People of Bratislava – Igor Tóth: Pozitívna motivácia ako hnací motor spoločnosti

Ahoj, Igor! Okrem šéfovania na marketingu v O2 prednášaš na Univerzite Komenského v Bratislave,  si taktiež dobrovoľníkom pre Depaul, spoluzakladateľ občianskeho združenia Ľudia z marketingu ako aj čerstvým otcom. Ako to jeden človek môže stíhať?

Vždy hovorím, že deň má 24 hodín a ak človek robí čo ho baví, má motiváciu, tak všetky veci ktoré robí, dávajú zmysel. Jedným z mojích zdrojov energie je malá dcérka, ktorú keď vidím ako rastie, vyvíja sa a objavuje svet, tak ma to napĺňa šťastím. Ďalším motorom je moja práca. Som veľmi rád, že som súčasťou O2, pretože filozofia našej spoločnosti, ako aj interná kultúra, dáva človeku slobodu, motiváciu a chuť robiť dobré a zaujímavé veci. A v neposlednom rade sú to neziskové aktivity, pretože verím, že ak každý spraví čo i len malú drobnosť pre svoje okolie, môže zmeniť celú spoločnosť.

O2, v ktorom už dlhší čas pôsobíš, je vnímané ako jeden z najobľúbenejších operátorov na slovenskom trhu. Ako sa vám to podarilo?

Do O2 som nastúpil pred deviatimi rokmi. Vtedy to bol ešte nováčik na slovenskom trhu. Mobilný operátor, ktorý začínal na zelenej lúke v čase, keď bol trh plne obslúžený dvoma hráčmi. Ak sme chceli zaujať, museli sme sa výraznejšie odlíšiť, priniesť skutočnú hodnotu pre zákazníkov. Aj keď zo začiatku s menším zaváhaním, nakoniec sa nám to podarilo aj vďaka produktu O2 Fér, ktorý máme v ponuke až do dnes.  Myslím si, že motivácia, pozitívne myslenie a súdržnosť v tíme, kde všetci ťahajú za jeden povraz, je kľúčom k úspechu spoločnosti. Môže to znieť ako klišé, ale spokojní zákazníci a spätná väzba, je to najdôležitejšie. Sú to pevné základy, od ktorých sa odvíja náš rast a úspech.

„Viac podobných článkov nájdeš na People of Bratislava.“

Foto: archív www.soda.o2.sk

Úloha manažéra pre veľkú spoločnosť  je o veľkej zodpovednosti. Čím sa riadiš pri motivácii svojich ľudí?

Správny líder ide vždy príkladom a tým pozitívne ovplyvňuje ostatných. Dôležité je tiež vysvetlenie vízie, smerovania a následne ponechanie slobody. Myslím si, že mám v tíme skúsených a šikovných expertov, z ktorých je každý v niečom jedinečný.

Nové technológie idú nezadržateľným tempom dopredu. Ako vidíš vývoj mobilných telefónov v budúcnosti? Čo bude podľa teba v komunikácii pre ľudí dôležité?

Komunikácia ako spôsob výmeny informácii medzi ľuďmi bude vždy dôležitá. Meniť sa bude len jej forma. Pre minulú dobu bola charakterictická komunikácia tvárou v tvár, alebo vo forme listu. Potom prišlo prvé telefónické spojenie, ľudia sa mohli počuť na diaľku. Tento trend pokračuje a dnes tu po mobilnej revolúcii máme dátovú revolúciu. Ľudia môžu byť dostupní kdekoľvek a kedykoľvek. Na druhej strane, jeden  z nedávnych prieskumov poukázal na skutočnosť, že je vysoké percento ľudí, ktorých vyruší, ak im niekto zatelefonuje. Pred desiatimi rokmi pritom bolo telefonovanie s mobilom veľmi populárne. Dnes vidíme, ako sa spoločnosť a spôsoby komunikácie menia – ľudia využívajú Messenger, Whatsapp a ďalšie elektronické formy komunikácie. Bude zaujímave sledovať, akou formou sa technológie a komunikácia medzi ľuďmi bude vyvíjať ďalej. Či už formou prepojenia myšlienok, alebo to budú ešte revolučnejšie formy – nechajme sa prekvapiť.

V dôsledku vývoja nových technológií sa priamy kontakt medzi ľuďmi vytráca. Aký je tvoj názor na túto skutočnosť?

Technológie nám veľa dávajú a zároveň veľa berú. Netrúfam si zhodnotiť čoho je viac. Tých zážitkov a pocitov sa dá zdieľať mnoho. Sám vidím, ako mi technológie uľahčujú a zlepšujú život. Napríklad pri komunikácií a zdieľaní radostí, či starostí dcérky so starými rodičmi. Vďaka technológiám sú oveľa bližšie so svojou vnučkou, pretože fyzicky by nebolo možné vidieť sa niekoľko krát do týždňa. Toto je asi ten najväčší benefit. Na druhej strane sa dnes ľudia veľa vecí o svojich kamarátoch a známych dozvedajú na sociálnych sieti. Pri stretnutí tak už nie je až tak o čom a tak sa oberáme o autenticitu osobného zdieľania. Škála emócií pri osobnom kontakte sa elektronickou komunikáciou nahradiť nedá.

