Renesancia Bratislavy: Keď kríza zmenila Staré Mesto na nepoznanie!

Možno aj ovplyvnený mojim konzervatívnym otcom som Bratislavu nikdy príliš v láske nemal. Očakávania boli vždy nenaplnené. Čakal som, že v hlavnom meste predsa nebudem nachádzať tie isté podniky, ako v hocijakej dedine neďaleko Hnúšte. S hnusnými plastovými stolmi, veľkými dáždnikmi so značkou piva alebo sladeného nápoja a arogantnou obsluhou, ktorá si prišla svoju šichtu pretrpieť a znepríjemniť deň každému zákazníkovi. Keď mi ani neboli ochotní doniesť pohár vody, lebo „vedúca je v robote“. Po rokoch tento podnik na moje prekvapenie ešte stojí..

V Starom Meste to bolo všade o tom istom. Biedna obsluha, nulový zážitok, na výber vyprážaný syr a rezeň, vysoké ceny. Nie nadarmo sa stalo Slovensko známe ako domov tých najhorších poskytovateľov služieb. Povedzme si pravdu, situácia vtedy prekročila únosnú mieru. Slováci majú radi pekné veci, majú cit pre estetiku, no štandard bol taký nízky, že sme sa s tým málom radšej uspokojili. Buďme ale úprimní, aj v spoločnosti nebola tá ochota míňať peniaze na tie denné prežitky taká, ako dnes.

A potom prišla kríza, ktorá paradoxne všetko zachránila.

V časoch, keď kríza na Slovensku vrcholila, vyrástla na nábreží Dunaja Eurovea. Osobne nie som fanúšikom nákupných centier, no čo sa v Bratislave stalo, to nečakal asi nikto. Ľudia začali fungovať na nábreží a Staré Mesto prakticky zomrelo. Všetok život sa presunul tam. Tri roky už nikoho centrum nezaujímalo. Kávičky sa pili inde. Vysoké ceny nájmov a slabá klientela prinútila neserióznych gastro-podnikateľov zavrieť krám. A mohli sa sťažovať na čokoľvek.

Ceny nájmov v Starom Meste klesli, čoho sa chytili konečne kreatívni a inovatívni mladí ľudia (mohol by som ich nazvať aj hipsteri). Bratislava sa zobudila. Na miestach starých, hnusných podnikov bez nápadu vyrástli nové kafetérie, urban housy, bistrá a reštaurácie, ktoré mali svoje skvelé koncepty, mali svojho ducha, svoj branding. Nenechali si za pár korún vtlačiť do podniku hnusné kožené sedačky od Coca Coly. Prestali nalievať do hnusných pohárov potlačených značkou piva. Dnes už sa na nejednom mieste napiješ aj zo zaváraninového pohára. Je to drobnosť, ale sú to práve drobnosti, ktoré dotvárajú identitu a robia rozdiel.

Zmenili sa aj ľudia. Slováci si (narozdiel od Čechov) už radšej priplatia za kvalitu, než aby hľadali, kde ušetria korunu navyše. Už sme ochotní oceniť toho, kto nám okrem dobrého jedla ponúkne aj príjemný zážitok. Prestali sme tolerovať zlé reštaurácie a našli sme si svoje obľúbené podniky. Prepojili sme sa a odporúčame jeden druhému, kam sa skutočne oplatí ísť najesť.

Chvíľu to trvalo, no momentálne Staré Mesto opäť dýcha životom. Ľudia sa vrátili a posledné dva roky to tu žije. Wagamama, Antica Toscana, Urban House, Urban Bistro, Havana, Barrock, Orbis Street Food, Green Buddha, Soho – to sú len niektoré z podnikov, kam chodím fakt rád. To zlé z centra odišlo, nevrlosť obsluhy vystriedali milé a priateľské úsmevy. Čašníkom už nie je ktokoľvek, kto unesie tácku, ale skutočne šikovný a vyštudovaný človek. Trúfam si tvrdiť, že kvalitou služieb sa Bratislava dostala na európsku úroveň a čo-to závidieť nám môže aj Praha.

Aby ale nasledovali aj ďalšie slovenské mestá, to bude chcieť ešte poriadne veľa trpezlivosti.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy