie sa však vyskytuje v dôsledku oslabenia väzov, ku ktorému môže dôjsť napríklad pri predčasnom obúvaní dieťaťa alebo pri nadmernej záťaži, ako je dlhá chôdza. 

Fyzioterapeutka varuje mužov pred nežiadúcim javom: „Komplikuje pohlavný život. Mnohí netušia, že ho vôbec majú“

Je možné predchádzať vzniku plochej nohy u dospelých? 

Ivana Kolek: Prevencia plochej nohy u dospelých spočíva v správnej starostlivosti o chodidlá, vhodnom výbere obuvi a pravidelnom posilňovaní svalov nôh. 

Pri výbere obuvi je dôležité dbať na dostatočnú oporu klenby, pevnú, no pružnú podrážku a dostatok priestoru pre prsty. Treba sa vyhýbať dlhodobému noseniu vysokých podpätkov, a ak máte genetické predispozície alebo začínajúce problémy, môžu pomôcť ortopedické vložky na udržanie správneho rozloženia tlaku. 

Rovnako dôležité je udržiavanie zdravej hmotnosti, pretože nadváha zvyšuje zaťaženie chodidiel a môže prispieť k prepadnutiu klenby. Ako prevenciu možno využiť chôdzu naboso po nerovných povrchoch, no dôležité je vyhýbať sa dlhému státiu na tvrdom podklade a nadmernému preťažovaniu chodidiel. 

Ako sa diagnostikuje plochá noha a ako sa odlišuje od iných porúch chodidla? 

Monika Krutá: Najprv je vždy potrebné určiť, či naozaj môžeme hovoriť o plochonoží, alebo ide len o patologickú nadmernú pronáciu chodidla. Plochú nohu rozoznáme podľa toho, že chodidlo nemá klenbu aj bez aktívneho zaťaženia.. Ak na chodidle klenbu vidíme, ale pri dostúpení nám poklesne alebo zmizne, vtedy ide o hyperpronáciu a nerovnomerné rozloženie hmotnosti na chodidle. Statické meranie odtlačku chodidla má význam, ale nie je postačujúce na vhodné stanovenie stavu plochonožia, zistenia príčiny vzniku a zostavenie rehabilitačného plánu a postupu liečby.  

Modernejšia technológia nám takisto uľahčuje diagnostiku a dnes môžeme chodidlo merať pomocou zobrazovacích metód, ako napríklad Foot skener alebo plantografický skener. Vždy je však potrebná návšteva odborníka, či už ortopéda, rehabilitačného lekára alebo fyzioterapeuta.  

Odborník priamo o zubnej hygiene Slovákov: Novodobý trend nenahradí zubnú niť

Aké sú prvotné signály, ktoré by mohli naznačovať problémy s plochými nohami? 

Monika Krutá: Prvým výrazným momentom, keď si človek začne uvedomovať, že s chodidlami nie je niečo v poriadku, je bolesť v oblasti vnútornej strany chodidla, prípadne naopak, z vonkajšej strany. Závisí to vždy od typu plochonožia.  

Môže sa takisto vyskytovať nadmerná únava po dlhšej chôdzi, opuchy nôh alebo pocit ťažkých lýtok. Vyššie stupne plochonožia môžu sprevádzať pálenie, pocit chladu v chodidlách a bolesti klenby od päty až po prsty. Objaviť sa môžu aj kurie oká a otlaky v súvislosti s nosením nevhodnej obuvi. Sporadicky sa vyskytujú aj kŕče v svaloch chodidla.  

U dospelých je zvyčajne hlavným príznakom práve bolesť, no deti ju môžu pociťovať až pri veľmi dlhej prechádzke alebo veľkej dynamickej záťaži. Ak sa u detí bolesť objavuje častejšie, dokonca viackrát denne, rodičia by mali spozornieť a navštíviť odborníka, pretože často môže ísť o vyšší stupeň plochonožia a pridružené ochorenia. 

Je nevyhnutné ploché nohy liečiť alebo je možné fungovať aj bez liečby? 

Monika Krutá: Chodidlo tvorí základ držania tela. Pri státí sú chodidlá jediným bodom kontaktu so zemou. Podopierajú celú váhu tela. Ak je chodidlo nesprávne postavené, ovplyvňuje to stabilitu tela.  

Poklesnutá klenba sa neskôr prejaví vo vzdialených oblastiach, zmenené môže byť postavenie členkov, kolien, bedrových kĺbov, zakrivenie chrbtice, postavenie ramien. Nesprávnym zaťažením chodidla prispievame takisto k rýchlejšiemu opotrebovaniu kĺbov. Ak človek celý život chodí s plochými nohami, skôr či neskôr sa to prejaví. 

Mnohí ľudia si myslia, že ploché nohy spôsobujú len bolesť chodidiel. Aké ďalšie zdravotné problémy môžu vzniknúť v dôsledku plochonožia?  

Monika Krutá: Chodidlá obsahujú množstvo receptorov, ktoré prenášajú informácie priamo do mozgu. V prípade plochonožia sú tieto informácie naďalej odosielané do mozgu, ale už nie rovnako ako pri fyziologickej, zdravej klenbe nohy. 

Pri odosielaní nesprávnych informácií postupne môžeme hovoriť o pridružených abnormálnych poruchách pohybového aparátu. Ide napríklad o rôzne svalové dysbalancie, napríklad oslabené brušné svalstvo, či naopak často skrátené svalstvo chrbta a dolných končatín. Tieto dysbalancie môžu najprv spôsobiť funkčné poruchy, ktoré sa pri zanedbaní môžu zmeniť na štrukturálne deformácie, ako je napríklad skolióza. 

Slováci dosiahli podpriemerné výsledky. Nečakane zaostávame v dôležitej činnosti

Ako správne vybrať obuv pre rôzne aktivity? 

Ivana Kolek: Výber obuvi závisí od druhu aktivity (šport, práca, každodenné nosenie) a individuálnych potrieb chodidiel. Výber správnej obuvi je kľúčový – pomáha predchádzať bolestiam, únave a dlhodobým problémom s chodidlami.

Pri športoch, ako sú beh, fitness, turistika či halové športy, sú chodidlá vystavené vysokej záťaži, preto je dôležitá kvalitná opora a tlmenie nárazov. Obuv by mala poskytovať dostatočnú podporu klenby, pružnú, no stabilnú podrážku a širokú prednú časť topánky. 

Pri pracovnej obuvi je dôležitá podpora klenby a päty, mäkčená stielka a dobrý odvetrávací systém, ktorý znižuje potenie a zápach. Podrážka by mala byť protišmyková a materiál odolný, no zároveň pohodlný. 

Obuv na každodenné nosenie by mala byť pohodlná, prispôsobivá, s dostatočnou podporou klenby, stabilnou podrážkou a ideálne aj s miernym podpätkom. Odporúčajú sa prírodné a priedušné materiály.

Aj doma je vhodné nosiť správnu obuv, najmä pri plochonoží alebo iných ortopedických problémoch. Mala by mať pohodlnú stielku s podporou klenby, pružnú a protišmykovú podrážku, prípadne ortopedický tvar. 

Azda najčastejšia liečba, s ktorou sa pacienti stretávajú, sú ortopedické vložky. Na akom princípe fungujú? 

Monika Krutá: Niektorí lekári či fyzioterapeuti tvrdia, že ortopedická vložka je nevyhnutná pri liečbe plochonožia. Vložka by sa ale mala využívať iba ako doplnok terapie plochej nohy, určite však nie počas celého dňa. Takisto ako môže vložka pomôcť, môže nám aj uškodiť. Je to pasívna terapia, podporný umelý aparát chodidla, predpísaný pri neschopnosti nožnej klenby samostatne si udržať správnu výšku a nastavenie. Vložkou by sme mali chodidlám pomôcť navodiť správny tvar.  

Na začiatku sa odporúča nosiť vložky približne 2 hodiny denne. Postupne by sa mali odkladať a nahrádzať vhodnými cvičeniami na spevnenie klenby. Neskôr je dobré postupne si zvykať na ortopedické vložky, nosiť ich aj celodenne.  

Fyzioterapeutka otvorene o silnejúcom trende: Veľa ľudí cvičí panvové dno nesprávne, pomôže ti aj intímna hračka

Môžu správne zvolené vložky do topánok napraviť ploché nohy, alebo len zmierňujú príznaky?  

Monika Krutá: Niekedy sa stáva, že pasívna zložka terapie prevláda nad tou aktívnou. Len samotné nosenie ortopedických vložiek v topánkach je nedostatočné, pretože vďaka takto upravenej podrážke síce príde k vytvoreniu klenbového oblúka nohy, ale hneď ako sa človek vyzuje, klenba padá späť. Mozog si neosvojí správny pohybový vzor, preto nevysiela signály svalom na udržanie klenby. 

Najdôležitejšou zložkou terapie, ktorá musí prevládať, je teda aktívna časť terapie, čiže správne nastavené cvičenie. Mozog neustálym opakovaním musíme znovu naučiť, aby pri záťaži aktivoval svaly, ktoré držia chodidlo v správnom postavení, a svaly musia zároveň spevnieť, aby tento nápor zvládli. 

Vedeli by ste určiť, ktorý typ obuvi je najškodlivejší pre nohy?  

Monika Krutá: Jedným z najmenej vhodných typov obuvi je obuv s vyšším podpätkom a úzkou špičkou, keď dochádza k skracovaniu Achillovej šľachy a vzniku vybočeného palca, tzv. hallux valgus. Nie veľmi vhodné sú aj ťažké pracovné topánky s oceľovou špičkou, v ktorých sa noha neodvíja správne.  

Podľa čoho by si ľudia mali vyberať vhodné topánky?  

Monika Krutá: Topánky patria medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce plochonožie, teda je potrebné sa zamerať na výber kvalitnej ortopedickej obuvi, ktorá netlačí a je z príjemných a prispôsobivých materiálov. Nohy v priebehu dňa opúchajú, človek by mal teda mať možnosť topánku kedykoľvek uvoľniť pomocou šnurovania alebo zipsu. 

Ivana Kolek: V mäkkej obuvi podliehajú chodidlá deformačným vplyvom. Preto by mala byť obuv na celodenné nosenie dostatočne široká vpredu, aby poskytovala priestor prstom. Podrážka by mala byť ohybná v prednej časti, no pod pätou pevná, aby poskytovala oporu klenbe a tlmila nárazy. 

„Epilepsia nie sú len záchvaty. S liečbou možno žiť naplno.“ Neurologička opísala najčastejšie príčiny jej vzniku

Vplýva chôdza naboso pozitívne na zdravie chodidiel? 

Monika Krutá: Nielen v rámci prevencie, ale aj pri následnej terapii plochonožia u detí i dospelých je dôležité prijímať čo najviac signálov z chodidla. Ideálne je chodiť po nerovnom povrchu naboso a vyhýbať sa topánkam s hrubou, neohybnou podrážkou, ktorá obmedzuje pohyb chodidla a jeho schopnosť vnímať podnety z receptorov. 

Existujú moderné fyzioterapeutické metódy, ktoré dokážu efektívne pomôcť pri problémoch s plochými nohami? 

Monika Krutá: Pri terapii plochej nohy sa často využíva chôdza naboso po nerovnom teréne, prípadne po facilitačných a proprioceptívnych chodníkoch. Dôležité je aj aktívne zapájanie prstov na posilnenie svalov chodidla či vytváranie tzv. „malej nohy“ na ich aktiváciu. Neskôr sa pridáva nestabilná podložka na ďalšiu senzomotorickú stimuláciu. 

Tieto postupy sú nevyhnutné pri práci s plochou nohou, no ide len o izolovanú prácu s chodidlom. Ak chceme v chodidle dosiahnuť potrebné napätie, musíme ho vytvoriť v celom tele – preto využívame komplexné cviky so zapojením dolných končatín aj zvyšku tela. 