Emotikony sú momentálne veľmi populárne. Dá sa povedať, že sú vyjadrovacím prostriedkom 21. storočia. V čom vidíš pozitíva a v čom negatíva?

Emotikony dávajú osobnejší rozmer elektronickej komunikácii čo je ich veľká výhoda. Ľudia vďaka nim majú možnosť  prikrášliť chladný text nejakou emóciou. Na druhej strane sa určite zhodneme, že sú neosobnejšie. Keď dáme smajlíka verzus keď počujeme ľudský smiech, sa absolútne nedá  porovnať. V minulosti sme komunikovali  otvorenou dlhou vetou, boli sme na stretnutí, alebo sme to teoreticky poslali v liste, či povedali telefonicky. Potom sme sa začali obmedzovať na 160 znakov v smske. Neskôr sme začali dávať Facebook a Twitter statusy, ktoré mali ešte menej slov a dnes vyjadrujeme emóciu lajkom – pomocou jediného kliku. Aj smajlík teda vie byť dobrý sluha, ale zlý pán :)

Foto: archív Igora Tótha

Okrem množstva aktivít, ktorým sa venuješ, si spoluzakladateľ občianskeho združenie Ľudia z marketingu. Čomu sa tento projekt venuje?

Spolu s ďalšími štyrmi odborníkmi z popredných firiem, sme nedávno založili Občianske združenie Ľudia z marketingu. Pred pár týždňami sme mali zakladajúce valné zhromaždenie, kde sa zišla dvadsiatka top marketérov z rôznych oblastí. Cieľom je posunúť marketingovú komunitu, či už cez networking, alebo knowledge sharing (výmenu znalostí a informácií). Máme ambíciu inšpirovať k dobrému marketingu. Taktiež vzdelávať a odovzdávať skúsenosti vrámci komunity s presahom na mladých ľudí a študentov.

Čo ti napadne ako prvé, keď sa povie Bratislava?

Moje domovské mesto, kde som sa narodil, vyrastal a kde som prežil drvivú väčšinu svojho života. Spomínam si tiež na Majstrovstvá sveta v hokeji, na ktorých sme získali zlato. Bol som myslím vtedy v maturitnom ročníku, išli sme na SNPčko a celá Bratislava bola v eufórii. Všetci sme sa tešili z víťazstva, tlieskali si s trolejbusármi a neznámymi ľuďmi na ulici. Boli to momenty, na ktoré rád spomínam.

Máš obľúbené miesto, kde rád tráviš voľný čas?

V minulosti to bola určite hrádza, kde sme s kamarátmi chodili na bicykel, alebo korčule. Aktuálne veľmi rád behávam popri Chorvátskom ramene a zároveň sem s mojou manželkou chodíme kočíkovať – je to miesto, ktoré mám rád. Mojou vášňou v letných mesiacoch je wakeboard, či už „Wakelake“ na Zlatých alebo „Wakesoul“ pri Pieštanoch.

Foto: archív Igora Tótha

Myslíš si, že je Bratislava dobrým miestom pre život?

Niekde som čítal, že Bratislava nie je veľkomesto, ale na druhej strane nie je ani malé provinčné mesto. To jej dáva podľa mňa zaujímavý charakter jedinečnosti, kde si každý nájde to svoje, čo má rád. Určite by sme však popri komerčných developerských projektoch mali venovať viac pozornosti budovaniu verejných priestorov (parkov, ihrísk, ciest), ktoré sú dôležité. Veľmi pekným príkladom je nábrežie pri Eurovea, kde sa hlavne s príchodom slnečných dní rozprúdi život a je to príjemné miesto na oddych.

Chcel by si ľuďom v Bratislave niečo odkázať?

Netreba ostať pasívny, veľmi veľa vecí sa dá zmeniť a každý z nás to má vo vlastných rukách. Spoločnosť je dnes prehnane zameraná na kritizovanie vecí a kritiku samotnú, pri ktorej sa podľa mňa energia skôr stráca. Kritika bez konštruktívneho nápadu nemá zmysel a preto, ak s niečim nie sme spokojní, treba nájsť spôsob ako to zlepšiť. Ak to však zmeniť nevieme, nestrácajme čas a venujme svoju pozornosť niečomu čo posunúť vpred vieme.

Aké sú tvoje cieľe do budúcna? Riadiš sa vo svojom živote nejakým mottom?

„Impossible is nothing.“

Mojim najväčším cieľom je mať šťastnú a spokojnú rodinu, ktorá pre mňa predstavuje absolútny základ. Čo sa týka športu, určite by som chcel aspoň raz v živote zabehnúť maráton. V profesijnej oblasti sa chcem ďalej posúvať a vzdelávať v oblasti marketingu, ktorý mám veľmi rád. V rámci neziskoveho sektoru sa budem aj naďalej snažiť o zlepšenie prostredia v ktorom žijem – pričiniť sa o to môže každý z nás.

zdroj: People of Bra­ti­slava

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory