Lucy Oravcová: If you never try, you will never know!

Mladá, sympatická, energická žena, ktorá sa nebála vydať svojou cestou. Podnikateľka, pre ktorú je kvalita dôležitejšia ako kvantita. Učiteľka angličtiny, pre ktorú je najlepšia odmena pokrok jej žiakov. Majiteľka jazykovky, ktorá osobne pozná všetkých študentov. Workoholička, ktorá za svoj úspech vďačí sama sebe a práci, ktorú miluje venuje všetok čas. Perfekcionistka, ktorej dobré nestačí, a pre ktorú detaily tvoria celok. Drsňáčka na motorke na ceste na hard-rockový koncert v tele modelky. Z lektorky angliny sa vypracovala až na úspešnú podnikateľku aj napriek nedokončenej vysokej škole. Aj taká je Lucia Oravcová!

Angličtinu má asi napísanú v osude alebo si ju tam napísala sama? „Keď som mala 10 rokov, tak sme raz, ako deti, dostali za úlohu nakresliť svoju budúcnosť a napísať tam, čo si želáme, no a ja som tam, prosím pekne, z mne doteraz neznámych dôvodov napísala, že chcem študovať anglinu. A tak sa to so mnou tiahne až doteraz. Inak, nakreslila som tam vtedy aj jeden dosť škaredý dom, takže čakám.“

Lucy začala študovať učiteľstvo angličtiny, štúdium síce nedokončila, ale ktovie, či aj to nebol zásah osudu alebo možno jej detskej kresby. Ktovie, či by dnes Lucy bola taká spokojná a či by robila to, čo ju skutočne baví a napĺňa, keby dokončila štúdium a dala sa dráhu bežnej učiteľky angličtiny. Nik nevie, či by sa angličtine vôbec venovala, keby z rodných Košíc neodišla do Bratislavy.

Do hlavného mesta prišla so skromným plánom, nájsť si miesto asistentky v jazykovej škole. Namiesto toho odišla z pohovoru s ponukou na miesto lektorky. „Po škole som sa presťahovala do BA a hľadala si job, našla som voľné miesto asistentky v jazykovke, povedala som si na začiatok môže byť. Poslala som životopis, prišla na pohovor a s chalanmi, ktorí so mnou ten pohovor viedli, sme sa tak dobre zakecali po anglicky, že som odchádzala vysmiata s rozmazanými šminkami od plaču a s ponukou na prácu lektorky angličtiny. Čiže doslova som sa k učeniu dostala ako slepé kura k zrnu.“

Ako sama hovorí začiatky učenia boli ťažké „Spočiatku som učila aj 12 hodín denne – v jazykovke, po kaviarničkách, čajovniach, doma, vo firmách u klientov, po 2 mesiacoch som skoro skolabovala, nemala som 2 týždne hlas, ale možno to bol ten moment, keď som si uvedomila, že toto je ono. Že toto by mohol byt ten prípad, keď sa spoji práca s hobby.“

Čo Ti dala prvá pracovná skúsenosť lektorky v jazykovke?

Toto prvé zamestnanie mi dalo hrozne veľa. Zistila som napríklad, že najlepšie sa naučíte jazyk, ak ho učíte ďalších. Bola som sama sebou donútená pripravovať sa na hodiny, takže som si postupne prešla anglinu gramatiku, slova, frázy, všetky tie nuansy a čím ďalej, tým viac ma to bavilo. Metódy, ktorými sa učí anglina na Slovensku (lebo len tie poznám:)) sú dobré, ale každej niečo chýba. Tak som začala učiť po svojom. Postupne ma začali oslovovať ľudia, či učím aj súkromne, môj nekonvenčný štýl výučby a celkovo komunikácie sa začal šíriť medzi učeniachtivými študentmi a postupne sa mi nazbieralo toľko žiakov, že to bolo treba celé nejako sformovať do firmy.

Tak si založila vlastnú jazykovku Lemon? Aké boli začiatky?

Začiatky boli veľmi zložité, hotová nočná mora, väčšina ľudí s firmami mi určite rozumie. Dovtedy to bolo len o učení, príprave na hodiny a time-manažmente, naivne som si myslela, že založením firmy pribudnú len starosti s počiatočnými papierovačkami, ale..uff! To bolo najmenej. Učila som sa ako hodená do mora, všetky počiatočné kroky boli systémom pokus-omyl. Dlhé mesiace neboli peniaze ani na normálne jedlo, pracovná doba bola od 5 ráno mnohokrát do 2 nasledujúceho rána. Bolo treba riešiť reklamu, prezentovanie firmy aby boli študenti. Potom pribudli starosti s naberaním ďalších lektorov, školením, riešením webu, učebníc, licencií atď. Postupne sa to ale dalo do poriadku, začala som sa v tom vyznať a odvtedy je to už o niečom úplne inom.

Teraz mám Lemon, školu svojich snov, svoj dreamjob. Prácu považujem za svoje hobby a som šťastná a spokojná. Niektorí hovoria, že nechcú podnikať, lebo je to ťažké a im sa nechce stále začínať odznova, keď niečo nevyjde. Možno len stačí vydržať a neprestať :).
 

Prečo si sa rozhodla pre názov Lemon?

Lebo sa píše tak, ako sa číta, čo je veľmi dôležité. Lebo sa v slovenčine dobre skloňuje – som v Lemone, chodím do Lemonu. A lebo sa dá dobre pracovať na viditeľnom brandingu – u nás je všetko citrónové ☺ Ale jedna moja žiačka raz guglila frázu ´lemon party´, lebo som im niečo také spomínala, a zistila, že je to, ehm, sexparty starých mužov, no čo už. Kto veľa zisťuje, veľa sa dozvie.

Takže hovoríš, že sa ľuďom páči Tvoj štýl učenia. V čom je iný??

Môj štýl učenia, ktorým školím aj svoje lektorky, je kombináciou všetkého, čo som počas svojej kariéry lektorky vyskúšala, našla a fungovalo. Spája konverzačnú metódu s rozvíjaním fantázie a používaním správnej gramatiky s obrovskou slovnou zásobou v jednom. Mám vlastné know-how, ktoré úžasne funguje. Ja som nepopísateľne šťastná vždy, keď vidím, ako žiaci, ktorí pár mesiacov dozadu nevedeli ani ceknúť, vedú hotové dialógy! Naša metóda je aj nenútene vtipná, hoci lektorka má vedenie lekcie prísne pod palcom, drží sa témy a osnovy, dialógy na hodiny sa točia smerom, ktorý udajú študenti. Čiže win-win spokojnosť na oboch stranách. Mám vlastné učebnice, ktoré sú ešte aj počas výučby prispôsobované každej skupinke či individuálnemu klientovi zvlášť! Učíme nielen nevyhnutnú gramatiku a slovnú zásobu, naše knihy sú plné slangov, novodobých výrazov a fráz, všetkého, čo je v súčasnosti používané! Knihy píšem ja a dodávam do nich nové veci takmer každý mesiac!

Čo je podľa Teba najdôležitejšie pri učení angličtiny?

Čo sa týka vyučovania angličtiny, dlhé roky sa neviem sama so sebou dohodnúť, či na prvé miesto staviam znalosť angličtiny alebo osobnosť, ľudský faktor. Ovládať jazyk do detailov, rozumieť mu, myslím fakt rozumieť aj to, čo sa preložiť nedá, to je na nezaplatenie. Len vtedy dokážeš informácie podať ďalej jednoducho. Neviem, komu patrí tento citát, ale mám ho rada. „Ak nevieš veci vysvetliť jednoducho, nerozumieš im dostatočne.“ Súhlasím s tým.

A čo je dôležité pri učení sa? Existuje podľa Teba niečo také ako talent na jazyky alebo má každý rovnakú šancu byť excelentný, či už v angline alebo inom jazyku?

K samotnému učeniu sa angličtiny je ťažšie sa vyjadriť. Áno, sú ľudia, ktorí majú na jazyky nadanie, rýchlo pochopia systém tvorenia časov, vetných konštrukcii a vedia ho aplikovať prirodzene potom aj do ťažších častí gramatiky. Pre nich je učenie sa v jazykovke veľmi jednoduché, progres je obrovský a rýchly, je to motivujúce. Na druhej strane, ľudia, ktorým to ide pomalšie, lebo majú talent na úplne iné veci, sa musia viac bifliť. To ale nevadí, bude to trvať dlhšie, ale pomaly ďalej zájdeš, číže hlavne to nezvdávať. Kľúčom je pravidelné učenie sa. Nemôžeš z toho vypadnúť, dlhé pauzy sú vždy kontraproduktívne.

Aké más požiadavky na svojich lektorov?

Výrazná osobnosť, sebavedomý ale skromný a empatický človek, dynamický a veľmi komunikatívny. S brutálnou angličtinou! Žiadna arogancia sa neakceptuje. Som náročná, ale ja takých lektorov mám, takže je to okej.

Na pohovoroch nedávam klasické otázky, s uchádzačom len kecám po anglicky o hocičom, chcem zistiť aký je, či si sadneme, či je to typ, ktorý k nám zapadne a popri tom, samozrejme, počúvam každý chybný čleň a príponu!

Vlastnosti, ktoré z bežného, priemerného učiteľa robia fakt dobrého, si nevycibríš, to musí byt v tebe. V praxi sa stretávam s tým, že väčšine klientov najviac dlhodobo sedia baby (moje lektorky, takto ich volám:)), ktoré hneď na prvý pohľad vyvolávajú pocit, že „s tou sa bude dobre kecať, s ňou bude hodina zábavná“ a samotná angličtina je u nich až na druhom mieste. U mňa je váha týchto dvoch faktorov tak narovnako – takéto lektorky si aj do Lemonu vyberám.

Koľko más teraz lektorov v Lemone?

Momentálne 8 a zišlo by sa ich ešte pár…

To znamená, že záujem o lekcie Lemonu je veľký?

Je! Hurá!! Nevieš si predstaviť, ako veľmi ma teší každý nový žiak. S každým sa poznám osobne, viem, kto ma akú angličtinu, všetci si automaticky tykáme, u nás je taká familiárna atmosféra, pridaj si k tomu našu originálnu metódu a je to! Pri tej neuveriteľnej konkurencii jazykových škôl v Bratislave (konkurencii len čo sa počtu týka!;) je asi ťažko hodnotiť, či máme veľa študentov alebo málo, vážim si ale každého nového a záujem o kurzy u nás stúpa. Čo mi robí obrovskú radosť je, že väčšina študentov k nám príde na základe kladných referencií a zostáva, lebo sú spokojní. Čo je viac? 

Spomínala si vlastné učebnice. Prečo si sa rozhodla pre tvorbu vlastných materiálov?

Ja som sa ešte v škole učila z klasických učebníc – Headway a Face2face. Tie učebnice sú fajn, ale sú to knihy napísané klasickým spôsobom – článok k téme, komix s bublinkami textov, 10 doplňovacích cvičení, hotovo. Naučila som sa veľa, ale trvalo mi to veľmi, veľmi dlho. A bolo to nudné. Priveľa negatívnych faktorov spolu. Neskôr, keď som začala učiť v jazykovkách, učili sme pomocou rôznych, vtedy populárnych, konverzačných metód, ktoré ale fungujú len do určitej miery. Podľa mňa nie sú dotiahnuté do konca. Moja metóda kĺbi všetko dokopy a fakt simuluje reálne dialógy na najrôznejšie témy. Nedalo sa chodiť na hodiny s 10 prefotenými papiermi a rozdávať to žiakom, to by vyzeralo! Tak píšem učebnice ja. 

Čo by si odkázala začínajúcim podnikateľom?

Určite, nech si spravia na jeden papier to-do list, čiže zoznam veci, ktoré potrebujú spraviť, bod po bode a nech si to odškrtávajú. Bude v tom poriadok, a určite to aj motivuje, keď vidíš úlohy, ktoré sú už hotové. Milión malých papierikov u mňa nefungovalo, resp. zbytočné predĺžilo dobu rozbehu firmy. Mojou najcennejšou skúsenosťou asi bolo zistenie, že čo si nespravíš sám, to nemáš!  Ale možno je to aj mojou povahou, že som taká detailistka. Ale fakt – poprosíš niekoho o službu, lebo sa ti už dlho ponúkal, no a potom ho budeš urgovať každý týždeň, veci ti stoja, celé nepríjemné. Radšej si to sprav sám. Áno, poznám heslo manažérov – ´deleguj, deleguj´. Deleguj, až keď si už rozbehnutý! 

A ľuďom, ktorí majú nápad, ale nevedia sa rozhýbať?

Zástavám názor – sprav jeden krok, ktorý ti už nedovolí isť späť a máš to! Ako skočiť bungee. Pokiaľ svoju robotu miluješ, zvládneš to. Pokiaľ svoju robotu nemiluješ, nerob ten krok! 

Lucy a čo Ty a iné jazyky ako angličtina? Dohovoríš sa aj inak ako anglicky?

Učím sa taliansky a chystám sa opäť na nemčinu. Ja, ako lektorka angličtiny, si nedovolím povedať že ovládam iný jazyk ako angličtinu! Pri všetkých tých nárokoch, ktoré mám, by som si sama protirečila. A slovenčinu mam výbornú! :)

Vo svojom príbehu nespomínaš zahraničie. Naučila si sa jazyk len na Slovensku alebo si bola aj na nejakých zahraničných kurzoch? To je teraz veľmi populárne, chodiť na kurzy do zahraničia…

Možno to znie zvláštne, ale ja som nikdy v anglicky hovoriacej krajine nebola!  Mám precestované krajiny, kde sa asi zásadne anglicky nehovorí, ako naschvál!  Anglicky som sa naučila tu, na Slovensku. A som rada, lebo tým môžem ukázať žiakom, že sa to dá aj takto.

Ale na kurzy v Británii, Malte či Miami mám len veľmi dobre referencie a samozrejme, že je to úžasná skúsenosť. Aj iný štýl výučby, iné prostredie, super! Ale od 3 týždňového kurzu zázraky nečakaj. 

Čomu sa venuješ keď sa práve nevenuješ práci? Máš čas aj na oddych či dovolenku?

Mám rada hard-rock, motorky a more. Milujem sarkazmus a inteligentný humor!

Mám čas na dovolenky, je to spojenie nevyhnutného oddychu s možnosťou nabrať energiu a múzu neopísateľným spôsobom. Prechádzať sa pri mori, plávať, čítať si podvečer, zabehať si ráno – tam, kde nie sú ľudia, to je …nenachádzam slovo TOP! Na motorke k moru nejazdím, môj chopper je zavretý v garáži, chúďatko. Mám šťastie, že môj frajer je potápač, takže pozná všetky krásne morské destinácie na relax.

A milujem šport, ja sama len fitkujem, ale lepšie ako nič :). Hardrockové koncerty si tiež nenechám ujsť. A rada čítam…teda, no, kedysi som rada čítala. Teraz už tak akurát mam čas na vlastne učebnice! Ale to je tiež fajn čítanie.

Keďže sme startupový portál nemôžeme obísť ani túto tému. Poznáš slovenské startupy? alebo celkovo čo si myslíš o tejto téme?