Aké cviky môžu ľudia robiť denne na posilnenie klenby chodidla? 

Monika Krutá: Existuje množstvo cvikov, ktoré možno jednoducho nájsť na internete. Každý človek a každá diagnóza sú však rozdielne, preto je dôležitá dôkladná diagnostika u ortopéda alebo fyzioterapeuta a správne nastavenie rehabilitačného plánu. 

Za aký čas môže pacient pozorovať zlepšenie stavu chodidla? 

Ivana Kolek: Dĺžka času potrebného na zlepšenie závisí od viacerých faktorov, ako sú vek, miera deformity, pravidelnosť cvičenia a individuálna odpoveď tela na terapiu. 

Mierne zlepšenie stability a úľavu od bolesti môže pacient pocítiť už po 2 – 4 týždňoch pravidelného cvičenia. Pri dôslednom cvičení počas 3 – 6 mesiacov môžu nastať funkčné zmeny v tvare chodidla. Na trvalejšiu korekciu a posilnenie klenby je potrebné cvičiť pravidelne 6 – 12 mesiacov, ideálne v kombinácii so správnou obuvou a ortopedickými vložkami. Treba však dodať, že pri závažných formách plochonožia môžu cvičenie a ortopedické pomôcky stav len zmierniť – v niektorých prípadoch je nutná operácia. 

Na začiatku je vhodné cvičiť pod dohľadom odborníka. Ak si pacient nie je istý technikou alebo má výrazné plochonožie, mal by absolvovať aspoň prvé sedenia s fyzioterapeutom. Ten mu ukáže správne techniky a prispôsobí cviky jeho potrebám. Po ich osvojení môže pacient cvičiť sám doma, no dôležitá je dôslednosť a pravidelnosť. 

Môžu športy, ako napríklad beh, problém zhoršiť alebo naopak pomôcť? 

Ivana Kolek: Ak máte ploché nohy, nemusíte sa vzdať športu, no je dôležité prispôsobiť tréningy a obuv tak, aby ste sa vyhli preťaženiu a dlhodobým komplikáciám. Beh a iné športy môžu pri plochonoží pôsobiť dvojsečne – pri správnom prístupe pomáhajú, no pri nesprávnej technike môžu problém zhoršiť. Prospešné sú napríklad chôdza naboso po rôznych povrchoch (tráva, piesok), beh po mäkšom podklade (napr. lesné chodníky), plávanie, cyklistika či stabilizačné cvičenia, ako sú joga, pilates a cvičenie na bosu lopte. 

Naopak, dlhodobé a intenzívne behanie na tvrdom povrchu, nevhodná obuv bez opory klenby či opotrebované tenisky môžu stav zhoršiť. Problémy môže spôsobiť aj nesprávna bežecká technika – ak je biomechanika nevyhovujúca, môžu sa objaviť bolesti nôh, kolien, bedier či preťaženie pohybového aparátu. 

Existuje súvislosť medzi plochými nohami a migrénami?  

Ivana Kolek: Existuje určitá spojitosť medzi plochými nohami a migrénami, aj keď nie je úplne priama. Dôvodom je spôsob, akým držanie tela a biomechanika ovplyvňujú nervový systém a svalové napätie.  

Ploché nohy môžu viesť k zmenám v držaní tela, čo spôsobuje nadmerné zaťaženie kĺbov (najmä členkov, kolien, bedier a chrbtice). Nesprávne držanie tela a chôdza môžu spôsobovať rýchlejšiu únavu svalov, čo zvyšuje stres organizmu a prispieva k bolestiam hlavy.  

Zlá biomechanika môže ovplyvniť aj prekrvenie a nervovú reguláciu, čo môže spôsobiť zvýšenú náchylnosť na bolesti hlavy. Nesprávne držanie tela a chôdza môžu viesť k rýchlejšej únave svalov, čo zvyšuje celkový stres organizmu a môže prispievať k bolestiam hlavy. 

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory