Vladimír Dedeček, významný slovenský architekt, ktorého diela aj dnes inšpirujú mnoho slovenských talentov

Tento pán architekt je rodákom z Turčianskeho sv. Martina, kde sa narodil v roku 1929. To, že vyštudoval architektúru však spôsobila náhoda. V roku 1947 mal nastúpiť na štúdium sociológie a politológie do Francúzska, no na spoločný odchod študentov prišiel neskoro, tak namiesto neho odcestoval náhradník. Pustil sa preto do štúdia na Fakulte architektúry Slovenskje vysokej školy technickej v Bratislave. Spolužiakmi Vladimíra Dedečka boli aj Ferdinand Konček, Ilja Skoček, či Ľubomír Titl – spolu s ním patria medzi najvýznamnejších slovenských architektov 20. storočia.

foto:facebook.com/vladimirdedecek

Dejiny architektúry vníma ako významnú polovicu histórie

“Ktoré sú najstaršie historické pamiatky? Ani sochy, ani maľby. Ale Stonehenge, Pompeje, kamene, základy, vykopávky. Základom našej kultúry je architektúra, ležiaca na rozmedzí techniky a umenia,” vyjadril sa Dedeček pre portál polnohospodar.sk

foto:facebook.com/vladimirdedecek

Záber jeho architektonickej tvorby je mimoriadne, široký zrealizoval vyše 75 budov. K jeho najznámejším stavbám patrí Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra v Bratislave-Mlynskej doline, Dostavba a rekonštrukcia SNG v Bratislave, Vysoká škola lesnícko-drevárska vo Zvolene, Štátny ústredný archív v Bratislave (dnes Slovenský národný archív), výstavisko Incheba Expo, Palác kultúry a športu v Ostrave-Vítkoviciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky a mnoho ďalších.

Je nositeľom Štátnej ceny za prácu v školskej výstavbe s prihliadnutím na projekt Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (SPU). Taktiež je držiteľom štátneho vyznamenania – Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti architektúry.

foto:facebook.com/vladimirdedecek

O Vladimírovi Dedečkovi je známe, že má rád a zaujíma sa o mladú generáciu. Slovenskú mládež opisuje, ako veľmi perspektívnu, takú akú sme tu nikdy nemali. Ako veľmi nebezpečné však vidí dnešné sociálne prostredie. Má obavy, aby mladí ľudia neskĺzli a ich talent sa razom nestratil, či nepremrhal.

foto:facebook.com/vladimirdedecek

Bol by len veľmi nerád, ak by sa dnešná mládež vzdialila od svojich národných a morálnych tradícií a pohltil by ju konzumný spôsob života. Práve tento faktor, by mohol mnohým pokaziť ich  budúcnosť.

foto:facebook.com/vladimirdedecek

Mladým Slovákom radí, aby svoj talent využili a zároveň si zachovali skromnosť a vzájomnú solidaritu. Pritom odporúča hľadať zdroje inšpirácie v našej slovenskej národnej a morálnej podstate. Sám seba pritom nepovažuje za žiadneho nacionalistu. Veď dokonca jeho korene siahajú do Maďarska a Čiech. Jeho rady platia pre celý stredoeurópsky priestor.

foto:facebook.com/vladimirdedecek

„Sme drobné národy, nepotrebujeme miliardy, ale šťastné rodiny, nádherné ženy, pekné lásky a dobré deti,“ vyjadril sa Dedeček pre portál polnohospodar.sk
Slovensko by znovu rád videl ako krajinu, ktorá je ako obrobená záhrada. Je toho názoru, že ak si vyrobíme dostatok vlastných potravín, prežijeme všetko a žiadne krízy sa nás nedotknú a k šťastiu nám naozaj nebude treba miliardy.

foto:facebook.com/vladimirdedecek

Aj keď bol Vladimír Dedeček najlepšie plateným architektom v Československu, nikdy nezhromažďoval veľké majetky. Zarobené peniaze investoval do cestovania a nikdy to neľutoval. Prešiel celú Európu a na svojich cestách získal nezaplatiteľné skúsenosti.

Študentom odkazuje: „ Buďte sami sebou, nemusíte sa pozerať do cudzích zrkadiel,“ vyjadril sa Dedeček pre portál polnohospodar.sk

Čítajte viac z kategórie: Architektúra