Jasné. Priateľka môjho brata sa s nadšením vo svojej práci venuje práve tejto téme, čiže pravidelne sledujem slovenské počiny, ktoré postuje a veľmi sa z toho teším. Pači sa mi, že je tu toľko ambicióznych, šikovných a hlavne odvážnych mladých ľudí. Teraz, keď už všetci fungujú na rôznych sociálnych sieťach, je aj riešenie proma jednoduchšie. Toto je tá správna doba.

Na facebookovej stránke Lemonu v poslednej dobre pridávaš Tvoje osobné posty, komunikuješ s ľuďmi otvorene a častokrát aj o súkromí. Aká cesta viedla k tejto forme komunikácie, k tomuto self promo?

Juj, no to je tiež zaujímavé. Ide o to, že dlho som nevedela nájsť správny štýl komunikácie na FB, pričom fanúšikov tam máme požehnane. Bolo mi to vždy ľúto, lebo naživo dokážem komunikovať s hocikým, som prispôsobivá, komunikácia, aj tá profesionálna komunikácia je vždy o sympatiách. No na tom FB to bolo také ťažšie, nájsť spôsob prezentovania firmy, ktorý by oslovil všetky kategórie fanúšikov – tínedžerov, starších, študentov, zamestnaných, nezamestnaných. Na začiatok som skúšala postovať vtipné anglické obrázky asi 30 krát denne.

Dnes uznávam, že to bolo zlé, žiadna úspešnosť. Potom som začala písať nejaké zaujímavé slovíčka s prekladmi, to už malo akú takú úspešnosť, ale stále slabota. FB je na Slovensku v súčasnosti hrozne populárny a ja ho potrebujem na prezentovanie firmy, kurzov, je to pre mňa nevyhnutný komunikačný nástroj, takže som skúšala ďalej. Samostatné posty s linkom na web alebo konkrétnu podstránku nemali žiadnu úspešnosť. A tak som raz skúsila hádzať fotky z nášho života – selfies s akoby úryvkami z denníka. No a ono to funguje! Takže na tom fičím aktuálne. Nie je to o žiadnom honení ega, pozor na to! Ľudia potrebujú vidieť, že komunikujú s niekým konkrétnym, môžu sa ma opýtať, čo ich zaujíma ohľadom mojej školy a kurzov, nehrám žiadnu formu, moje posty sú dlhé a píšem ich tak, ako to cítim. Som to fakt JA. Som rada, že to funguje.

Ako by si charakterizovala sama seba?

Som veľmi úprimný človek, ale viem, kde sú hranice, som taktná a chápavá. Dynamická a hlučná, prirodzene veselá, motivačný optimistický typ. Empatická a rada počúvam. V súkromí viac počúvam, ako hovorím. V práci je to iné:).

Keby si mala možnosť vrátiť sa do minulosti a niečo zmeniť..zmenila by si? urobila by si niečo inak?

Asi nie. Asi to tak všetko malo byť. Mám super robotu, frajera, rodinu, priateľov, čo viac mi treba? 

Prežiť v konkurencii jazykových škôl, špeciálne v Bratislave, je náročná úloha. Lemon Language Center to nie len že dokázal, ba čo viac, Lemon stále rastie a získava samé pozitívne referencie. Lucy, majiteľka, tvrdí, že za tým stojí jej špeciálna vyučovacia metóda, ku ktorej patria aj ňou písané knihy. Podľa mňa, za úspechom školy v podstatnej miere stojí Luciina osobnosť a neskonalá energia akou vedie školu a svoje lektorky, a ktorú rozdáva všetkým naokolo.

Luciin príbeh je inšpiratívny ako ona sama. Za úspechom, ktorý si momentálne s Lemonom užíva, stojí jej tvrdá práca, ctižiadostivosť a neustála snaha o dokonalosť. Ako tvrdí Lucy, „If you never try, you will never know.“ To by malo byť heslom aj startupov, či iných začínajúcich firiem.

Ďakujem za rozhovor a držím palce Lemonu aj Lucy!

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti