Mladý slovenský umelec Martin Lukáč v zahraničí žne úspechy. U nás ho označili za priemerného
- Niektorí ho nechápu, iní milujú. Abstraktné umenie nie je pre každého, no Martinovi sa ho podarilo uchopiť spôsobom, ktorý obdivujú aj zahraničné esá.
- Niektorí ho nechápu, iní milujú. Abstraktné umenie nie je pre každého, no Martinovi sa ho podarilo uchopiť spôsobom, ktorý obdivujú aj zahraničné esá.
Martin pochádza z Piešťan, žil však aj v dedine pod Spišským hradom, či v Bratislave. Na základnej a strednej škole absolvoval odbor kamenosochárstvo. Keď štúdium dokončil, tešil sa už len na obdobie, kedy bude môcť všetku energiu sústrediť výhradne do maľby.
Na VŠVU Martina neprijali, pretože bol podľa jeho slov mladý, hrubý a drzý. “Podľa pánov profesorov som bol len priemerný.”
Dostal sa však na Fakultu umení Technickej univerzity v Košiciach, ktorá bola vtedy vychytená a začínali tam učiť mladé maliarske hviezdy ako Binder, Vasilko, Čerevka a podobne.
“Mal som vtedy cool pocit, bol som preč z domu, na východe a potagovaná punková škola mi bola vtedy veľkým prínosom.”
Práve tu si Martin uvedomil, že umenie potrebuje väčšie mesto, spoločnosť, ako aj zázemie. Predsa len, Košice a Bratislava nemajú spolu ani milión obyvateľov. Rozhodol sa preto odísť do Prahy.
“V Prahe netrebalo robiť žiadne jazykové skúšky, takže to bola jasná voľba. Popri škole som vždy brigádoval a pomáhal iným umelcom. Na ich odporúčanie som teda skúsil prijímačky na UMPRUM.“ Martin zostal celkom prekvapený. Zatiaľ, čo na Slovensku bol označený za priemerného, v Prahe, kde maľuje asi tisícka ľudí ho prijali bez problémov. “Dokopy sme boli v ateliéri len 3 prijatí uchádzači. Takže som sa veľmi tešil, ale tu moja cesta len začínala.” Semester si vyskúšal aj na Akadémii výtvarných umení v ateliéri Vladimíra Skrepla a Jirího Kovandu, ale aj v Nemecku na Lipskej Akadémii.
Martin mal už počas štúdia šancu prezentovať svoju tvorbu v zahraničí, a to napríklad v Holandsku, no vystavoval aj v prestížnej Národnej galérii v Prahe. V Martinovom prípade bolo štúdium veľkým prínosom. Ako sám tvrdí, postupom času mu začalo dávať zmysel.
“V Košiciach sme často maľovali realisticky, aby sme zdokonalili techniku a zároveň sme sa začínali pasovať s voľnou tvorbou. V Prahe sme zase diskutovali so svetovými umelcami, ktorí navštevovali UMPRUM a pomaly realizovali svoje projekt v galériách.”
Čo predchádza tvorbe tvojich abstraktných obrazov? Predsa len to musí byť iný proces ako pri maľovaní krajiniek.
“Počas štúdia som hľadal svoj maliarsky jazyk. Skúšal som rôzne polohy, aj rôzne druhy práce, nielen maľbu. Prešiel som si od realizmu až po takzvaný ready-made nájdený a dotvorený objekt. “
Zlomovým momentom však bolo, keď si Martin začal doma kresliť a prekreslovať komixové postavičky, ktoré nechával len v kubistyckých, oválnych tvaroch. „Keď som bol malý dostal som knihu How to draw cartoons for comic strips od autora Christopher Hart. Kniha mi po dlhom čase udrela do očí a vytiahol som ju z knižnice.“
Následne dva mesiace spontánne a úprimne riešil len tvaroslovie figúrok ktoré je veľmi blízke kubizmu. Výstupom bol napríklad aj obraz s názvom “Idiot” ktorý mohli ľudia vidieť medzi finalistami súťaže maľba roka, ktorú usporadúva nadácia VÚB. Po rokoch neustáleho kreslenia sa napokon vrátil k starej technike – uhoľ. Dnes sú pre jeho prácu, najvýznamnejšími faktormi precíznosť a koncentrácia.
Myslíš si, že Slováci chápu a vedia oceniť abstraktnú tvorbu?
“Slováci sú podľa mňa ambiciózny a chápavý národ. Avšak kultúra je tu na dosť zlej úrovni. Vyplýva to podľa mňa z toho, že si ju priveľmi nevážime ako si nevážime ani samých seba. Pomaly sa to našťastie mení a dúfam, že to bude už len lepšie. Je však dôležité navzájom sa podporovať a byť na seba úprimne hrdý. A nie len na to dobré, čo sme ako Slováci zažili, ale aj na to zlé. Na Slovensku sa zväčša len bojíme a štekáme na seba ako malé psy.“
„Viete, ako viem, že ľudia u náš vedia oceniť abstraktnú maľbu? Jednoducho obrazy napríklad od Stana Filka alebo Alojza Klima (ktorý mimochodom tak isto študoval na UMPRUM) sa dnes predávajú a vystavujú často a tešia sa popularite. A pritom sú odvážne abstraktné nadčasové a silné.”
Na, ktorú zo svojich výstav si najviac hrdý?
“Ono keby som hrdý, to znamená spokojný, nemalo by zmysel robiť ďalšie práce a výstavy. Chcem, aby mali moje expozície vždy osobitý statement a aby odrážali moju prítomnosť.”
Martin svoje obrazy maľuje olejom. Ide o starú majstrovskú techniku, od ktorej v dnešnej dobe už veľa ľudí upustilo. To najmä kvôli vysokej cene oleja plus je technicky náročnejší. Má však krajšie farby ako akryl a dá sa používať v hutnejších vrstvách.
Čo považuješ za tvoj zatiaľ najväčší úspech? Prípadne je aj niečo, čo by si s odstupom času urobil inak?
“Úspech je vždy relatívny. V Česku som vyhral cenu kritiky za mladú maľbu, na Slovensku som bol už ako začínajúci študent vo finále maľby roka. Je to úspech, ale nejak na to nemyslím, samozrejme som za to vďačný. Som rád, že som študoval na skvelých univerzitách a že vystavujem v dobrých galériach u nás aj v zahraničí. Momentálne ma teší výstava v Los Angeles v California institute of Arts alebo výstava v Dánsku v Huset for Kunst og Design, čo je úžasná výstava zbierky jedného Dánskeho zberateľa. Z toho som nesmierne šťastný.”
Martin bude najbližšie vystavovať v Prahe v Galérii Lucie Drdovej, a to 8.9 2017. Ďalej sa objaví na výstave v Kodani, na Mallorke a v Budapešti. Pustiť sa plánuje aj do kolaborácií s fashion dizajnérmi.
Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí sa chcú na Slovensku naplno venovať umeniu?
“Vytrvalosť, pracovitosť, vášeň, lásku…. Je to dlhá cesta a ja nie som človek, ktorý by mal rozdávať rozumy, takže to ani nebudem robiť. Hlavne na Slovensku nežijem, takže nezažívam tú realitu denne. Určite ale platia prvé slová, ktoré som tu spomenul.”
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska